Urucká kultúra
| Staroveká Mezopotámia |
|---|
|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
Urucká kultúra, obdobie Uruk, alebo protoliterárne obdobie (cca 4000 až 3100 pred Kr.) existovalo v dejinách Mezopotámie od protohistorického eneolitu po obdobie ranej doby bronzovej, po období obejdskej kultúry a pred Džemdetnasrskou kultúrou.[1] Toto obdobie, pomenované podľa sumerského mesta Uruk, bolo svedkom vzniku mestského života v Mezopotámii a sumerskej civilizácie. Neskoré urucké obdobie (34. až 32. storočie pred Kr.) bolo svedkom postupného vzniku klinového písma a zodpovedá ranej dobe bronzovej; označuje sa aj ako „protoliterárne obdobie".[2]
V tomto období došlo k úpadku maľovania na keramiku, keďže sa začala presadzovať meď a valcové pečate.
Dolná Mezopotámia[upraviť | upraviť zdroj]
Dolná Mezopotámia je jadrom kultúry obdobia Uruk a zdá sa, že táto oblasť bola kultúrnym centrom tohto obdobia, pretože práve tu sa nachádzajú hlavné pamiatky a najzreteľnejšie stopy mestskej spoločnosti so štátnymi inštitúciami, ktoré sa rozvíjali v druhej polovici 4. tisícročia pred Kr., prvý systém písma a práve materiálna a symbolická kultúra tejto oblasti mala v tomto období najväčší vplyv na zvyšok Blízkeho východu. Tento región však nie je archeologicky dobre známy, pretože len samotná lokalita Uruk poskytla stopy monumentálnej architektúry a administratívnych dokumentov, ktoré oprávňujú považovať tento región za najdynamickejší a najvplyvnejší. Na niektorých iných lokalitách sa našli stavby z tohto obdobia, ale tie sú zvyčajne známe len ako výsledok sondáží. Za súčasného stavu poznania sa stále nedá určiť, či lokalita Uruk bola v tomto regióne skutočne jedinečná, alebo ide len o náhodu pri vykopávkach, vďaka ktorej sa zdá byť dôležitejšia ako ostatné.
Ide o oblasť Blízkeho východu, ktorá bola poľnohospodársky najproduktívnejšia v dôsledku zavlažovacieho systému, ktorý sa vyvinul v 4. tisícročí pred Kr. a zameriaval sa na pestovanie jačmeňa (spolu s datľovou palmou a rôznymi inými plodmi a strukovinami) a na pasenie oviec pre ich vlnu.[3] Hoci nemala nerastné suroviny a nachádzala sa v suchej oblasti, mala nesporné geografické a environmentálne výhody: tvorila ju rozsiahla delta, rovinatá oblasť pretínaná vodnými tokmi, čo malo za následok potenciálne obrovskú plochu obrábateľnej pôdy, po ktorej sa dalo ľahko komunikovať po rieke alebo po súši.[4] V 4. tisícročí pred Kr. sa mohla stať aj vysoko osídlenou a urbanizovanou oblasťou[3] so spoločenskou hierarchiou, remeselníckymi činnosťami a diaľkovým obchodom. Bola predmetom archeologického výskumu pod vedením Roberta McCormicka Adamsa mladšieho, ktorého práca bola veľmi dôležitá pre pochopenie vzniku mestských spoločností v tomto regióne. Bola identifikovaná jasná hierarchia osídlenia, ktorej dominuje niekoľko aglomerácií, ktoré v priebehu 4. tisícročia získavali čoraz väčší význam. Z nich bol Uruk zrejme najdôležitejší, čo z neho robí najstarší známy prípad strediskového mesta, keďže jeho zázemie zrejme v záverečnej časti obdobia posilnilo samotný Uruk na úkor jeho susedov (najmä regiónu na severe, okolo Adabu a Nippuru).[5]
Etnické zloženie tohto regiónu v uruckom období nemožno s istotou určiť. Súvisí to s problémom pôvodu Sumerov a datovaním ich objavenia sa (ak sa považujú za miestnych obyvateľov regiónu) alebo ich príchodu (ak sa predpokladá, že migrovali) do dolnej Mezopotámie. Neexistuje zhoda o archeologických dôkazoch migrácie ani o tom, či najstaršia forma písma už odráža konkrétny jazyk. Niektorí tvrdia, že je to vlastne sumerčina, v tom prípade by jej vynálezcami boli Sumeri, ktorí by boli v regióne prítomní už najneskôr v posledných storočiach 4. tisícročia (čo sa zdá byť najrozšírenejším stanoviskom).[6] O tom, či boli prítomné aj iné etnické skupiny, najmä semitskí predkovia Akkadčanov alebo jeden či viacero „predsumerských" národov (ani sumerských, ani semitských a predchádzajúcich obom v regióne), sa tiež diskutuje a nedá sa to objasniť ani na základe vykopávok.
Uruk[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlavný článok: Uruk
Z týchto mestských aglomerácií je práve Uruk, rovnomenná lokalita tohto obdobia, podľa našich súčasných poznatkov zďaleka najväčšia a je hlavnou, z ktorej sa vychádzalo pri zostavovaní chronologickej postupnosti tohto obdobia. V období neskorého Uruku mohlo mať v čase svojho najväčšieho rozmachu rozlohu 230 - 500 hektárov, čo je viac ako ostatné súčasné veľké sídliská, a mohlo v ňom žiť 25 000 až 50 000 ľudí.[7] Architektonický profil lokality tvoria dve monumentálne skupiny umiestnené 500 metrov od seba.
Ďalšie lokality v Dolnej Mezopotámii[upraviť | upraviť zdroj]
Mimo Uruku sa na niekoľkých lokalitách v južnej Mezopotámii našli úrovne súčasné s uruckým obdobím. Sondáže vykonané na lokalitách väčšiny kľúčových miest Mezopotámie v historickom období odhalili, že boli obývané v tomto období (Kiš, Girsu, Nippur, Ur, možno Šuruppak a Larsa a ďalej na severe v guvernorátoch Dijále, Tell Asmar a Chafadža). Posvätná štvrť Eridu, miesto hlavných monumentálnych stavieb obejdského obdobia v Dolnej Mezopotámii, je pre urucké obdobie málo známa, hoci sa tam našla keramika z uruckého obdobia.[8] Jedinou významnou stavbou z konca 4. tisícročia pred Kr., ktorá je zatiaľ známa z oblasti mimo Uruku, je „maľovaný chrám" na plošine Tell Uqair, ktorý sa datuje do konca obdobia Uruk alebo možno džemdetnasrskej kultúry a pozostáva z dvoch na seba navrstvených terás s budovou s rozmermi približne 18 x 22 m, ktorá bola identifikovaná ako budova s kultovou funkciou.[6] Nedávno bola na rieke juhovýchodne od lokality Abu Salabikh („Uruk Mound") odhalená úroveň patriaca do obdobia Uruk, ktorá má rozlohu len 10 hektárov. Táto lokalita bola obklopená múrom, ktorý bol odhalený len čiastočne, a podarilo sa odhaliť niekoľko stavieb vrátane plošiny, ktorá podopierala budovu, z ktorej zostali len stopy. Pokiaľ ide o lokalitu Džemdet Nasr, ktorá dala svoj názov obdobiu prechodu z uruckého obdobia do obdobia ranej dynastie, je rozdelená na dve hlavné telly a práve na druhom (mohyla B) sa podarilo odhaliť najdôležitejšiu budovu, ktorá obsahovala veľký sklad administratívnych dokumentov - viac ako 200 tabuliek s odtlačkami valcových pečatí.[9][6]
Spoločnosť a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie Uruk, ktoré sa nachádza na rozhraní praveku a histórie, možno považovať za „revolučné" a v mnohých ohľadoch zakladateľské. Mnohé z inovácií, ktoré prinieslo, boli prelomové v dejinách Mezopotámie a vlastne aj celého sveta.[10] V tomto období sa objavuje všeobecný vzhľad hrnčiarskeho kruhu, písma, mesta a štátu. Nastáva nový pokrok vo vývoji štátnych spoločností, a to taký, že odborníci považujú za vhodné označiť ich za „zložité" (v porovnaní s predchádzajúcimi spoločnosťami, o ktorých sa hovorí, že sú „jednoduché").
Vedci sa preto zaujímajú o toto obdobie ako o rozhodujúci krok vo vývoji spoločnosti - dlhý a kumulatívny proces, ktorého korene možno vidieť na začiatku neolitu pred viac ako 6 000 rokmi a ktorý nabral na obrátkach v predchádzajúcom období Obejdskej kultúry v Mezopotámii. Platí to najmä pre anglicky písanú vedu, v ktorej sa teoretické prístupy od 70. rokov 20. storočia do veľkej miery inšpirovali antropológiou a ktorá skúmala obdobie Uruku z hľadiska „komplexnosti" pri analýze vzniku raných štátov, rozširujúcej sa spoločenskej hierarchie, zintenzívnenia obchodu na dlhé vzdialenosti atď.[11]
S cieľom rozoznať kľúčový vývoj, ktorý z tohto obdobia robí rozhodujúci krok v dejinách starovekého Blízkeho východu, sa výskum zameriava najmä na centrum, dolnú Mezopotámiu, a na lokality v susedných regiónoch, ktoré sú jasne začlenené do civilizácie, ktorá tam vznikla (najmä „kolónie" na strednom Eufrate). Sledujú sa tu najmä aspekty neskorého uruckého obdobia, ktoré je najznámejšie a nepochybne je obdobím, v ktorom došlo k najrýchlejším zmenám - je to moment, keď sa vytvorili charakteristické črty starovekej mezopotámskej civilizácie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Crawford, Harriet E. W. (2004). Sumer and the Sumerians (2nd ed.). Cambridge University Press. ISBN 9780521533386.
- ↑ „Cuneiform Digital Library Initiative". Archived from the original on 2021-04-13. Retrieved 2020-04-27.
- ↑ a b Liverani, Mario (2006). Uruk: The First City. Translated by Zainab Bahrani and Marc Van de Mieroop. London: Equinox. LIV.
- ↑ Algaze, Guillermo (2008). Ancient Mesopotamia at the Dawn of Civilization: The Evolution of an Urban Landscape. Chicago: University of Chicago Press. ALG.
- ↑ R. McC. Adams, Heartland of Cities, Surveys of Ancient Settlement and Land Use on the Central Floodplain of the Euphrates, Chicago, 1981, S. 60–81
- ↑ a b c Englund, Robert K. (1998). „Texts from the Late Uruk Period". In Bauer, Joseph; Englund, Robert K.; Krebernik, Manfred (eds.). Mesopotamien: Späturuk-Zeit und Frühdynastische Zeit. Orbis Biblicus et Orientalis. Fribourg et Göttingen: Universitätsverlag Freiburg Schweiz and Vandenhoeck and Ruprecht. S. 15–233. ENG.
- ↑ P. Michalowski v Sumer 1999–2002, kol. 111
- ↑ Lloyd, S., „Uruk Pottery: A Comparative Study in relation to recent Finds at Eridu", Sumer, vol. 4, S. 39-51, 1948
- ↑ R. Matthews, „Jemdet Nasr: The Site and the Period," The Biblical Archaeologist 55/4 (1992) S. 196–203
- ↑ O podrobnostiach a rozsahu zmien v tomto zakladateľskom období v Mezopotámii vo vzťahu k iným civilizáciám pozri najmä príspevky v M. Lamberg-Karlovsky (ed.), The Breakout: The Origins of Civilization, Cambridge MA, 2000.
- ↑ e.g. R. Matthews, The archaeology of Mesopotamia : Theories and approaches, Routledge, 2003, pp. 93–126. See Liverani 2006, S. 5–14 for a historiography of this issue.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Urucká kultúra
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uruk period na anglickej Wikipédii.