Mastencová bridlica
| Mastencová bridlica | |
 Mastencová bridlica - Hnúšťa, Slovenské rudohorie. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | talk (mastenec), magnezit, dolomit |
| Akcesórie | chlority, amfiboly, epidot, albit, sľudy |
| Vlastnosti | |
| Textúra | lepidoblastická |
| Farba | sivá |
Mastencová bridlica, talkit alebo stealit je premenená hornina obsahujúca v prevažnej miere minerál mastenec (talk), okrem neho obsahujú i magnezit alebo dolomit.
Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Podobne ako chloritické bridlice vznikli slabou metamorfózou ultrabázickych hornín, najmä peridotitov.[1] Podstatným nerastom mastencových bridlíc je mastenec, z vedľajších chlorit, sľudy, epidot, amfibol, albit a iné. Prímesi sú tvorené apatitom, magnetitom, magnezitom, dolomitom a ďalšími. Sú bielosivé až biele, niekedy žltkasté i zelenkasté. Štruktúra je zreteľne šupinatá, textúra rovnobežná i všesmerná. Na hmat sú mastné, mäkké a dajú sa rýpať nožom. Mastencové bridlice odpovedajú svojim geochemickým zložením ultrabázickým horninám.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
V Západných Karpatoch sa vyskytujú vo Volovských vrchoch (Gemerská Poloma, Dobšiná, Hnúšťa, Jelšava), teda hlavne v gemeriku ale aj vo veporickom kryštaliniku.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Mastencové bridlice sú jediným zdrojom mastenca. Mastenec je surovina so všestranným využitím vo farmaceutickom, papierenskom, textilnom, chemickom a gumárenskom priemysle, či ako plnidlá do umelých hmôt a pod.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.