Starý minoritský kostol
| Starý minoritský kostol | |
 | |
| Patrocínium: Panna Mária, svätý Ladislav | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Mesto | Levoča |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| Súradnice | 49°01′29″S 20°35′04″V / 49,02483°S 20,58455°V |
| Štýl | gotika |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
27. 6. 2009 (#Chyba výrazu: Neočakávané číslo) |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 2768/2 |
| - dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: The old Minorit church (Levoča) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Starý kláštorný kostol minoritov (nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol) je sakrálna stavba nachádzajúca sa v okresnom meste Levoča v prešovskom kraji. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi a od 17. storočia sa zasvätenie rozšírilo o titul Panny Márie - Kráľovnej anjelov.[2]
História
Verzie o založení kláštora sa rôznia. Podľa Lányiho kroniky (pochádza zo začiatku 19. storočia), v ktorej sa nachádza jediná písomná zmienka o tomto kláštore, sa založenie minoritského konvektu sv. Ladislava v Levoči v roku 1308 spája s donáciou grófa Ladislausa Danka, no rukopis, na ktorý sa Lányi odvoláva sa nezachoval. [3] Uvažuje sa tiež, že pôvodný kostol s kláštorom dal postaviť Gallus Berzeviczy, známy tiež pod menom magister Kokoš, ktorému za vraždu arbitrážny súd uložil v roku 1307 ako trest vykonanie púte a povinnosť postaviť šesť kláštorov. [4]
Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici. [4]
Vrátený katolíkom bol až v roku 1673. Kráľ Leopold I. nariadil prepoštovi v Spišskej Kapitule, aby do kláštora uviedol jezuitov. Do vlastníctva boli uvedení v roku 1674 a v roku 1677 začali rozsiahlu prestavbu kláštora. Neskôr v priestoroch kláštora zriadili jezuiti Kráľovské gymnázium.[4]
Architektúra a výzdoba
Kláštorný komplex, ktorý stojí pri západných hradbách, je vzorom stredoeurópskej mendikantskej sakrálnej architektúry a patrí k jedinečným stavbám svojho druhu na Slovensku.[4] Sakrálne umenie stredoveku možno obdivovať v samotnom kostole i v unikátnej arkádovej krížovej chodbe s fragmentmi freskovej výzdoby, rajským dvorom a fontánou.
Z gotického interiéru sa zachovala iba Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.[3] Oltáre a ďalšie zariadenie kostola je barokové, zväčša v čiernozlatej farbe. Podľa zachovaných správ, zhotovil toto zariadenie sochár Olaf Engelholm, ktorý prišiel do Levoče údajne z Münsteru (Vestfálsko).[3] Príznačné pre jeho prácu sú postavy anjelov – kariatíd, nesúcich ťažké točené stĺpy, ktoré sa v kostole nachádzajú.[3]
Nástenné maľby v interiéri predstavujú významný medzník v stredovekom monumentálnom maliarskom umení mestského prostredia na Slovensku. Zachovaná kompozícia v tympanone portálu na južnej strane predstavuje korunovanú Madonu s malým Ježišom, sediacu na tróne, po stranách s anjelmi. Na severnej strane sa v obrazovej ploche rozdelenej na dve časti zachovali scény – Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie.[5] Nástennú maľbu v sakristii so scénou Ukrižovania robí výnimočnou motív architektúry, ktorý znázorňuje mestské hradby.[5]
Zaujímavosťou je cyklus siedmych skutkov milosrdenstva na severnej strane lode. Cyklus sa začína na ľavej strane výjavom Krista Trpiteľa, žehnajúceho skutkom milosrdenstva a ľavou rukou ukazujúceho na kalich pri nohách. Skutky sú zachytené v šiestich obrazových poliach - Ubytovanie pocestného, Nasýtenie hladného, Ošatenie nahého, Navštívenie uväzneného, Navštívenie chorého spolu s Napojením smädného a Pochovanie zosnulého.[5] Celý cyklus končí obrazom Svätej Trojice. Znázornená je v podobe troch vedľa seba sediacich a gestami navzájom živo komunikujúcich mužských postáv – Boha Otca, Krista a Ducha Svätého.
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatky a múzea, časopis pre ochranu pamiatok a problémy múzeí (Martin: Vydavateľstvo Osveta), október 1956, roč. V., čís. 8, s. 110.
- ↑ a b c d Levočské kostoly v kontexte dejín mesta. Z minulosti Spiša, 1997-1998, čís. V-VI, s. 33 – 60.
- ↑ a b c d Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Z minulosti Spiša (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 1997-1998, čís. V-VI, s. 61 - 79.
- ↑ a b c TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte libris, 2012. ISBN 978-80-97121-40-2. S. 160 – 175.