Hlavné distribúcie Linuxu

Táto stránka obsahuje prehľad 10 hlavných distribúcií Linuxu, vrátane FreeBSD. Tieto operačné systémy sú už celosvetovo pomerne rozšírené. Ubuntu, PCLinuxOS a MEPIS Linux sú vhodné pre začiatočníkov, ktorí požadujú produktívny a jednoduchý systém bez potreby množstva nastavení. Na druhej strane distribúcie ako Slackware Linux, Gentoo Linux či FreeBSD sú určené pre pokročilejších používateľov, ktorí už majú potrebné znalosti v oblasti Linuxu. Fedora, openSUSE, Debian GNU/Linux a Mandriva Linux sa dajú označiť ako stred medzi jednoduchými a zložitými distribúciami. Knoppix je tzv. živá distribúcia (live CD), kedysi veľmi populárna ako testovací a demonštračný nástroj, aj keď už aj iné populárne distribúcie poskytujú live CD/DVD svojich produktov. Distribúcie sú približne usporiadané podľa poradia popularity na DistroWatch a poradie nie je hodnotením ich celkového podielu na trhu alebo kvality.

Ubuntu

Vznik Ubuntu je datovaný na september 2004. Ako relatívny nováčik na scéne sa počas niekoľkých nasledujúcich rokov stal najpopulárnejšou distribúciu Linuxu. Svojimi vlastnosťami sa vyrovná plateným operačným systémom, dostupným na trhu.

Projekt je dielom Marka Shuttlewortha, charizmatického milionára z Južnej Afriky, bývalého vývojára Debianu a svetovo druhého vesmírneho turistu. Ubuntu je financované jeho vlastnou spoločnosťou Canonical Ltd, ktorá sídli na ostrove Man (súčasť Veľkej Británie). Okolo Ubuntu sa vytvorila kvalitná internetová infraštruktúra s Wiki dokumentáciou, inteligentným systémom nahlasovania chýb, a taktiež profesionálnym prístupom k bežným používateľom. Zároveň vznikla možnosť zaslania CD s Ubuntu záujemcom pomocou vlastného programu Ship-it, financovaného zakladateľom projektu. Rozposielanie rapídne pomohlo pri jeho rozširovaní.

Ubuntu je založené na Debian "SID" (Still In Development), nestabilnej vetve Debianu, pravidelne aktualizovanej na najnovšiu verziu. Ubuntu má stanovený 6 mesačný cyklus vydávania nových verzii, s občasným vydaním verzie s predĺženou podporou (Long Time Support, z toho skratka LTS), ktorá je podporovaná 3 roky pre použitie na pracovných staniciach a 5 rokov pre sieťové servery. Edície bez LTS označenia sú podporované po dobu 18 mesiacov pre pracovné stanice aj servery. Ubuntu je možné nainštalovať z live CD alebo pomocou inštalátora WUBI priamo z prostredia Windows. Obsahuje migračného asistenta pre prenesenie nastavení z Microsoft Windows, podporu najnovších technológii (napríklad 3D efekty), podporuje jednoduchú inštaláciu neslobodných ovládačov pre grafické karty ATI a NVIDIA. Na požiadanie je tiež podpora neslobodných alebo patentmi chránených multimediálnych kodekov.

Klady

• pevne určený vývojový cyklus
• vhodné pre začiatočníkov
• podrobná dokumentácia
• používateľská podpora

Zápory

• niektoré vlastné programy (napríklad Rosetta) sú neslobodné

Inštalácia softvéru

• Advanced Package Tool (APT), použitie DEB balíčkov

Prítomné edície

• Ubuntu (prostredie GNOME)
• Kubuntu (prostredie KDE)
• Edubuntu (pre využitie v školstve)
• Xubuntu (prostredie XFCE)
• Ubuntu server

Iné alternatívy založené na Ubuntu

• MEPIS Linux
• Linux Mint
• Freespire
• gNewSense (iba slobodný softvér)

openSUSE

Začiatky projektu openSUSE sa datujú do roku 1992, keď Roland Dyroff, Thomas Fehr, Hubert Mantel a Burchard Steinbild začali s projektom pod menom S.u.S.E. Linux (z nemčiny: Software und System Entwicklung). Preto sa názov číta foneticky [suse]. V prvých dňoch predali niekoľko diskiet s nemeckou verziou Slackware Linuxu, onedlho sa S.u.S.E. Linux stal vlastnou samostatnou distribúciou. Prvá verzia, označená 4.2, vyšla v máji 1996. V nasledujúcich rokoch vývojári začali používať RPM formát balíčkov, a uviedli YAST - jednoducho použiteľný grafický systém na nastavovanie, teda vlastné ovládacie centrum. Časté vydávanie, kvalitná tlačená dokumentácia a prístupnosť S.u.S.E. Linuxu v celej Európe a Severnej Amerike mali za následok zvyšujúcu sa popularitu tejto distribúcie. Neskôr sa názov skrátil na SuSE. Teraz sa spoločnosť volá SUSE Linux.

SUSE Linux odkúpila spoločnosť Novell v druhej polovici roku 2003. Krátko nato nastali veľké zmeny vo vývoji, licenciách a dostupnosti SUSE Linuxu. YAST bol vydaný pod licenciou GPL a ISO obrazy bolo možno slobodne šíriť. Najväčšia zmena bola v uvoľnení distribúcie pre všetkých, po prvýkrát v histórii projektu. Už verzia SUSE Linuxu 10.0, ktorá vyšla v októbri 2005, prešla verejným beta testovaním a tým predznamenala otvorenie vývoja smerom ku komunite. Potom vďaka projektu openSUSE sa distribúcia stala kompletne "zadarmo" v obidvoch zmysloch slova. Kód openSUSE sa stal základom pre komerčné produkty spoločnosti Novell, a to najskôr pod menom Novell Linux, a neskôr pod menom SUSE Linux Enterprise Desktop (SLED) a SUSE Linux Enterprise Server (SLES).

Hlavným dôvodom úspechu openSUSE je použitie populárnych grafických rozhraní (KDE a GNOME), intuitívne ovládacie centrum YAST, a pre zákazníkov platiacich za krabicovú verziu tiež kvalitná tlačená dokumentácia a telefonická podpora. V roku 2006 bola podpísaná dohoda medzi spoločnosťami Novell a Microsoft, ktorá zdanlivo pripúšťa argumenty Microsoftu, že Linux porušuje jej patentové práva. To bol dôvod pre množstvo používateľov a vývojárov Linuxu na okamžitú zmenu distribúcie. Aj keď Novell uviedol veci okolo patentov na pravú mieru a Microsoft nepodniká žiadne výrazné právne kroky, táto téma sa stáva tŕňom v oku pre linuxovú komunitu.

Klady

• ľahko pochopiteľné ovládacie centrum
• veľa softvérových balíkov v repozitároch
• prehľadná štruktúra webu a tlačenej dokumentácie

Zápory

• zmluva Novellu a Microsoftu z novembra 2006, týkajúca sa patentov, zdanlivo legitimuje tvrdenia Microsoftu na intelektuálne vlastníctvo v Linuxe
• na hardvérové zdroje náročné nastavenie pracovného prostredia a grafické nástroje majú za výsledok, že je systém niekedy považovaný za ťažkopádny a pomalý.

Inštalácia softvéru

• YaST grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov

Prítomné edície

• openSUSE pre 32-bit počítače (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc) procesory;
• live CD bez možnosti inštalácie na disk
• SUSE Linux Enterprise Desktop/Server pre architektúry i586, IA64, PowerPC, s390, s390x a x86_64

Fedora

Začiatky Fedory sa datujú do roku 1995, keď Bob Young a Marc Ewing začali s projektom pod menom Red Hat Linux. Prvý produkt tejto spoločnosti, Red Hat Linux 1.0 s kódovým názvom Deň Matiek, vyšiel v ten istý rok a bol rýchlo nasledovaný niekoľkými opravnými aktualizáciami. V roku 1997 uviedla spoločnosť Red Hat RPM správcu balíkov so systémom závislostí a ďalšími pokročilými funkciami, ktoré zabezpečili distribúcii rapídny vzostup popularity; Red Hat predbehol Slackware Linux, čím sa stal najširšie používanou distribúciou na svete. O pár rokov neskôr sa Red Hat prispôsobil 6 mesačnému cyklu vydávania verzií.

V roku 2003, po vydaní Red Hat Linux 9, spoločnosť začala s radikálnymi zmenami jej produktov. Nechala si označenie Red Hat pre svoje komerčné produkty, nazvané Red Hat Enterprise Linux, a predstavila projekt Fedora Core - komunitnú distribúciu sponzorovanú spoločnosťou Red Hat, pripravenú pre Linuxových nadšencov. Po určitej kritike zmien zo strany linuxovej komunity sa Fedora stala akceptovaná ako "nová" distribúcia a logické pokračovanie pôvodného Red Hat Linuxu. Red Hat sa rýchlo stal najväčšou a najziskovejšou linuxovou spoločnosťou na svete. Spoločnosť je lákavá svojimi zaujímavými a inovatívnymi programami, ako napríklad Red Hat Certified Engineer (RHCE) - certifikačný program.

Smerovanie projektu Fedora je výrazne kontrolované spoločnosťou Red Hat a berie sa ako test pre nadchádzajúce vydanie Red Hat Enterprise Linux. Napriek tomu je Fedora jedna z najinovatívnejších distribúcií súčasnosti. Prispieva do vývoja Linuxového jadra (kernel), a tiež programov glibc a GCC. Na druhej strane Fedora nie je vhodná pre ľudí, ktorí sú v Linuxe úplní začiatočníci.

Klady

• prináša množstvo noviniek
• bezpečnostné vlastnosti
• veľký počet podporovaných balíčkov
• striktné dodržiavanie filozofie slobodného softvéru

Zápory

• pre Fedoru je dôležitejšie doladenie vlastností pre Red Hat Enterprise Linux ako doladenie systému pre bežných používateľov

Inštalácia softvéru

• YUM grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov

Prítomné edície

• Fedora pre procesory 32-bit (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc)
• Red Hat Enterprise Linux pre architektúry i386, IA64, PowerPC, s390x a x86_64
• live CD a Live DVD edície

Iné alternatívy založené na Fedore

• BLAG Linux And GNU (desktop, slobodný softvér)
• Berry Linux (live CD)
• Yellow Dog Linux (pre Apple PowerPC počítače)
• RedStarOS (severokórejská linuxová distribúcia)

Iné alternatívy založené na Red Hat

• CentOS
• Scientific Linux
• StartCom Enterprise Linux
• Lineox

Debian GNU/Linux

Debian GNU/Linux vznikol v roku 1993. Jeho zakladateľ, Ian Murdock, počítal s vytvorením kompletne nekomerčného projektu, ktorý by vyvíjali stovky dobrovoľných vývojárov v svojom voľnom čase. Počet skeptikov v tom čase ďaleko prekračoval počet optimistov, predpokladal sa rozklad a kolaps celého systému. Debian však prežil a prosperoval, a o menej ako desať rokov sa stal najväčšou Linuxovou distribúciou a pravdepodobne aj najväčším spoločným softvérom, aký bol kedy vytvorený.

Úspech Debian GNU/Linux ukazujú nasledovné čísla: Je vyvíjaný viac ako 1000 dobrovoľnými vývojármi, softvérové repozitáre (zdroje softvéru) majú viac ako 20 000 balíčkov (kompilovaných pre 11 odlišných počítačových architektúr) a zakladá sa na ňom viac ako 120 distribúcií a live CD. Tieto čísla sa nedajú porovnať so žiadnym iným operačným systémom založeným na Linuxe. Aktuálny vývoj Debianu má 3 hlavné vetvy (so započítaním experimentálnej vetvy 4), zoradené podľa stupňa stability. "Unstable" (známe tiež ako "Sid"), "Testing" a "Stable". Táto progresívna integrácia a stabilizácia balíčkov a vlastností, spolu s dobre pripraveným systémom nahlasovania chýb, získala Debianu výbornú reputáciu. Dnes je Debian známy ako takmer bezchybná a otestovaná distribúcia.

Samozrejme, taký dlhý a komplexný vývoj má aj odvrátené stránky: Stabilná vetva vývoja Debianu nie je pravidelne aktualizovaná a veľmi rýchlo zastaráva, najmä ak býva uvoľňovaná každých 12 až 36 mesiacov. Používatelia, ktorí preferujú najnovšie balíčky a technológie, sú nútení používať viac chybové vetvy Testing a Unstable. „Ľudová štruktúra“ Debianu má veľmi sporný vplyv na ďalší vývoj, pričom dochádza až k tichej vojne medzi vývojármi. To vedie ku stagnácii a odporu proti robeniu ráznych rozhodnutí, ktoré môžu posunúť projekt ďalej dopredu.

Klady

• vysoká stabilita
• kontrola chýb
• cez 20 000 softvérových balíčkov
• podpora najväčšieho počtu architektúr v rámci systémov založených na Linuxe

Zápory

• konzervatívny - kvôli podpore veľkého množstva počítačových architektúr nie sú vždy zahrnuté najnovšie technológie
• pomalý cyklus vydávania nových verzií (stabilné vydanie každých 12 - 36 mesiacov)

Inštalácia softvéru

• Advanced Package Tool (APT)
• použitie DEB balíčkov

Prítomné edície

Inštalačné CD/DVD a live CD obrazy pre 11 procesorových architektúr, vrátane všetkých 32 a 64 bitových procesorov od firiem Intel, AMD, Power a ďalších

Iné alternatívy založené na Debiane

• Ubuntu
• Damn Small Linux
• Knoppix
• sidux
• Dreamlinux
• Elive
• Xandros
• 64 Studio

Mandriva Linux

Mandriva Linux bola založená Gaëlom Duvalom v júli 1998 pod menom Mandrake Linux. Najskôr to bola prerobená verzia Red Hat Linuxu s viac užívateľsky príjemným prostredím KDE, ale postupne boli vydávané ďalšie užívateľsky jednoduché novinky, ako napríklad nový inštalátor, vylepšené rozpoznanie hardvéru, a taktiež jednoduchý nástroj na rozdelenie disku. Výsledkom týchto zmien bola stúpajúca popularita Mandrake Linuxu. Neskôr, po zjednotení s brazílskou Connectivou, sa premenovala distribúcia na súčasný názov Mandriva.

Mandriva Linux je prispôsobený na použitie na bežných počítačoch. Tento Linux je obľúbený pre jeho výnimočné vlastnosti: napríklad nové verzie softvéru, ovládacie centrum (DrakConf), robustná 64 bitová edícia a výborná medzinárodná podpora. Mandriva mala otvorený vývojový model skôr ako akákoľvek iná distribúcia, s častým vydávaním betaverzií na testovanie, a tiež častými vydaniami nových stabilných verzií. V posledných rokoch sa vývoj presunul tiež k inštalačným live CD, a začalo sa s distribúciou Mandriva Flash - kompletným Mandriva Linuxom, spustiteľným z USB kľúča.

Napriek technickej kvalite Mandriva Linux v posledných rokoch stráca svoje postavenie. Je to z časti spôsobené inými distribúciami určenými pre bežných používateľov, ale tiež niektorými spornými rozhodnutiami, ktoré spôsobili nechuť zákazníkov používať práve Mandrivu. Komunita okolo Mandrivy na internete je zoskupením rôznych odlišných internetových stránok, kým na jej "Mandriva Club", originálne navrhnutý na pridávanie ďalšej kvality pre platiacich zákazníkov, sú veľmi zmiešané názory. Aj keď spoločnosť musí čeliť veľkej kritike, pokračuje vo vývoji a v boji o zákazníkov.

Klady

• vhodná pre začiatočníkov, hlavne komerčné verzie
• ovládacie centrum
• okamžitá jazyková podpora
• inštalačné live CD

Zápory

• v posledných rokoch zlá reputácia centra podpory pre zákazníkov, neprehľadná štruktúra webu
• znižovanie popularity pre komerčné smerovanie

Inštalácia softvéru

• URPMI s aplikáciou Rpmdrake (grafická nadstavba pre URPMI), používa RPM balíčky
• "SMART" je pridaný ako alternatívna metóda

Prítomné edície

• voľne stiahnuteľná verzia Free a One pre 32 aj 64 bitové počítače
• komerčné verzie Mandriva Discovery, PowerPack a PowerPack Plus pre 32-bit (i386) a 64-bit (x86_64) počítače
• "Corporate" verzia pre bežné počítače, servery a firewally, všetko s predĺženou podporou

Iné alternatívy založené na Mandrive

• PCLinuxOS
• MCNLive

PCLinuxOS

PCLinuxOS bol ohlásený v roku 2003 Billom Reynoldsom, v komunite známym pod prezývkou "Texstar". Texstar bol už vtedy uznávaným vývojárom v komunite Mandrake Linuxu, ktorý pripravoval najnovšie RPM balíčky pre túto distribúciu a poskytoval ich bezplatne na stiahnutie. V roku 2003 sa rozhodol vytvoriť vlastnú distribúciu založenú na Mandrake Linuxe, ale s niekoľkými značnými vylepšeniami. Jeho cieľom bolo vytvoriť distribúciu vhodnú pre začiatočníkov, okamžitú podporu aj pre neslobodné moduly do jadra, pluginy pre internetové prehliadače (predvolene je Mozilla Firefox), a tiež kodeky na prehrávanie hudby a filmov. Vytvoril plnofunkčné live CD, ktoré sa dá cez veľmi jednoduchý inštalátor nainštalovať na pevný disk počítača.

Pre lepšiu použiteľnosť projekt ponúka okamžitú podporu pre množstvo technológii, ktoré si od nového systému želajú ľudia prechádzajúci z Windows na Linux. Pokiaľ ide o softvér, PCLinuxOS je distribúcia založená na KDE, s upravenou aktuálnou verziou tohoto rozhrania. Zväčšujúce sa repozitáre obsahujú iných správcov plochy pre bežnú prácu. Ako správcu systémových nastavení používa upravenú verziu Mandriva Control center (ovládacie centrum z Mandriva Linuxu), ale na inštaláciu nového softvéru sa zvolila metóda APT a grafický program Synaptic.

Z pohľadu kritikov PCLinuxOS ignoruje akékoľvek plánovanie dopredu. Aj keď je komunita jeho používateľov čoraz väčšia, väčšinu vecí robí sám Texstar, ktorý pri testovaní nového vydania zastáva konzervatívny postoj. Výsledkom je fakt, že príprava novej verzie je veľmi dlhá a nová verzia nie je vydaná až po odstránení všetkých chýb. Momentálne sa neplánuje príprava 64 bitovej verzie PCLinuxOS.

Klady

• okamžite prístupné ovládače grafických kariet, pluginy do prehliadača a multimediálne kodeky
• rýchle spúšťanie
• aktuálny softvér

Zápory

• malo preferovanych aplikacií
• chýba efektívne plánovanie nových verzii

Inštalácia softvéru

• Advanced Package Tool (APT)
• použitie RPM balíčkov

Prítomné edície

• MiniMe, Junior a BigDaddy edície pre 32-bit (i586) procesorové architektúry

Iné alternatívy založené na PCLinuxOS

• SAM Linux Desktop

MEPIS Linux

MEPIS Linux bol ohlásený v roku 2003 Warrenom Woodfordom a jeho spoločnosťou MEPIS LLC. Myšlienkou distribúcie je pretvorenie nestabilnej vetvy Debianu na distribúciu vhodnú pre začiatočníkov, s automatickou konfiguráciou hardvéru, podporou pre populárne multimediálne formáty, a tiež najnovšie softvérové balíčky. MEPIS Linux ukázal koncept jednoduchého live CD - používateľ si spustí CD, prezrie obsah, a nainštaluje na pevný disk. Inštalácia pozostáva len z niekoľko kliknutí.

V nasledujúcich rokoch sa vývojári zamerali na lepšiu podporu hardvéru zo všetkých oblastí, vrátane softvérových modemov a bezdrôtových sieťových kariet. V roku 2006 prešiel MEPIS Linux z nestabilnej vetvy Debianu na repozitáre Ubuntu, čo umožnilo presun vývojárov k ďalšiemu vylepšovaniu použiteľnosti distribúcie. MEPIS Linux mal pôvodne dve edície - verziu SimplyMEPIS pre bežných používateľov a ProMEPIS pre vývojárov. Profesionálnejšia verzia však bola zrušená. Momentálne existujú 32-bit a 64-bit edície SimplyMEPIS.

Z pohľadu kritika, distribúcia nemá pripravený žiadny plán vydávania nových verzii. Stáva sa, že vyjde verzia so starším kódom a niektorými novými funkciami, napríklad 3D efekty plochy. Výsledkom je skutočnosť, že SimplyMEPIS už nie je tak aktuálny systém ako v minulosti. Beta testovanie je veľmi dlhé, a finálne vydania sú často vydávané o niekoľko mesiacov neskôr ako sa pôvodne očakávalo. Kým SimplyMEPIS sa dá jednoducho a bezplatne stiahnuť, MEPIS LLC odporúča spokojným používateľom používať platený prístup na premium server, ktorý znamená jediný zdroj príjmu pre spoločnosť.

Klady

• vhodné pre začiatočníkov;
• bezchybná detekcia hardvéru a podpora
• jednoduché inštalačné live CD

Zápory

• softvér v repozitároch nie je vždy aktuálny
• chýba plánovanie nových verzii

Inštalácia softvéru

• Advanced Package Tool (APT)
• použitie DEB balíčkov

Prítomné edície

• SimplyMEPIS pre 32-bit (i386) a 64-bit (x86_64) procesory

Knoppix

Prvá verejná verzia Knoppixu bola vytvorená začiatkom roku 2003, a získala v rámci Linuxovej komunity veľmi pozitívny ohlas. Bol to prvý Linux, ktorý sa načítaval z live CD a nepotreboval žiadnu manuálnu konfiguráciu. Cieľom Knoppixu bolo vytvoriť systém, ktorý po vložení do CD mechaniky a pár minútach čakania vytvorí kompletný a plnohodnotný grafický Linuxový systém s veľkým množstvom aplikácií a bez potreby inštalácie na pevný disk. Aj keď Knoppix nebol prvý Linux na live CD, jeho zakladateľ, Klaus Knopper, zašiel ďalej ako ktokoľvek pred ním v skriptovaní a hardvérovej autodetekcii a autokonfigurácii.

Na Debiane založený Knoppix sa stal úspešným, keď ho množstvo používateľov Linuxu začalo používať ako prenosný nástroj na najrôznejšie použitie. Môže sa použiť na zachraňovanie dát z pevných diskov, na demonštrovanie vlastností Linuxu pre nováčikov, na testovanie hardvérovej kompatibility hardvéru s Linuxom na notebookoch a bežných počítačoch, alebo na načítanie v internetových kaviarňach ako plnohodnotný Linuxový systém na každý deň. Knoppix sa stal populárnym nástrojom za veľmi krátky čas. Zanedlho vznikali rôzne distribúcie využívajúce hardvérovú detekciu, o ktorú sa postaral Klaus Knopper. Vznikli tak veľmi podobné projekty, a tiež špecializované live CD distribúcie na rôzne účely.

Knoppix sa považuje za používateľsky prijateľný, keďže väčšina potrebných vecí sa nastaví automaticky. Technicky zdatnejší používatelia využívajú pokrokovejšie funkcie. Nové verzie, prístupné na DVD, prinášajú množstvo rôzneho softvéru, vrátane všetkých populárnych grafických rozhraní a nástrojov pre servery, prebratých z archívov Debianových vetiev Unstable a Testing. Toto zväčšenie počtu aplikácii však prinieslo problémy - Knoppix sa stal pomalým (hlavne DVD verzia), chybovým (Klaus Knopper neuznáva verejné beta testovanie) a neusporiadaným (usporiadanie menu je iné v každom rozhraní). Nemá žiadne plánovanie do budúcnosti, ale nové verzie sú vydávané väčšinou dvakrát do roka, špeciálne krátko po hlavných linuxových exhibíciách v Nemecku, kde sú nové verzie Knoppixu uvádzané skôr ako inde na svete. Táto distribúcia stráca pôvodnú popularitu, keďže dnes už takmer každá distribúcia má svoje vlastné live CD, alebo Live DVD.

Klady

• výborne zvládnutá autodetekcia hardvéru a autokonfigurácia
• prenosný systém vhodný na zachraňovanie dát, demonštrácie a testovanie
• schopnosť nainštalovať na pevný disk

Zápory

• nové verzie sú dosť chybové
• neporiadok v jednotlivých grafických rozhraniach
• pomalosť pri načítavaní z DVD

Inštalácia softvéru

• Advanced Package Tool (APT)
• použitie DEB balíčkov

Prítomné edície

• Live CD a live DVD edície pre bežné 32-bit (i386) počítače

Iné alternatívy založené na Debiane/Knoppixe

• Damn Small Linux
• sidux
• Xandros Desktop
• Elive
• Dreamlinux
• Parsix GNU/Linux
• grml

Slackware Linux

Slackware Linux, založený Patrickom Volkedingom v roku 1992, je najstaršou stále vyvíjanou Linuxovou distribúciou. Postavený je na SLS projekte, ktorý je už ukončený. Slackware 1.0 bol na 24 disketách a používal jadro vo verzii 0.99pl11-alpha. Veľmi rýchlo sa stal najpopulárnejšiou Linuxovou distribúciou, ktorá mala v roku 1995 až 80% trhu. Jeho popularita však začala klesať veľmi rýchlo s nástupom jednoduchších a pre začiatočníkov prístupnejších distribúcií. Slackware však stále existuje a poskytuje vhodný systém pre technicky založených systémových administrátorov a pokročilých používateľov.

Slackware Linux je výrazne technickou a čistou distribúciou, s veľmi limitovaným počtom vlastných aplikácií. Používa jednoduchý a nenáročný textový inštalátor a tiež primitívny manažér softvéru, ktorý neberie do úvahy závislosti. Výsledkom je najčistejšia a najmenej chybová distribúcia súčasnosti. Málo softvéru typického pre Slackware taktiež znamená malú pravdepodobnosť nájdenia nejakých chýb. Kompletná konfigurácia sa vykonáva editáciou textových súborov.

Kým filozofia jednoduchosti má svojich priaznivcov, faktom ostáva, že Slackware sa stáva často "základným systémom", na ktorom sa zakladajú iné distribúcie. Jediným rozdielom je oblasť serverov, kde Slackware zostáva populárnou distribúciou. Chýbajúci kvalitný spôsob aktualizácie distribúcie a dôležitých bezpečnostných opráv podporuje zvyšujúci sa nezáujem o túto distribúciu. Slackware Linux je konzervatívny: prejavuje sa to napríklad použitím starších základných komponentov (na čele s Linuxovým jadrom, ktorý je ešte stále vo verzii 2.4), a znamená to tiež potrebu veľkého množstva času na poinštalačné doladenie.

Klady

• veľmi stabilný
• čistý a bez chýb
• silne obhajuje princípy UNIXu

Zápory

• veľmi málo oficiálne podporovaných aplikácii
• konzervatívny výber balíčkov
• problémové aktualizácie
• chýba oficiálna 64-bit edícia

Inštalácia softvéru

• "pkgtools" s použitím TGZ (TAR.GZ) balíčkov

Prítomné edície

• Inštalačné CD a DVD pre bežné 32-bit (i486) počítače

Iné alternatívy založené na Slackware

• Zenwalk Linux (desktop)
• VectorLinux (desktop)
• SLAX (live CD)
• Slamd64 Linux (64-bit)
• Bluewhite64 Linux (64-bit)
• Wolvix (desktop, live CD)
• GoblinX (desktop, live CD)

Distribúcie s podobnou filozofiou

• Arch Linux
• Frugalware Linux
• KateOS

Gentoo Linux

Základy Gentoo Linuxu boli predstavené okolo roku 2000 Danielom Robbinsom, pôvodne vývojárom Stampede Linuxu a FreeBSD. Bol to práve jeho nápad pretvoriť tzv. "porty" a niektoré ďalšie funkcie FreeBSD pre potreby vznikajúcej Linuxovej distribúcie Gentoo. Myšlienkou tejto distribúcie bolo umožniť používateľom kompilovať si svoje vlastné jadro a vlastné balíčky priamo zo zdrojových kódov na ich vlastných počítačoch. Dá sa tak dosiahnuť dobre nastavený, rýchly, a hlavne aktuálny systém. Odkedy bol Gentoo Linux uvoľnený vo verzii 1.0 v marci 2002, jeho možnosti inštalácie boli považované za podstatne lepšie, ako možnosti iných distribúcií, špeciálne tých, ktoré využívali RPM balíčky, ktoré boli v tej dobe veľmi populárne.

Gentoo Linux bol vyvinutý pre pokročilých používateľov. Inštalácia bola pôvodne veľmi dlhá, trvala hodiny až dni, kým sa v textovom režime skompilovala kompletná Linuxová dsitribúcia. Zmena prišla v roku 2006, keď bol projekt zjednodušený a vzniklo live CD (GNOME) s Gentoo Linuxom, poskytujúce grafickú inštaláciu. Okrem nových verzií programov ponúka Gentoo výbornú bezpečnosť, konfiguráciu, a podporu množstva architektúr. Taktiež ponúka možnosť aktualizácie na novšiu verziu Gentoo Linuxu bez preinštalovania systému. Dokumentácia je na výbornej úrovni - dokonca je opakovane označovaná za najlepšiu dokumentáciu, aká bola kedy pre Linuxovú distribúciu vytvorená.

V posledných rokoch Gentoo Linux stratil veľa z pôvodnej slávy. Dlhé kompilovanie softvéru prináša len veľmi malý nárast rýchlosti a optimalizácie. Od odstúpenia zakladateľa Gentoo Linuxu a hlavného vývojára z projektu v roku 2004 sa novozaložená spoločnosť Gentoo Foundation ocitla v sporoch o ďalšom vedení distribúcie. Nastúpili časté konflikty medzi vývojármi, ktoré znamenali odchod niekoľkých špičkových odborníkov. Zatiaľ nie je jasné, či bude Gentoo schopné znovu získať svoju minulú inovatívnu kvalitu, alebo či bude naďalej upadať a rozbije sa na niekoľko osobných malých projektov s odlišným smerovaním.

Klady

• výborný systém práce so softvérom
• prispôsobilosť a možnosti nastavenia
• mimoriadne kvalitná dokumentácia na internete

Zápory

• občasná nestabilita a pády
• projekt má momentálne problémy s ďalším smerovaním distribúcie
• konflikty medzi vývojármi

Inštalácia softvéru

• "Portage" s použitím zdrojových (SRC) balíčkov

Prítomné edície

• minimálne inštalačné CD a live CD s GNOME pre Alpha, AMD64, HPPA, IA64, MIPS, PPC, SPARC a bežné x86 procesory
• možnosť manuálnej inštalácie cez textový režim s pomocou "stages"

Iné alternatívy založené na Gentoo

• SabayonLinux (live CD/DVD, desktop)
• VLOS (desktop)
• Ututo (desktop, slobodný softvér)

Ďalšie distribúcie využívajúce zdrojové kódy

• Lunar Linux
• Source Mage GNU/Linux
• Sorcerer
• Linux From Scratch

FreeBSD

FreeBSD, priamy následník AT&T UNIXu, má dlhú históriu datovanú až do roku 1993. Na rozdiel od Linuxových distribúcií, ktoré sa dajú označiť ako linuxové jadro a tisícky aplikácii, FreeBSD je postavené na BSD jadre a aplikácii nazývanej "userland". FreeBSD dokáže fungovať aj bez extra aplikácii. Tento rozdiel sa stratí po nainštalovaní na bežný počítač. Tak ako v linuxových distribúciách, veľa programov sa dá jednoducho nainštalovať, pričom (väčšinou) open-source aplikácie sú prítomné ako rozšírenie FreeBSD základu, aj keď väčšinou je výrobcom týchto aplikácii niekto z tretej strany a nie sú priamo súčasťou FreeBSD.

FreeBSD si vybudovalo reputáciu ako rýchly, výkonný a extrémne stabilný operačný systém, špeciálne vhodný pre internetové servery a podobné úlohy. Veľa veľkých internetových vyhľadávačov a organizácii s dôležitou počítačovou infraštruktúrou využíva práve prednosti FreeBSD, a používajú tento systém už niekoľko rokov. V porovnaní s Linuxom je FreeBSD distribuované pod voľnejšiou BSD licenciou, ktorá umožňuje používanie a modifikovanie neslobodného softvéru pre akýkoľvek dôvod. Operačný systém Mac OS X je známy okrem efektov a stability aj tým, že je odvodený od BSD. Popri základe operačného systému projekt poskytuje viac ako 15 000 softvérových aplikácii v podobe binárnych súborov a zdrojových kódov, ktoré sa dajú jednoducho nainštalovať nad základ FreeBSD.

Aj keď sa FreeBSD dá nainštalovať na bežný počítač, nedá sa veľmi porovnávať s populárnymi linuxovými distribúciami v tejto oblasti. Textový inštalátor ponúka slabšiu detekciu nového hardvéru, čím núti bežných používateľov robiť veľa následných nastavovaní ručne. Pokiaľ ide o nových hardvér, FreeBSD reaguje na novinky pomalšie ako Linux, hlavne v oblasti podpory príslušenstva pre notebooky ako napríklad WiFi karty alebo webkamery. Používatelia, ktorí chcú využívať silu a stabilitu FreeBSD na bežných počítačoch, dávajú prednosť desktopovým BSD založeným na FreeBSD pred samotným FreeBSD.

Klady

• rýchly a stabilný
• viac ako 15 000 aplikácii v tzv. "ports" pre inštaláciu
• veľmi dobrá dokumentácia

Zápory

• býva pozadu oproti Linuxu v podpore exotického hardvéru
• limitovaná použiteľnosť komerčných aplikácii
• chýbajú grafické konfiguračné nástroje

Inštalácia softvéru

Kompletná textová správa softvéru s použitím binárok alebo zdrojových portov (TBZ)

Prítomné edície

• inštalačné CD pre procesory Alpha, AMD64, i386, IA64, PC98 a SPARC64

Iné alternatívy založené na FreeBSD

• PC-BSD (desktop)
• DesktopBSD (desktop)
• FreeSBIE (live CD)

Ďalšie BSD alternatívy

• OpenBSD
• NetBSD
• DragonFly BSD

Zdroj

• BODNÁR, Ladislav. DistroWatch [online]. . Dostupné online. (anglicky)