Preskočiť na obsah

Džemdetnasrská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oblasť zodpovedajúca kultúre Jemdet Nasr v svetlohnedej farbe. Oblasť zodpovedajúca kultúre Uruk je žltá.
Oblasť zodpovedajúca kultúre Jemdet Nasr v svetlohnedej farbe. Oblasť zodpovedajúca Uruckej kultúre je žltá.
Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
Periféria Mezopotámie
Mestá (výber)
Vládcovia
Jazyk, kultúra, náboženstvo

Džemdetnasrská kultúra, obdobie Džemdet Nasr, je archeologická kultúra v južnej Mezopotámii (dnešný Irak). Všeobecne sa datuje od roku 3100 do roku 2900 pred Kr. Je pomenovaná podľa typovej lokality Tell Džemdet Nasr, kde bol prvýkrát rozpoznaný súbor typický pre toto obdobie. Jej geografické rozšírenie je obmedzené na juh stredného Iraku. Kultúra protohistorického obdobia Dźemdet Nasr je lokálnym vývojom z predchádzajúceho obdobia Uruk a pokračuje do obdobia ranej dynastie I.

História výskumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 20. storočia sa na trhu so starožitnosťami začali objavovať hlinené tabuľky s archaickou formou sumerského klinového písma. Zbierku 36 tabuliek kúpili nemeckí vykopávači v Šuruppaku (Tell Fara) v roku 1903. Hoci sa domnievali, že tabuľky pochádzajú z Tell Džemdet Nasr, neskôr sa ukázalo, že pravdepodobne pochádzajú z neďalekého Tell Uqair. Podobné tabuľky ponúkol na predaj francúzsky obchodník so starožitnosťami v roku 1915 a opäť sa uvádzalo, že pochádzajú z Tell Džemdet Nasr. Podobné tabuľky spolu s nádherne maľovanou jednofarebnou a polychrómovanou keramikou ukázali miestni Arabi v roku 1925 aj asýriológovi Stephenovi Herbertovi Langdonovi, vtedajšiemu vedúcemu vykopávok v Tell al-Uhaymir. Arabi Langdonovi povedali, že nálezy pochádzajú z lokality Džemdet Nasr, ktorá sa nachádza asi 26 km severovýchodne od Tell al-Uhaymir. Langdona to dostatočne zaujalo, navštívil lokalitu a v roku 1926 začal s vykopávkami. Objavil veľkú budovu z hlinených tehál, ktorá obsahovala viac charakteristickej keramiky a zbierku 150 až 180 hlinených tabuliek s proto-klinovým písmom.

Význam týchto nálezov si okamžite uvedomil a obdobie Džemdet Nasr (pomenované podľa rovnomennej typovej lokality) bolo oficiálne definované na konferencii v Bagdade v roku 1930, kde bolo zároveň definované aj obdobie Uruk a Obejd. Neskôr sa ukázalo, že časť materiálnej kultúry, ktorá sa pôvodne považovala za jedinečnú pre džemdetnasrskú kultúru, sa vyskytovala aj počas predchádzajúceho obdobia Uruk a nasledujúceho ranodymnastického obdobia. Napriek tomu sa všeobecne predpokladá, že džemdetnasrská kultúra je stále dostatočne odlišná svojou materiálnou kultúrou, ako aj sociokultúrnymi charakteristikami, aby sa mohlo uznať ako samostatné obdobie. Od prvých vykopávok v Tell Džemdet Nasr sa džemdetnasrská kultúra objavila na mnohých ďalších archeologických lokalitách vo veľkej časti južného a stredného Iraku.[1]

Datovanie a periodizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

V staršej vedeckej literatúre sa ako začiatok a koniec obdobia Džemdet Nasr často uvádzali dátumy 3200 – 3000 rokov pred Kr. V súčasnosti sa toto obdobie na základe rádiokarbónového datovania datuje do obdobia 3100 až 2900 pred Kr.[2][3][4] Džemdetnasrská kultúra je súčasná s raným ninivským obdobím V v Hornej Mezopotámii a protoelamským obdobím v Iráne a má s týmito dvoma obdobiami spoločné znaky, ako je vznikajúca byrokracia a hierarchia.[1]

Charakteristické črty

[upraviť | upraviť zdroj]
Valcová pečať z džemdetnasrskej kultúry z glazovanej mastencovej bridlice a novodobý odtlačok pečate (nájdená v Tell Khafajah, Irak).
Valcová pečať z džemdetnasrskej kultúry z glazovanej mastencovej bridlice a novodobý odtlačok pečate (nájdená v Tell Khafajah, Irak).
Blauove pamiatky kombinujú protokunábské znaky a ilustrácie, 3100 - 2700 pred n. l. Britské múzeum.
Blauove pamiatky kombinujú proto-klinové znaky a ilustrácie, 3100 - 2700 pred n. l. Britské múzeum.

Charakteristickým znakom džemdetnasrskej kultúry je výrazná maľovaná jednofarebná a polychrómovaná keramika. Dizajny sú geometrické aj figurálne; tie druhé zobrazujú stromy a zvieratá, napríklad vtáky, ryby, kozy, škorpióny a hady. Napriek tomu táto maľovaná keramika tvorí len malé percento celkového súboru a na rôznych lokalitách sa našla v archeologických kontextoch, ktoré naznačujú, že bola spojená s vysokopostavenými osobami alebo činnosťami. Na lokalite Džemdet Nasr sa maľovaná keramika našla výlučne vo veľkej centrálnej budove osady, o ktorej sa predpokladá, že zohrávala úlohu pri správe mnohých hospodárskych činností. Maľované hrnce z obdobia Džemdet Nasr sa našli v podobných kontextoch v lokalitách Tell Fara a Tell Gubba, ktoré sa nachádzajú v pohorí Hamrin.[1]

Okrem charakteristickej keramiky je toto obdobie známe ako jedna z formujúcich sa etáp vo vývoji klinového písma. Najstaršie hlinené tabuľky pochádzajú z Uruku a datujú sa do konca štvrtého tisícročia pred Kr., teda o niečo skôr ako do džemdetnasrskej kultúry. V čase džemdetnasrskej kultúry už písmo prešlo viacerými významnými zmenami. Pôvodne pozostávalo z piktogramov, ale v džemdetnasrskej kultúre už používalo jednoduchšie a abstraktnejšie vzory. V tomto období tiež písmo získalo svoj ikonický klinovitý vzhľad.[5]

Hoci jazyk, v ktorom boli tieto tabuľky napísané, nemožno s istotou určiť, predpokladá sa, že to bola sumerčina. Texty sa bez výnimky zaoberajú administratívnymi záležitosťami, ako je napríklad prídel potravín alebo zoznam predmetov a zvierat. Literárne žánre ako hymny a zoznamy kráľov, ktoré sa neskôr v mezopotámskych dejinách stali veľmi obľúbenými, chýbajú. Používali sa dva rôzne počítacie systémy: napríklad šesdesiatková sústava pre zvieratá a ľudí a stodvadsiatková pre veci, ako je obilie, syr a čerstvé ryby. Súdobé archívy sa našli v Tell Uqair, Tell Khafajah a Uruku.[5]

Spoločnosť v období Džemdet Nasr

[upraviť | upraviť zdroj]

Centralizované budovy, administratívne klinové tabuľky a valcové pečate z lokalít ako Džemdet Nasr naznačujú, že osady tohto obdobia boli veľmi dobre organizované a centrálna správa regulovala všetky aspekty hospodárstva, od remesiel cez poľnohospodárstvo až po prídely potravín.

Zdá sa, že hospodárstvo sa zaoberalo predovšetkým obživou založenou na poľnohospodárstve, pastierstve oviec a kôz a drobnom obchode. Na náleziskách z tohto obdobia sa našlo len veľmi málo drahých kameňov alebo exotického obchodného tovaru. Homogénnosť keramiky v celej južnej mezopotámskej nížine však naznačuje intenzívne kontakty a obchod medzi osadami. Posilňuje to nález pečatidla v Džemdet Nasr, v ktorom sa uvádza niekoľko identifikovateľných miest vrátane miest Ur, Uruk a Larsa.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Matthews, Roger (2002), Secrets of the dark mound: Jemdet Nasr 1926-1928, Iraq Archaeological Reports, vol. 6, Warminster: BSAI, ISBN 0-85668-735-9
  2. Pollock, Susan [in German] (1992), Bureaucrats and managers, peasants and pastoralists, imperialists and traders: Research on the Uruk and Jemdet Nasr periods in Mesopotamia, Journal of World Prehistory, 6 (3): 297–336, doi:10.1007/BF00980430, S2CID 161700843
  3. Postgate, J.N. (1992), Early Mesopotamia. Society and economy at the dawn of history, London: Routledge, ISBN 978-0-415-11032-7
  4. van de Mieroop, M. (2007), A History of the Ancient Near East, ca. 3000-323 BC, Malden: Blackwell, ISBN 978-0-631-22552-2
  5. a b Woods, Christopher (2010), The earliest Mesopotamian writing Archivované 2021-08-26 na Wayback Machine (PDF), in Woods, Christopher (ed.), Visible language. Inventions of writing in the ancient Middle East and beyond, Oriental Institute Museum Publications, vol. 32, Chicago: University of Chicago, pp. 33–50, ISBN 978-1-885923-76-9

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jemdet Nasr period na anglickej Wikipédii.