Gustave Flaubert
| Gustave Flaubert | |
| francúzsky spisovateľ | |
 autor: Nadar | |
| Narodenie | 12. december 1821 Rouen, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. máj 1880 (58 rokov) Rouen, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Gustave Flaubert (plné texty diel autora) |
| Commons |  Gustave Flaubert |
Gustave Flaubert [güstav flobér] (* 12. december 1821, Rouen, Francúzsko – † 8. máj 1880, tamže) bol francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu.
Študoval právo v Paríži, ale pre epileptické záchvaty školu nedokončil. Keďže bol finančne zabezpečený, mohol si dovoliť pracovať na vidieku a každé dielo niekoľkokrát prepracovávať.
Odmietal manželstvo ako prejav meštiactva, rovnako ako každodenné problémy. Žil samotárskym životom. Mal celoživotnú platonickú lásku (jeho poradkyňa), bola staršia o 11 rokov.
Svoju literárnu kariéru začal už na škole, na jeho prvú publikovanú práca sa v časopise Le Colibri objavila malá recenzia (1837)[1]. V dielach rozvíja realistickú tvorbu. Bol schopný vo filozofickej a psychologickej analýze – vynikal v nich.
Veľa cestoval – navštívil Taliansko, Tunisko a Blízky východ. Bol odsúdený za pohoršenie verejnej mravnosti. Zomrel vo svojom dome na mŕtvicu.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
- Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857, po slovensky 1927) – podtitul: Mravy francúzskeho vidieka. Román, za ktorý bol odsúdený, neskôr začalo byť toto dielo uznávané ako vzor realistického románu, pôvodne vychádzal v časopisoch. Román stál Flauberta päť rokov tvrdej práce.[1]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!
- Príbeh Emy Bovaryovej, ženy dedinského lekára, ktorá túži po niečom veľkom. To jej život v malom meste neumožňuje, a tak východisko hľadá v milostných pletkách. Ani tie ju však časom neuspokojujú, pretože túži po stále čerstvej láske, ktorá ani nie je v skutočnom živote možná. Pri prvom náraze s realitou, keď je konfrontovaná s dôsledkami svojich činov, situáciu nezvládne a spácha samovraždu. Vynikajúca psychológia postáv, do Emy (Bovaryovej) vložil Flaubert veľa zo seba.
pozn.: súčasne vzniká pojem bovarizmus = útek z reálneho sveta k iluzórnemu (literárny typ je pani Bovaryová).
- Salambo (Salammbô, 1862, po slovensky 1941) – historický román zo starého Kartága. Vzbura žoldnierov proti Kartágu. Názov je odvodený podľa mena hlavnej hrdinky – dcéry hlavného veliteľa Kartágincov. Zamiluje sa do vodcu vzbúrencov. Opisuje prostredie, zaujímavé postavy, davové scény a otrokárstvo. Je to štylisticky najlepší Flaubertov román.
- Citová výchova (L’Éducation sentimentale, 1869, po slovensky 1951) – jedno z najpesimistickejších diel francúzskej prózy. Flaubertova politická spoveď. Popisuje udalosti okolo revolučného roku 1848. Hlavným hrdinom je muž (Frederic), ktorý sa zo štúdií dostáva do skutočného života a postupne stráca svoje ilúzie. Prepadá sklamaniam. Ide o silný pesimistický obraz spoločnosti.
- Pokušenie svätého Antona (La Tentation de Saint Antoine, 1874, po slovensky 1967)
- Tri poviedky (Trois contes, 1877, po slovensky 1956)
- Prosté srdce
- Herodias
- Svätý Julián Pohostinný
- Bouvard et Pécuchet (1881) – posledný, nedokončený satirický román. Je o dvoch vyslúžilých pisároch, ktorí dobu, počas dôchodku venujú usilovnému štúdiu. Nič sa im ale nedarí a vždy sa dočkajú iba výsmechu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Flaubert, Gustave. (2007). Encyclopædia Britannica
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]
- René Dumesnil, Gustave Flaubert: l'homme et l'oeuvre (1932) francúzska biografia
- P. Spencer, Flaubert: A Biography (1952) anglická biografia
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gustave Flaubert
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustave Flaubert
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografia, bibliografia (po francúzsky)
- Prehľad (po anglicky)