Hmatonožce
| Hmatonožce | |
 Thelyphonus doriae | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Pedipalpi O. P-Cambridge, 1872 | |
| Synonymá | |
| Uropygi | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hmatonožce (staršie: klieštiky, bičiare, bičovce[1], bičonôžky[2]; lat. Pedipalpi, Pedipalpa alebo Uropygi) sú rad pavúkovcov. Sú to nápadné živočíchy, žijúce iba v (sub)trópoch. Podobajú sa na šťúry – majú malé dvojvetvové chelicery a mohutné kliešťovité pedipalpy. Bruško je tiež segmentované a dvojdielne, ale jeho zadná časť vybieha v dlhý článkovaný bičík. Nemajú stilet ani jedovú žľazu – korisť usmrcujú silou. Prvý pár hrudných nôh neslúži na chôdzu, je premenený na dlhé bičíkovité hmatové orgány. Vývin je epiméria.
Hmatonožce sú nepočetná skupina menej známych a skryto žijúcich druhov s nočnou aktivitou. Najväčším druhom radu je Mastigoproctus giganteus z teplých oblastí Ameriky, má asi 6 cm.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hmatonožce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hmatonožce
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ hmatonožce. In: Encyclopaedia Beliana
- ↑ pavúkovce. In: Pyramída
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.