Hermann Hoth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hermann Hoth
nemecký generál, na obrázku vpravo, vľavo Heinz Guderian
nemecký generál, na obrázku vpravo, vľavo Heinz Guderian
Narodenie 12. apríl 1885
Neuruppin, Nemecko
Úmrtie 26. január 1971 (85 rokov)
Goslar, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Hermann Hoth

Hermann „Papa“ Hoth (* 12. apríl 1885 Neuruppin – † 26. január 1971 Goslar) bol nemecký generál počas druhej svetovej vojny, známy pre svoje víťazstvá vo Francúzsku a na východnom fronte, neskôr po vojne bol 6 rokov väznený za vojnové zločiny; písal knihy o vojenských dejinách.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky v armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Neuruppin, ako syn armádneho lekára. Do nemeckej armády vstúpil roku 1904. Bojoval v prvej svetovej vojne ako pešiak. V armáde ostal aj po jej skončení, roku 1935 bol povýšený na generálmajora a poverený velením 18. pešej divízie. Neskôr bol povýšený na generálporučíka a od 10. novembra 1938 velil 15. armádnemu zboru.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúceho roku sa zúčastnil útoku na Poľsko. Ďalší rok sa vyznamenal pri útoku na Francúzsko, kde jeho zbor ako prvý prekročil rieku Másu a bol 19. júla 1940 znovu povýšený.

Počas operácie Barbarossa velil 3. tankovej skupine, ktorá pod jeho velením obsadila Minsk a Vitebsk. V októbri 1941 nahradil vo velení 17. armády Carla-Heinricha von Stülpnagela. V júni 1942 prevzal 4. tankovú armádu od Ericha Hoepnera. Ako veliteľ tejto armády sa podstatnou mierou podpísal pod úspechy Wehrmachtu na juhu ZSSR. Spolu v súčinnosti s 6. armádou Friedricha Paulusa sa zúčastnil bitky o Stalingrad. Časti jeho armády boli uväznené v sovietskom obkľúčení, niektoré však boli súčasťou Mansteinových pokusov o prielom na pomoc 6. armáde.

V lete 1943 sa zúčastnil bitky v Kurskom oblúku, kde velil svojej 4. tankovej armáde pri útoku na oblúk z juhu. Po ukončení operácie Citadela, boli nemecké jednotky nútené pod silnými útokmi Červenej armády ustupovať na západ. V novembri 1943 bol počas bojov na Dnepri a pri Kyjeve pozbavený velenia svojich jednotiek a na Hitlerov rozkaz preložený do zálohy, avšak teraz už v hodnosti generál-plukovníka. Adolf Hitler sa totiž domnieval, že Hoth fyzicky nezvláda velenie a potrebuje odpočinok[1]. Jeho nástupcom sa stal generál Erhard Raus.

V apríli 1945 bol znovu povolaný do služby a až do konca vojny velil časti nemeckého frontu v pohorí Harz.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne bol súdený Norimberským vojnovým tribunálom spolu s ďalšími vysokými armádnymi dôstojníkmi. 27. októbra 1948 odsúdený na 15 rokov žalára za zločiny, ktoré jeho jednotky spáchali na Ukrajine. V roku 1954, bol prepustený, a do svojej smrti sa venoval písaniu kníh. Zomrel v meste Goslar, kde ja aj pochovaný.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Panzer-Operationen

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Erich von Manstein: Ztracená vítezství Svazek 2 ISBN 80-7217-443-6. Brno, Jota 2006, s. 373

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]