Girsu
.jpg)
| Staroveká Mezopotámia |
|---|
|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
Girsu, dnešné Tello v gubernáte Dhikar v južnom Iraku, bolo jedno z najstarších sumerských miest, ktoré sa nachádzalo 25 km severozápadne od Lagašu. V čase politickej moci mestského štátu Lagaš bolo jeho náboženským centrom. Počas vlády kráľa Gudea, v čase nadvlády Gutejcov nad väčšinou Sumeru, bolo Girsu de facto hlavným mestom lagašského štátu.
Objav a archeologický výskum Girsu[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Girsu bolo prvým mestom Sumeru, ktoré bolo objavené a preskúmané. Jeho objaviteľom bol francúzsky konzul v Basre Ernest de Sarzec (1832 – 1901). Keď sa vo svojom úrade začal nudiť, rozhodol sa na radu priateľov ísť na „neďaleký" (200 km vzdialený) vrch Tello, odkiaľ vraj mnohí ľudia prinášali staroveké predmety. Keď po niekoľkých dňoch objavil časť kolosálnej sochy, rozhodol sa požiadať o povolenie na vykopávky.
Ojedinelé nálezy z Tello sa už dostali na Západ. Išlo o fragment dioritovej sošky Hlava s turbanom, ktorý bol v roku 1870 predaný Univerzitnému múzeu v Bostone v USA. Britské múzeum v tom istom čase získalo aj ďalšie torzo z Tellu a tabuľka z Tellu bola od roku 1873 v parížskom Louvri. Dňa 5. marca 1877 začal Sarzec vykopávky v Telli. Prvé dve sezóny (jar 1877 a jar 1878) pracoval nesystematicky až diletantsky. Potom mu však francúzska vláda poslala na pomoc Léona Heuzeya (1831 až 1922), konzervátora Louvru. Tak sa začala systematická práca, ktorá trvala dvadsať rokov až do roku 1900.
Sarzec sa v nepokojnej oblasti, kde kopal, stretol s nespočetnými problémami s miestnymi obyvateľmi. Keď beduíni zistili, že nálezy z Telly sú cenné, začali vykopávať na vlastnú päsť a cennosti predávali na miestnych trhoviskách. Sarzec povolal žandárov, aby bojovali proti dotieravým domorodcom, a došlo k bitke. Nakoniec silné dažde zničili mnohé artefakty.
Zároveň sa objavil politický a obchodný faktor, archeologické nálezy sa stali dobrým tovarom a vedúce štáty (USA, Francúzsko, Veľká Británia) začali rôznymi kanálmi súťažiť o koncesie na vykopávky. Napríklad v čase, keď bol Sarzec vo svojej vlasti, prišla do Tellu kopať anglická expedícia vedená Hormuzdom Rassamom, a kým sa Sarzec vrátil, získali niektoré nálezy pre Britské múzeum.
Väčšina Sarzecových a Heuzeyových nálezov sa stala dôležitými exponátmi v múzeu Louvre. Najznámejšie sú dve sochy lagašského vládcu Gudea. Sarzec sa do svojej práce zamiloval a doslova ho to stálo život, keď zomrel na následky bahennej horúčky. Spolu s Heuzeyom napísali o svojich vykopávkach v Telle významné dielo Objavy v Chaldeji (1884 - 1912).[1]
Ďalšie expedície pracovali v Girsu v sezónach 1903, 1909 a 1929 a expedícia vedená francúzskym archeológom André Parrotom skúmala tamojšie ruiny v rokoch 1931 – 1933.
Významné nálezy z Girsu[upraviť | upraviť zdroj]
Sarzec a Heuzey vykopali niekoľko veľkých sôch z čierneho a tmavozeleného dioritu. Dvanásť z týchto sôch predstavuje vládcu Lagašu Gudeu, jedna jeho predchodcu Urbaba. Prvá vykopaná socha (január 1880) zobrazovala muža v takmer životnej veľkosti so skríženými rukami a dlhým plášťom, ktorému chýbala hlava; ďalšia socha predstavuje mužskú hlavu s čiapkou pripomínajúcou turban. Viacero sôch bolo opísaných klinovým písmom. Tieto sochy sú veľmi realistické a vyhotovené v jednotnom štýle. Postavy mali úzke ramená a spodná časť tela bola podstatne menšia ako horná.
Podobný výraz majú aj postavy na reliéfoch zdobiacich niektoré tabuľky. Na tvárach z profilu vynikal dlhý nos a osoby mali aj nohy, ale telo bolo vždy vpredu. Klinové písmo bolo jednoduchšie ako doteraz nájdené písomné dokumenty z asýrskeho a babylonského obdobia a viac pripomínalo obrázky. K najznámejším reliéfom patrí veľká doska s bojovníkmi a bradatým mužom na ich čele, ktorá sa podľa výjavu na nej zobrazeného nazývala Supia stéla. Po rozlúštení znakov sa zistilo, že zobrazuje boha Ningirsu, ktorý ťahá zajatca v sieti. Supiu stélu dal vytesať vládca Eannatum.
Našli sa aj dva veľké hlinené valce s hymnami na stavbu chrámu. Rovnako dôležitý ako umelecké pamiatky bol však aj archív približne 50 000 hlinených tabuliek z 25. – 21. storočia pred Kr., ktoré odkryl Sarzec. Nápisy na umeleckých dielach z Tellu po prvý raz jednoznačne potvrdili existenciu vládcov, ktorí sa titulovali ako Ensiovia a vládli sumerským mestám.[2]
História Girsu[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Girsu bolo osídlené najneskôr počas 3. fázy obejdskej kultúry v 5. tisícročí pred Kr. Jeho hlavná sláva sa datuje do ranodynastického obdobia Sumeru, t. j. do 25. – 24. storočia pred Kr. Počas vlády lagašského ensiho Urukagina v prvej polovici 24. storočia bolo Girsu, kde stál hlavný chrám boha Ningirsu, opevnené silnými hradbami. Urukagina sa do týchto múrov uchýlil, keď v Lagaši vládol Lugalzagezzi z Ummy, ktorý sa ako prvý sumerský vládca pokúsil zjednotiť celý Sumer.[3]
Girsu stratilo svoj význam krátko po vyhnaní Gutejcov pod nadvládu sumerského štátu III. dynastie Ur. Obývané bolo ešte do 2. storočia pred Kr.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zamarovský, Vojtech, Na počiatku bol Sumer, Perfekt, Bratislava 2017, S. 55-59, 96 ISBN 978-80-8046-820-0
- ↑ Blahoslav Hruška, Pod babylónskou věží, Praha 1987, S. 117
- ↑ Dějiny světa 1. díl, SNPL Praha 1965, S. 228, 230
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Girsu
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Girsu na českej Wikipédii.