Gutejci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Votivná hlavička palcátu gutijského kráľa La-erabuma, asi 2150 pred n. l., a nápis "La-eraab, veľký kráľ Gutiim" (𒆷𒂍𒊏𒀊 𒁕𒈝 𒈗 𒄖𒋾𒅎 la-e-ra-ab da-num lugal gutiim). Názov je dosť poškodený a pôvodne sa čítal ako "Lasiraab" [4] Britské múzeum
Votívna hlava palcátu gutejského kráľa La-erabuma, asi 2150 pred Kr.Britské múzeum
Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
Jadro Mezopotámie
Periféria Mezopotámie
Mestá (výber)
Vládcovia
Jazyk, kultúra, náboženstvo

Dynastia Gutejcov bola línia kráľov pochádzajúca z kmeňa Gutejcov. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o hordu, ktorá sa prehnala a zvrhla akkadskú a sumerskú vládu v Mezopotámii, ale dnes je známe, že Gutejci boli v tejto oblasti už najmenej sto rokov. Na konci akkadského obdobia obsadili sumerské mesto Adab Gutiovia, ktorí z neho urobili svoje hlavné mesto.[1][2] Dynastia Gutejcov sa dostala k moci v Mezopotámii koncom 3. tisícročia pred Kr. po úpadku a páde Akkadskej ríše. Ako dlho vládli gutianskí králi nad Mezopotámiou, nie je isté, odhady sa pohybujú od niekoľkých rokov až po sto rokov. Koniec Gutejskej dynastie je poznamenaný nástupom uruckého vládcu Utu-hengala (asi 2055 – 2048 pred Kr.), ktorý znamenal krátko trvajúcu „piatu dynastiu Uruku", po ktorej nasledoval urský vládca Ur-Nammu (asi 2047 – 2030 pred Kr.), zakladateľ tretej dynastie Uru.

O panovníkoch dynastie Gutejcov je k dispozícii len veľmi málo tvrdých faktov, ešte menej o Gutejcoch samotných, dokonca nie je známa ani ich domovina. Máme niekoľko kráľovských nápisov od jedného vládcu, Erridupizira, vyrytú hlavicu palcátu od ďalšieho, La-erabuma, niekoľko letmých zmienok od súčasných mezopotámskych vládcov a jeden dlhý nápis uruckého vládcu Utu-hengala. A existuje mnoho verzií sumerského kráľovského zoznamu. Väčšina recencií bola napísaná dlho po období dynastie Gutejcov a podáva rôzne, dokonca protichodné verzie histórie. Najstaršia verzia Sumerského kráľovského zoznamu, napísaná v období Ur III, sa o Gutejcoch ani nezmieňuje a uvádza ich vládcu Tirigana ako kráľa Adabu.[3] Napriek tomu je tento zoznam naším jediným zdrojom pre väčšinu Gutejských kráľov.

Napriek tomu je zrejmé, že gutejskí panovníci mali na konci 3. tisícročia obrovský vplyv na Mezopotámiu, čo sa odráža v obrovskom množstve literárnych kompozícií, v ktorých sa objavujú a ktoré pokračujú takmer 2 tisícročia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kedysi sa predpokladalo, že Gutium bolo známe od 24. storočia pred Kr., teda dávno pred obdobím dynastie Gutejcov. Vychádzalo to z tabuľky, ktorá údajne pochádzala od ranodinastického vládcu Adabu Lugal-Anne-Mundu. Nápis zahŕňal Gutium do oblasti, ktorá platila hold panovníkovi. Tento nápis sa v súčasnosti chápe ako literárna kompozícia zo starobabylonského obdobia, ktorá vznikla mnoho storočí po Lugal-Anne-Munduovi.[4][5] Prvé svedectvo o Gutiu pochádza z raného sargónskeho obdobia, keď sa Gutejci spomínajú v ročných menách akkadských vládcov a založili hlavné mesto vo významnom ranodymnastickom sumerskom meste Adab.[1]

Úplné dejiny dynastie Gutejcov nie sú známe. Vie sa, že existovala približne medzi dvoma hlavnými ríšami konca 3. tisícročia pred Kr, Akkadskou ríšou a neskoršou ríšou Ur III. Ku koncu vlády posledného významného akkadského panovníka Šar-Kali-Šarriho (asi 2153 – 2129 pred Kr.) prešla Akkadská ríša do obdobia rozvratu pod vládou niekoľkých slabých panovníkov, čím sa v Mezopotámii začalo búrlivé obdobie, keď sa začali znovu presadzovať ranodinastické mestské štáty ako Lagaš a Uruk. Svoje nároky na vládnutie si uplatňovali aj noví gutejckí obyvatelia v Adabe. Toto sporné obdobie sa skončilo vzostupom Uru III za vlády Ura-Nammu (asi 2048 – 2030 pred Kr.).[6]

Koniec Gutejskej dynastie sa pokladá za istý na základe dlhého nápisu Utu-hengala (cca 2055 – 2048 pred Kr.), ktorý bol vládcom Uruku (a predpokladá sa, že bol bratom prvého vládcu Uru II Ur-Nammu), ktorý opisuje zničenie Gutejcov pod vedením ich kráľa Tirigana.[7] O tom, čo sa dovtedy stalo, sú našimi jedinými zdrojmi mnohé protichodné recenzie Sumerského kráľovského zoznamu a rôzne literárne skladby, ktoré vznikali v nasledujúcich storočiach a tisícročiach. Ani jeden z nich nie je historicky spoľahlivým prameňom, ale môžeme z nich čerpať informácie o udalostiach tohto obdobia.[3][8][9][10][11]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

O tom, aké božstvá uctievali gutianskí vládcovia, vieme len málo, hoci vieme, že vyznávali svojich vlastných aj mezopotámskych bohov, a to na základe nápisov ich prvého známeho vládcu Erridu-pizira.[12][13]

Predpokladá sa jeden možný boh, Abublab, ktorý bol stotožnený s Ninurtom.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b M. Molina, The palace of Adab during the Sargonic period, D. Wicke (ed.), Der Palast im antiken und islamischen Orient, Colloquien der Deutschen Orient-Gesellschaft, Wiesbaden: Harrassowitz 2019, S. 151-20
  2. ↑ Susanne Paulus, Fraud, Forgery, and Fiction: Is There Still Hope for Agum-Kakrime?, Journal of Cuneiform Studies, vol. 70, S. 115–66, 2018
  3. ↑ a b Steinkeller, Piotr., An Ur III Manuscript of the Sumerian King List., In Literatur, Politic und Recht in Mesopotamien: Festschrift für Claus Wilcke, ed. Walther Sallaberger et al. 267–92, 2003 Orientalia Biblica et Christiana 14. Wiesbaden: Harrassowitz
  4. ↑ Douglas Frayne, ADAB. Presargonic Period: Early Periods, Volume 1 (2700-2350 BC), RIM The Royal Inscriptions of Mesopotamia Volume 1, Toronto: University of Toronto Press, S. 17-34, 2008 ISBN 9780802035868
  5. ↑ Gelb, I. J., The Date of the Cruciform Monument of Maništušu, Journal of Near Eastern Studies, vol. 8, no. 4, S. 346–48, 1949
  6. ↑ Frayne, Douglas, Ur-Nammu E3/2.1.1. Ur III Period (2112-2004 BC), Toronto: University of Toronto Press, S. 5-90, 1997
  7. ↑ Douglas Frayne, Uruk v Sargonic and Gutian Periods (2234-2113 BC), RIM The Royal Inscriptions of Mesopotamia Volume 2, Toronto: University of Toronto Press, S. 274-296, 1993 ISBN 0-8020-0593-4
  8. ↑ Michalowski, Piotr, History as Charter: Some Observations on the Sumerian King List, JAOS 103, S. 237–47, 1983
  9. ↑ Vincente, Claudine-Adrienne, The Tall Leilān Recension of the Sumerian King List, ZA 85: 234–70, 1995
  10. ↑ Hallo, W. W., Beginning and End of the Sumerian King List in the Nippur Recension, JCS 17: 52–57, 1963
  11. ↑ Jean-Jacques Glassner, Mesopotamian Chronicles, Society of Biblical Literature, Atlanta, 2004 ISBN 1-58983-090-3
  12. ↑ Markina, Ekaterina, They embraced his feet, saying … and ezēbum as idioms of loyalty and defiance in Sargonic, Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie, vol. 100, no. 2, S. 165-168, 2010
  13. ↑ Douglas Frayne, Gutium v Sargonic and Gutian Periods (2234-2113 BC), RIM The Royal Inscriptions of Mesopotamia Volume 2, Toronto: University of Toronto Press, S. 219-230, 1993 ISBN 0-8020-0593-4
  14. ↑ Litke, Richard L., A Reconstruction of the Assyro-Babylonian God-Lists, AN: dA NU-UM and AN: ANU SA AMÉLI, New Haven: Yale University, 1998

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gutejci

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gutian rule in Mesopotamia na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gutejci&oldid=7768754“