Helena Gmucová-Zahradníková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Helena Gmucová-Zahradníková
slovenská operná speváčka
Narodenie23. marec 1922
Levoča, Slovensko
Úmrtie18. marec 2009 (86 rokov)[1]
Bratislava, Slovensko

Helena Gmucová-Zahradníková (* 23. marec 1922, Levoča – † 18. marec 2009, Bratislava) bola slovenská operná speváčka.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodila sa 23. marca 1922 v Levoči. Jej profesionálna dráha sa začala po absolvovaní štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Ako sólistku opery Národného divadla v Košiciach, neskôr premenovaného na Štátne divadlo, ju angažoval nestor slovenského divadelníctva, jeho vtedajší šéf Janko Borodáč. S touto divadelnou scénou, na ktorej pôsobila v rokoch 1949 – 1982, bola spojená celý svoj umelecký život.

Počas tohto obdobia vytvorila vyše 70 nezabudnuteľných postáv. Už ako mladá operná speváčka upútala priebojným hlasom - dramatickým sopránom. Debutovala s titulnou postavou v Moniuszkovej opere Halka, spievala Tatianu v Eugenovi Oneginovi, Katrenu v Krútňave, Miladu v Daliborovi, bola prvou slovenskou Šárkou v rovnomennej opere.

Postupne jej dramatický soprán našiel uplatnenie v úlohách talianskeho repertoáru. Bola Aidou, Toscou, Giorgettou v opere Plášť, Santuczou v opere Sedliacka česť. Vynikala aj v náročných nemeckých partoch opernej tvorby, ako Alžbeta i Venuša v opere Tannhäuser alebo Leonóra vo Fideliovi. Vytvorila tiež Jenúfu v opere Jej pastorkyňa, Rusalku i Cudziu kňažnú v opere Rusalka, Káťu v Káti Kabanovej aj Ľutomíru vo Svätoplukovi.

S doskami sa po 30 troch rokoch rozlúčila ako Santuzza v Mascagniniho opere Sedliacka česť. Po odchode z košického divadla žila v Bratislave, kde bola členkou Senior klubu pri Slovenskom národnom divadle.

Vo veku nedožitých 87 rokov zomrela 18. marca 2009.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zomrela operná speváčka Helena Gmucová-Zahradníková – kultura.sme.sk