Hubblov vesmírny ďalekohľad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:20, 31. júl 2008, ktorú vytvoril Sisua (diskusia | príspevky) (preklad ďalšej podkapitoly z en, na wikifikáciu dnes už nemám naládu ani síl)
 Tento článok nie je úplný. Pomôžte Wikipédii vylepšiť ho. Jeho obsah má byť prekladom
článku na neurčenej Wikipédii.
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov vesmírny ďalekohľad z raketoplánu Discovery počas druhej servisnej misie STS-82.
Organizácie NASA, ESA
Druh pozorovania optický, ultrafialový a blízky infračervený
Výška obežnej dráhy 600 km
Doba obehu 97 min
Dátum vypustenia 24. apríl 1990
Stiahnutie z orbitu cca 2010
hmotnosť 11 000 kg
WWW http://hubble.nasa.gov
Fyzikálne charakteristiky
Druh ďalekohľadu reflektor
Priemer 2,4 m
Zberná plocha zhruba 4,3 m2
Efektívna ohnisková vzdialenosť 57,6 m
Prístroje
NICMOS kamera/spektrometer
ACS prehliadková kamera
WFPC2 širokoúhla kamera
STIS spektrometer/kamera (mimo prevádzky)

Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí (angl. Hubble ultra deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.

Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné zrkadlo má sférickú aberáciu. Predsa len sa po servisnej misii STS-61 v roku 1993 podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky.

Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA. Ďalšími observatóriami sú Comptonove gama observatórium (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium Chandra (Chandra X-ray Observatory) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (Spitzer Space Telescope).

Budúcnosť ďalekohľadu je neistá. Gyroskopy stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý teleskop potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že by mohol zhorieť v atmosfére Zeme. Vedenie NASA pôvodne chcelo ďalekohľad ponechať už bez opravy svojmu osudu. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. NASA svoje rozhodnutie zvážila. Po obnovení letov raketoplánov, ktoré boli pozastavené po nehode druhého z nich, 31. októbra 2006 dal riaditeľ NASA Michael Douglas Griffin zelenú poslednej servisnej misii raketoplánu k ďalekohľadu - Atlantis STS-125, ktorá je plánovaná na október 2008.[1][2]

Hubblov nasledovník Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba má vyjsť na obežnú dráhu v roku 2013. Bude mať oveľa lepšie schopnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradí, pretože bude pozorovať v infračervenej oblasti spektra.

Predstava, plány a ciele

Návrhy a predchodcovia

Súbor:Lyman spitzer c1.jpg
Lyman Spitzer, "otec" ďalekohľadu

Históriu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu možno sledovať už od roku 1946, kedy astronóm Lyman Spitzer publikoval článok nazvaný Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba difrakciou, na rozdiel od turbulencií v atmosfére, ktorá zapríčiňuje blikanie hviezd a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5–1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom 2,5 m v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a ultrafialové svetlo, ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.

Spitzer zasvätil veľkú časť svojej kariéry tomu, aby bol vesmírny ďalekohľad vyvinutý. V roku 1962 správa americkej Národnej akadémie vied odporučila vývoj vesmírneho ďalekohľadu ako časť vesmírneho programu a v roku 1965, bol Spitzer vymenovaný do čela komisie, ktorá mala za úlohu definovať vedecké ciele pre veľký vesmírny ďalekohľad.

Vesmírna astronómia sa začala v malom po Druhej svetovej vojne, keď vedci našli použitie pre vynálezy raketovej technológie, ktorá sa dostala do popredia. Prvé ultrafialové spektrum Slnka bolo získané v roku 1946. Slnečné observatórium obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku 1962 Veľkou Britániou ako časť vesmírneho programu Ariel a v roku 1966 svet zažil vypustenie prvého Obiehajúceho astronomického observatória (OAO) vesmírnou agentúrou NASA. Batéria misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 uskutočnovala ultrafialové pozorovania hviezd a galaxií od jej štartu v roku 1968 až do roku 1972, ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka.

Misie OAO ukázali, akú dôležitú úlohu v astronómii by mohli zohrávať pozorovania z vesmíru. V roku 1968 sa zrodili smelé plány NASA pre vývoj reflekčného ďalekohľadu so 3 m v priemere, známom ako Veľký obiehajúci ďalekohľad alebo Veľký vesmírny ďalekohľad. Dátum jeho štartu bol navrhnutý na rok 1979. Tieto plány zdôrazňovali potrebu servisných misií s ľudskou posádkou k teleskopu, aby bolo zaručené, že taký na financie náročný projekt, bude mať príslušne dlhú životnosť. Paralelne vyvíjané plány pre znovupoužiteľné kozmické raketoplány naznačovali, že technológia, ktorá umožní servisné lety k ďalekohľadu, bude čoskoro dostupná.[3]

Hľadanie prostriedkov

Pokračujúci úspech programu OAO podporil zväčšujúci sa konsenzus medzi astronomickou komunitou, že Veľký vesmírny ďalekohľad (skratka LST - z anglického originálneho názvu Large Space Telescope) by mal byť hlavným cieľom. V roku 1970 NASA vytvorila dve komisie: Jednu pre konštrukčnú časť projektu vesmírneho teleskopu, a druhú pre stanovenie vedeckých cieľov projektu. Po ustanovení komisií, sa NASA stretla s ďalšou prekážkou: Zohnať financie pre ďalekohľad, ktorý mal byť oveľa drahší ako ktorýkoľvek teleskop na zemskom povrchu. Kongres Spojených štátov sa pýtal na mnohé aspekty navrhovaného rozpočtu pre teleskop a vynútil si škrty v rozpočte pre plánovacie fázy, ktoré sa v tom čase skladali z veľmi detailných štúdií potenciálnych nástrojov a technického vybavenia pre ďalekohľad. V roku 1974 škrty vo verejných výdavkoch podnietené Geraldom Fordom viedli Kongres k zrušeniu celého financovania projektu vesmírneho teleskopu. [4]

Odpoveďou na tento krok bol v USA začiatok celonárodného lobbistického úsilia za ďalekohľad koordinovaného astronómami. Mnohí astronómovia sa stretli s kongresmanmi a senátormi osobne a popri tom sa organizovali kampane v písaní listov zodpovedným štátnikom. Národná akadémia vied vydala správu zdôrazňujúcu potrebu vesmírneho teleskopu až nakoniec Senát Spojených štátov súhlasil s priznaním polovice čiastky, ktorú pôvodne kongres zamietol.

Problémy s financovaním viedli k redukciám v projekte. Pôvodne navrhovaný priemer zrkadla sa znížil z 3 m na 2,4 m. Táto redukcia sa však neuskutočnila len z dôvodu ušetrenia nákladov, ale aj preto, aby sa umožnila umožnenie kompaktnejšia a efektívnejšia konfigurácia pre technické vybavenie ďalekohľadu. Navrhnutý +,5 m predchodca teleskopu pre otestovanie systémov použitých na hlavnom teleskope bol zrušený a rozpočtové záležitosti tiež naznačili nutnosť spolupráce s Európskou vesmírnou agentúrou. ESA súhlasila s dodávkou niekoľkých prístrojov pre teleskop, medzi inými aj solárnych panelov. ESA tiež uhradila približne 15% nákladov za to, že európskym astronómov bude garantovaný aspoň 15% pozorovací čas na teleskope. Kongres napokon schválil financovanie 36 000 000 USD na rok 1978 a konečne sa mohlo vážne začať s návrhom LST, pričom sa počítalo so štartom v roku 1983. [5] Začiatkom 80-tych rokov bol teleskop pomenovaný po Edwinovi Hubbleovi, ktorý bol zodpovedný za jeden z najväčších vedeckých pokrokov 20. storočia, keď objavil, že vesmír sa rozpína. [6]

Konštrukcia

Súbor:Hubble mirror polishing PDF extract.jpg
Leštenie primárneho zrkadla Hubblea začalo vo firme Perkin Elmer v máji 1979. Na fotografii je inžinier Dr. Martin Yellin počas práce na projekte.

Len čo dostal program zelenú, rozdelili sa úlohy a práca na projekte. Zodpovednosť ze dizajn, vývoj a výstavbu malo The George C. Marshall Space Flight Center. Goddardovo centrum pre vesmírne lety malo na starosti celkový dozor nad vedeckými prístrojmi a pozemným riadiacim centrom, ktoré malo v budúcnosti riadiť misiu. Marshallovo centrum poverilo spoločnosť Perkin-Elmer výrobou optickej súpravy (Optical Telescope Assembly - OTA) a senzorov pre jemné navádzanie (Fine guidance sensors). Korpus ďalekohľadu mala zhotoviť spoločnosť Lockheed. [7]

Optical Telescope Assembly (OTA)

Zrkadlo a optická sústava teleskopu boli najdôležitejšou súčasťou a dizajnéri ich navrhli tak, aby spĺňali náročné podmienky. Ďalekohľady mávajú obvykle zrkadlá vyleštené s presnosťou na asi desatinu vlnovej dĺžky viditeľného svetla. Keďže Hubblov ďalekohľad mal slúžiť na pozorovanie v oblasti od ultrafialového žiarenia až do oblasti blízkeho infračerveného, muselo byť jeho zrkadlo vyleštené s desaťkrát lepším rozlíšením než zrkadlá na predchádzajúcich teleskopoch. Presnosť mala dosahovať 1/20 vlnovej dĺžky viditeľného svetla, čo je asi 30 nanometrov.[8]

Spoločnosť Perkin Elmer navrhovala dômyselné, počítačom riadené leštiace stroje, ktoré by vybrúsili zrkadlo do požadovaného tvaru. Ak by nastali komplikácie, poveril tím konštruktérov firmu Kodak, aby zostrojila záložné zrkadlo brúsené tradičnými brúsnymi technikami. Toto zrkadlo bolo vystavené v Smithsonovom inštitúte.[9]. Dnes toto zrkadlo používa teleskop s priemerom 2,4 metra v Magdalena Ridge Observatory. Výroba zrkadla spoločnosťou Perkin Elmer začala v roku 1979. Použili pri nej nízkorozťažné sklo.

Brúsenie zrkadiel začalo v roku 1979 a pokračovalo až do mája 1981. Aby bola hmotnosť zrkadla čo najmenšia, pozostávalo z dvoch jeden palec hrubých častí, medzi ktorými sa nachádzala mriežka so štruktúrou včelieho plástu. NASA v tom čase skúmala manažérsku štruktúru Perkin Elmer. Brúsenie sa začalo posúvať oproti plánu a presahovať rozpočet. Z ôvodu šetrenia financií NASA zastavila prácu na zrkadle a presunula dátum štartu ďalekohľadu na október 1984. Zrkadlo bolo dokončené do konca roku 1981 pridaním odrazovej vrstvy hliníku s hrúbkou 75 nm a ochranného náteru z fluoridu horčíka s hrúbkou 25 nm, ktorý zväčšil odrazivosť zrkadla v ultrafialovom spektre.

Avšak pochybnosti o schopnosti účasti Perkin Elmer na projekte tejto dôležitosti pokračovali. NASA odložila dátum štartu ďalekohľadu až do apríla 1985. Plány Perkin Elmer pokračovali v sklze rýchlosťou asi jednu o štvrtinu za mesiac a občas spozdenie dosiahlo jeden deň na každý pracovný deň. NASA bola nútená odložiť dátum štartu až do 1. marca a potom do augusta 1986. Do tohto okamihu sa úplný rozpočet projektu zdvihol na $1.175 miliardy [7]

Usporiadanie vnútra komplexu ďalekohľadu

Rané etapy stavby Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu, 1980

Obal, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi bol ďalším značne zložitým problémom pre inžinierov. Má adekvátne odolávať častým zmenám teploty pri prechode z tieňa Zeme na priame slnečné svetlo a naopak a zároveň byť dosť stabilný na to, aby umožňoval mimoriadne presné zameranie ďalekohľadu. Viacvrstvový izolačný plášť udržiava stabilnú teplotu vnútri celého telesa a obklopuje ľahkú hliníkovú schránku, v ktorej spočíva ďalekohľad a ostatné prístroje. Vnútri schránky drží grafito-epoxidová kostra najdôležitejšie časti celého komplexu pevne usadené.[10]

Kým konštruovanie obalu, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi postupovalo hladšie než stavba OTA, spoločnosť Lockheed mala neustále problémy so sklzom v rozpočte a v časovom pláne. V lete 1985 prekročila výstavba ďalekohľadu rozpočet o 30% a časový plán bol prekročený o tri mesiace. Správa MSFC hovorila že spoločnosť Lockheed sa skôr spoliehala na príkazy od NASA, než aby prevzala vlastnú iniciatívu pri budovaní ďalekohľadu.[11]

Pôvodné prístroje

HST niesol na palube pri štarte päť vedeckých prístrojov: Wide Field and Planetary Camera (WF/PC), Goddard High Resolution Spectrograph (GHRS), High Speed Photometer (HSP), Faint Object Camera (FOC) and the Faint Object Spectrograph (FOS). WF/PC slúžilo ako zariadenie s vysokým rozlíšením zobrazovania primárne určené pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracovať v dvoch režimoch, pričom v prvom malo jeho zorné pole veľkosť 2,7 x 2,7 oblúkových minút a v druhom 1,2 x 1,2 oblúkových minút. Prvý režim slúžil na sledovanie vzdialenejších objektov, druhý ma sledovnie bližších telies (napr. planét). Skonštruovalo ho Laboratórium tryskového pohonu (Jet Propulsion Laboratory) pri NASA a zakomponovalo doň sadu 48-ich filtrov izolujúcich spektrálne čiary s osobitným astrofyzikálnym významom. Prístroj obsahoval 8 CCD čipov, pričom každá z oboch kamier využívala presne polovicu čipov. Wide Field Camera (WFC) pokrývala uhlovo väčšie pole na úkor nižšieho rozlíšenia, Planetary Camera (PC) robila snímky pomocou efektívnejšej a väčšej ohniskovej vzdialenosti než čipy u WFC, čím dosiahla väčšie zväčšenie.

GHRS bol spektrograf určený na snímanie objektov v ultrafialovej časti spektra. Vyrobilo ho Goddardovo centrum vesmírnych letov a samotné zariadenie bolo schopné dosiahnuť spektrálne rozlíšenie 90 000.[12] Pre snímkovanie v ultrafialovej oblasti boli optimalizované aj ostatné zariadenia (FOC a FOS), rovnako mali najvyššie priestorové rozlíšenie zo všetkých zariadení na palube ďalekohľadu. FOC bolo vybavené trojstupňovým fotonásobičom a slúžilo na sledovanie veľmi slabých objektov. FOS bol sprektrograf a študoval optické spektrá veľmi vzdialených obejktov. Ako detektory nepoužívali CCD-čipy, ale digikony na počítanie fotónov FOC skonštruovala Európska vesmírna agentúra a spoločnosť Martin Maretta (dnes pod spoločnosťou Lockheed) postavila FOS.

Posledný prístroj na palube bol HSP. Navrhnutý a vyrobený bol na Wisconsinsko-Madisonskej univerzite. Mal za úlohu pozorovať premenné hviezdy a ostatné objekty, ktoré menia svoju jasnosť, v ultrafialovom a viditeľnom spektre. Meral rýchle zmeny svetelného toku a polarizáciu svetla. Dokázal vykonať naraz takmer 100 000 meraní za sekundu s fotometrickou presnosťou približne 2% alebo aj lepšou.[13]

Navádzací systém Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu sa dá rovnako využiť ako vedecký prístroj. Tri senzory (Fine Guidance Sensors - FGS) sú primárne určené na udržiavanie presne zameraného teleskopu počas pozorovania, rovnako sa dajú využiť na vykonávanie mimoriadne presnej fotometrie; prístroj dokázal merať s presnosťou na 0,000 3 uhlovej sekundy.[14]

Pozemná kontrola

Vedecký inštitút Vesmírneho ďalekohľadu (STScI) je zodpovedný za vedeckú prevádzku ďalekohľadu a doručovanie dátových produktov astronómom. STScI riadi Asociácia univerzít pre výskum v astronómii (AURA) a samotný inštitút sa nachádza v areáli Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore, v štáte Maryland, ktorá spolu s ostatnými tridsiatimi dvoma univerzitami a siedmimi medzinárodnými pobočkami tvorí konzorcium AURA. STScI bol založený v roku 1983 po boji medzi NASA a vedeckou komunitou. NASA sa snažila udržiavať túto činnosť v rámci svojich štruktúr, avšak vedecká obec chcela činnosť vykonávať na akademickej pôde.[15][16] Space Telescope European Coordinating Facility (ST-ECF), založená v Garchingu pri Mníchove v roku 1984 poskytuje podobnú službu pre európskych astronómov.

Kvôli nízkej obežnej dráhe Hubbleovho ďalekohľadu zakrýva Zem svojím rozmerom počas obehu ďalekohľadu množstvo vesmírnych objektov.

STScI má na starosti plánovanie pozorovaní, čo je jedna z pomerne náročných úloh.[17] Hubbleov ďalekohľad obieha Zem na nízkej obežnej dráhe, takže je v dosahu raketoplánov, ktorých kozmonauti majú za úlohu opravovanie nefunkčných prístrojov. Znamená to však, že Zem zakrýva množstvo vesmírnych objektov po takmer polovicu obežného času ďalekohľadu. Pozorovania nemôžu prebiehať, keď teleskop prelieta ponad Juhoatlantickou anomáliou kvôli zvýšenej úrovni radiácie. Taktiež existujú značne rozsiahle oblasti oblohy v okolí Slnka, Mesiaca a Zeme (slnečná oblasť má rozsah až 50°). OTA sa nesmie dostať do kontaktu s priamym slnečným svetlom. Z tohto dôvodu je pozorovanie Merkúru Hubbleovým ďalekohľadom vylúčené. Kvôli FGS sa ďalekohľad musí vyhýbať aj svetlu odrazenému od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie týchto dvoch objektov je možné len vtedy, keď je FGS vypnuté. V rovine obežnej dráhy ďalekohľadu existujú však aj tzv. oblasti nepretržitého pozorovania (continuous viewing zone, skrátene CVZ), veľké zhruba 90°, v ktorých sa dajú vesmírne objekty pozorovať dlhší čas. Kvôli precesii dráhy sa poloha CVZ mení s periódou 8 týždňov. Počas pozorovaní v CVZ môže jas Zeme dosahovať dlhší čas značne veľké hodnoty, pretože limbus planéty býva v určitých oblastiach CVZ široký až okolo 30°.

Obežná dráha Hubbleovho ďalekohľadu zasahuje už do najvyšších vrstiev atmosféry, pričom dochádza pri obehu ďalekohľadu okolo Zeme k nepredvídateľným zmenám. Hustota týchto vrstiev sa mení v závislosti od mnohých faktorov, preto nie je možné vopred predpovedať dráhu ďalekohľadu. Odchýlka pri predpovedi dráhy na najbližších 6 týždňov môže narásť až na 4 000 km. Plán pozorovania sa z toho dôvodu vypracúva len niekoľko dní vopred.[18]

Technickú údržbu ďalekohľadu má na starosti NASA spolu s Goddardovým strediskom pre vesmírne lety sídliacim v Greenbelte, v štáte Maryland, 48 km južne od STScI. Správnu prevádzku ďalekohľadu monitorujú nepretržite, 24 hodín denne, štyri tímy letových kontrolórov, spolu tvoriace Tím letovej prevádzky Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu (Hubble's Flight Operations Team).[19]

Štart raketoplánu Discovery STS-31 s Hubbloym vesmírnym ďalekohľadom v nákladovom priestore

Havária Challengeru, odklad, konečný štart

Na začiatku roku 1986 vyzeral plánovaný októbrový štart ďalekohľadu už celkom reálny, avšak havária raketoplánu Challenger zastavila americký vesmírny program. Flotila zvyšných raketoplánov ostala v hangároch a štart Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu bol o niekoľko rokov odsunutý. Teleskop musel byť umiestnený v čistej miestnosti, musel byť v prevádzke a pravidelne bol čistený dusíkom, až kým sa znovu nenaplánoval jeho štart. Táto situácia zvyšovala celkovú cenu projektu, mesačne totiž stálo uržiavanie ďalekohľadu asi 6 miliónov dolárov. Na druhej strane, inžinieri využívali tento čas na vykonávanie viacerých rozsiahlych testov a rôznych vylepšení.[20]

Nakoniec, po znovuspustení prevádzky vesmírneho programu v roku 1988, sa štart ďalekohľadu naplánoval na rok 1990. 24. apríla 1990 úspešne vyniesla ďalekohľad na obežnú dráhu misia STS-31 pomocou raketoplánu Discovery.[21]

Z pôvodnej odhadovanej sumy 400 miliónov dolárov, stálo budovanie ďalekohľadu doposiaľ viac než 2,5 miliardy dolárov. Súhrnná cena sa do dnešného dňa odhaduje na niekoľkonásobok konštrukčnej ceny, pričom výdavky Spojených štátov amerických sa pohybujú v rozmedzí 4,5 miliardy až 6 miliárd dolárov a európsky finančný príspevok sa odhaduje na 593 miliónov Euro (odhad k roku 1999).[22]

Chyba primárneho zrkadla

V priebehu niekoľkých týždňov sa zistilo, že ďalekohľad má problémy so systémom optiky. Hoci prvé obrázky vyhotovené ďalekohľadom vyzerali ostrejšie než rovnaké obrázky vyhotovené pozemskými prístrojmi, ďalekohľad zlyhával pri pokuse o konečné zaostrenie snímky. Najkvalitnejšie obrázky aké poskytoval, boli pod hranicou očakávania. Obrázky bodových zdrojov mali priemer až 1 uhlovú sekundu, namiesto zamýšľanej desatiny uhlovej sekundy.[23]

Analýza obrázkov ukázala, že príčinou problému je chybne vybrúsené primárne zrkadlo. Napriek tomu, že išlo pravdepodobne o dovtedy najlepšie vytvarované zrkadlo a jeho odchýlka od ideálneho tvaru nepresahovala predpísanú odchýlku jednej šesťdesiatpätiny vlnovej dĺžky svetla, bolo na svojich okrajoch príliš ploché a odchyľovalo sa až o 2,3 mikrometra od požadovaného tvaru. Výsledkom bola vážna sférická aberácia, chyba, pri ktorej sa svetlo odrazené z okrajov zrkadla sústreďuje v inom bode ako svetlo odrazené od stredu zrkadla.[24]

Závažnosť chyby zrkadla závisela na druhu pozorovaní, ktoré ďalekohľad vykonával. Obrázky jasných objektov a spektroskopické pozorovania neboli chybou takmer vôbec ovplyvnené, pretože stredná časť zrkadla bola vybrúsená v požadovanom tvare. Ďalekohľad sa však nedal použiť pri snímaní matnejších a slabších objektov alebo pri snímaní obrázkov s vysokým kotrastom. Znamenalo to, že nebolo možné robehnúť takmer žiadny kozmologický program, pretože práve takýto program si vyžaduje snímkovanie matných objektov. Napriek tomu aj počas prvých troch rokov misie, bol Hubbleov vesmírny ďalekohľad schopný vykonať množstvo produktívnych pozorovaní. Astronómovia používali na optimalizovanie výsledkov pozorovaní dômyselnú techniku spracovávania obrázkov (napr. dekonvolúciu), pretože sa pomerne rýchlo podarilo chybu identifikovať a zmenšiť tak jej dopad na kvalitu snímok.[25]

Pôvod problému

Obrázok z prístroja WF/PC ukazuje ako sa svetlo hviezdy rozptyľuje po veľkej ploche namiesto toho, aby bolo sústredené v rozsahu niekoľkých pixelov.

Komisia vedená Lew Allenom, riaditeľom Laboratória tryskového pohonu, mala za úlohu zistiť, ako mohla chyba vzniknúť. Zistila, že zariadenie na zmeranie presného tvaru zrkadla nebolo správne zostrojené - jedna šošovka bola umiestnená s 1,3 mm odchýlkou od jej správneho miesta.[26] Počas leštenia zrkadla analyzovala spoločnosť Perkin-Elmer jeho povrch dvomi ďalšími zariadeniami na zmeranie presného tvaru zrkadla a obe zhodne naznačovali, že zrkadlo má sférickú aberáciu. Spoločnosť však ignorovala výsledky testov, pretože sa domnievala, že prvý test, uskutočnený primárnym prístrojom hlásiacim správny tvar zrkadla, bol presnejší než druhý.[27]

Komisia obvinila v prvom rade spoločnosť Perkin-Elmer. Vzťahy medzi NASA a Perkin-Elmer boli počas konštruovania celého komplexu ďalekohľadu, kvôli časovému sklzu v pláne práce a predražovaniu výstavby, veľmi napäté. NASA zistila, že Perkin-Elmer nepovažuje výrobu zrkadla za svoju kľúčovú úlohu a spoločnosť si navyše bola istá tým, že NASA nezverí túto úlohu inej spoločnosti, keď sa začalo už leštenie zrkadla. Kým komisia ostro kritizovala spoločnosť Perkin-Elmer za takéto prešľapy, NASA si vyslúžila kritiku za to, že sa spoľahla na výsledky testu kontroly kvality len z jedného prístroja.[28]

Návrh riešenia

Záložné zrkadlo Hubbleovho ďalekohľadu vyrobené firmou Eastman Kodak. V súčasnosti je umiestnené v Národnom múzeu pre letectvo a vesmír vo Washingtone, DC.[29] Hoci bolo vybrúsené správne, nebolo ničím potiahnuté.

Ďalekohľad bol navrhnutý tak, aby bolo k nemu možné vyslať servisných technikov a opraviť ho aj na obežnej dráhe. Astronómovia začali okamžite hľadať nejaké možné riešenie tohto problému, ktoré by sa dalo použiť pri prvej servisnej misii naplánovanej na rok 1993. Kodak a Itek vybrúsili pre teleskop náhradné zrkadlo, nebolo by ho však možné vymeniť na obežnej dráhe. Priniesť celý komplex ďalekohľadu dočasne na opravu späť na Zem, by bolo nielen veľmi nákladné, ale aj časovo náročné. Vzhľadom na to, že ďalekohľad mal zrkadlo vybrúsené do istého tvaru, rozhodlo sa o vyrobení zariadenia, ktoré by malo rovnakú optickú chybu avšak s opačným znamienkom. Tento doplnkový prístroj mal hrať podobnú úlohu akú majú okuliare.[30]

Ako prvý krok bolo treba zistiť presnú hodnotu chyby hlavného zrkadla. Analýzou obrázkov bodových zdrojov dospeli astronómovia k záveru, že hodnota kónickej konštanty zrkadla bola -1,01324, namiesto predpokladanej -1,00230.[31] Rovnaká hodnota vyšla aj z výsledkov analýzy zariadenia na leštenie zrkadla, ktoré používala spoločnosť Perkin-Elmer a taktiež aj z výsledkov analýzy interferogramov, ktoré technici získali pri pozemných skúškach.

Kvôli dizajnu zariadení umiestnených v tele ďalekohľadu, boli potrebné dva druhy korekcie. Wide Field and Planetary Camera 2 s novými zrkadlami, ktoré upriamovali lúče na 8 navzájom oddelených CCD čipov tvoriacich obe kamery, mala nahradiť pôvodnú Wide Field Planetary Camera. Inverzná optická chyba zabudovaná na povrch čipov mala úplne odstrániť aberáciu hlavného zrkadla. Ďalšie prístroje však žiadne podobné vylepšenie nedostali a preto si vyžadovali externé korekčné zariadenie.[32]

Systém na korekciu aberácie pre FOC, FOS a GHRS sa nazýva Korekčná osová náhrada optiky vesmírneho ďalekohľadu (po anglicky Corrective Optics Space Telescope Axial Replacement, skrátene COSTAR) a pozostáva z dvoch zrkadiel, z ktorých jedno bolo vytvarované tak, aby odstránilo aberáciu.[33] Nato, aby sa táto korekčná náhrada dokázala vtesnať do útrob ďalekohľadu, museli kozmonauti pri servisnej misii demontovať jeden z prístrojov, vybraný bol High Speed Photometer.[34]

Servisné misie a nové zariadenia

Astronauti inštalujú korekčnú optiku počas prvej servisnej misie
Snímky galaxie M100 pred a po inštalovaní optického korektora
Astronauti vymieňajú gyroskopy v priebehu tretej servisnej misie
Súbor:149304main payload bay medb.jpg
Hubble spojený s nákladovým priestorom raketoplánu (štvrtá servisná misia)

Servisná misia 1

Ďalekohľad bol od prvopočiatku skonštruovaný tak, aby mohol byť pravidelne udržiavaný. Avšak potom, čo sa objavili problémy so zrkadlom, ukázala prvá servisná misia, že astronauti budú nútení vykonať sériu dodatočných úprav a inštaláciu korekčnej optiky. Sedem astronautov vybraných pre prvú servisnú misiu absolvovalo tréning v používaní veľkého množstva špeciálneho náradia potrebného na opravu Hubbleovho teleskopu.[35] Misia STS-61 (raketoplánu Endeavour) prebehla v decembri 1993 a zahŕňala inštaláciu niekoľkých zariadení a rôzneho vybavenia.

Medzi najpodstatnejšie úpravy patria výmena vysokorýchlostného fotometra za "balíček" korekčnej optiky COSTAR a výmena WFPC (Wide Field and Planetary Camera) za WFPC2 s interným korekčným optickým systémom. Ďalej došlo k výmene riadiacej elektroniky solárnych panelov, štyroch gyroskopov, dvoch elektronických kontrolných jednotiek a dvoch magnetometrov. Tiež bol vylepšený software palubných počítačov a Hubble bol potom presunutý na vyššiu obežnú dráhu, pretože v priebehu 3 rokov sa ďalekohľad priblížil k zemskej atmosfére a hrozilo, že by do nej vnikol a zhorel.[36] 13. januára 1994 ohlásila NASA, že misia bola úspešne dokončená a predstavila sériu mnohých ostrých záberov vesmírnych telies.[37] Táto servisná misia bola jednou z najkomplexnejších misií, aké boli kedy podniknuté. V priebehu piatich dlhých výstupov do otvoreného vesmíru astronauti vykonali množstvo úprav vo vnútri teleskopu.[38]

Servisná misia 2

Úlohou druhej servisnej misie Discovery (STS-82) vo februári 1997 bola výmena zariadenia GHRS a FOS za spektrometre Space Telescope Imaging Spectrograph (STIS) a Near Infrared Camera and Multi-Object Spectrometer (NICMOS) a technického a výskumného magnetofónového záznamníku za nový elektronický. Počas štyroch výstupov do kozmu bola opravená tepelná izolácia a znova upravená obežná dráha.[39] Keďže astronauti našli na ďalekohľade ďalšie poškodenia tepelnej izolácie, na jej opravu sa uskutočnil piaty neplánovaný výstup.

NICMOS obsahoval chladič s dusíkom v pevnej forme, ktorý slúžil na redukciu tepelného žiarenia z ostatných prístrojov, ale o nejaký čas po tom, ako bol nainštalovaný, došlo k neočakávanej tepelnej expanzii, čo malo za následok kontakt s optickou clonou. To viedlo k nadmernému zahrievaniu NICMOSu a následnému skráteniu jeho očakávanej životnosti zo 4 a pol roka na 2 roky.[40]

Servisná misia 3A

Servisná misia 3A Discovery (STS-103) prebehla v decembri 1999. Išlo o odštiepenú misiu od pôvodne plánovanej servisnej misie 3. Vznik varianty 3A bol vynútený nečakaným zlyhaním troch palubných gyroskopov (štvrtý gyroskop zlyhal niekoľko týždňov pred začiatkom misie, čo Hubbleovi úplne znemožnilo vykonávať vedecké pozorovania). V priebehu misie 3A astronauti nahradili všetkých šesť gyroskopov, vymenili senzor pre jemnú navigáciu (Fine Guidance Sensor) s počítačom, inštalovali Voltage/temperature Improvement Kit (VIK) − zariadenie pre ochranu batérií pred prebíjaním a opäť vymenili tepelnú izoláciu.[41] Aj napriek tomu, že nový počítač (25 MHz Intel 486 s 2MB RAM) je z dnešného hľadiska takpovediac múzejným exponátom, je stále 20x rýchlejší než jeho predchodca DF-224. „Nový“ počítač zlepšuje efektivitu tým, že umožňuje vykonávať niektoré výpočtové operácie priamo na palube Hubblea a tiež šetrí náklady, pretože umožňuje použitie nových programovacích jazykov.[42]

Servisná misia 3B

V priebehu misie 3B Columbia (STS-109) v marci 2002 bolo nainštalované nové zariadenie – Advanced Camera for Surveys (ACS), ktoré nahradilo FOC. Tiež došlo k oprave zariadenia NICMOS, ktoré už v roku 1999 vyčerpalo zásobu chladiacej látky. Bol inštalovaný nový chladiaci systém, ktorý teplotu dostatočne znížil a zariadenie bolo teda opäť použiteľné. Hoci chladiaci systém nezabezpečoval takú nízku teplotu, akú si pôvodný dizajn zariadenia vyžadoval, teplota je stabilnejšia. V mnohých ohľadoch splnila táto výmena svoj účel.[40] Obzvlášť nainštalovanie ACS zvýšilo schopnosti ďalekohľadu. Navyše pomocou ACS a s opraveným zariadením NICMOS bol ďalekohľad schopný nasnímať tzv. Hubbleove ultra-hlboké pole.

V priebehu misie 3B boli už druhýkrát vymenené solárne panely. Konštrukcia nových panelov bola odvodená od panelov použitých u družíc komunikačného systému Iridium, ktorých veľkosť predstavuje len dve tretiny pôvodných panelov. Nižšia hmotnosť sa prejavuje v nižšom vplyve gravitácie na Hubblea. Zároveň však poskytujú o 30 % viac energie. Takýto prírastok energie umožnil simultánne spúšťanie palubných prístrojov a zredukoval problémy s vibráciami, ktoré vznikali vo chvíľach, keď staršie a menej rigidné panely prechádzali zo zemského tieňa na slnečné svetlo a naopak. Ďalej bola vymenená Hubble's Power Distribution Unit (energetická distribučná jednotka), ktorá umožnila vykonávať kompletné reštarty všetkých zariadení.[43]

Vedecké výsledky misie

Dôležité objavy

Jeden z najznámejších obrázkov Hubbleovho ďalekohľadu tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v Orlej hmlovine, v ktorej sa rodia nové hviezdy.

Hubbleov vesmírny ďalekohľad pomohol astronómom rozlúštiť mnohé dlhotrvajúce otázky, rovnako tiež poskytol výsledky vedúce k novým otázkam a teóriám. Medzi prvoradé ciele misie ďalekohľadu patrilo meranie vzdialeností cefeíd, premenných hviezd vykazujúcich veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Meranie bolo oveľa presnejšie než iné merania uskutočnené predtým a tak sa podarilo výraznejšie obmedziť rozsah odhadovaných hodnôt Hubbleovej konštanty, určujúcej rýchlosť rozpínania vesmíru, ktorá súvisí aj s jeho vekom. Pred vypustením ďalekohľadu dosahovala chyba pri odhadovaní hodnoty Hubbleovej konštanty v niektorých prípadoch až 50%. Pozorovania cefeíd v kope galaxií v súhvezdí Panna a v iných vzdialených kopách galaxií pomocou Hubbleovho ďalekohľadu znížili tento rozdiel na 10%. Tento výsledok súhlasí aj s inými pozorovaniami, ktoré astronómovia vykonali pomocou odlišných metód až po vypustení ďalekohľadu na obežnú dráhu.[44]

Hoci Hubble pomohol zdokonaliť odhad veku vesmíru, vznikli pochybnosti o teóriách o vzniku vesmíru. Astronómovia z Tímu pre hľadanie supernov s vysokým z (po anglicky High-z Supernova Search Team) a Projektu Supernova cosmology project[45] použili ďalekohľad na pozorovanie vzdialených supernov a objavili dôkaz, že rozpínanie vesmíru sa pod vplyvom gravitácie nespomaľuje, práve naopak, jeho rozpínanie sa môže v skutočnosti zrýchľovať. Zrýchľovanie potvrdili aj viaceré pozemské ďalekohľady spolu s ďalekohľadmi na obežnej dráhe a jeho hodnotu zmerali s ešte presnejším výsledkom. Napriek tomu, príčina tohto zrýchľovania nie je v súčasnosti (júl 2008) z veľkej časti známa.

Obrázky a spektrá s vysokým rozlíšením, ktoré poskytol Hubbleov ďalekohľad, sú obzvlášť vhodné na dokazovanie existencie čiernych dier v centrách blízkych galaxií. Hoci sa už začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia predpokladalo, že by sa čierne diery mohli vyskytovať v jadrách niektorých galaxií, a počas výskumu v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa objavilo niekoľko kandidátov na takéto objekty, až výskum Hubbleovým ďalekohľadom ukázal, že výskyt čiernych dier je pravdepodobne pre všetky jadrá galaxií bežný. [46][47] Ďalekohľad ďalej potvrdil, že hmotnosť jadier čiernych dier je úzko spätá s vlastnosťami samotných čiernych dier.

Zrážka kométy Shoemaker-Levy 9 s planétou Jupiter v roku 1994 nastala pre astronómov vo vhodnom čase, niekoľko mesiacov predtým vykonala posádka prvej servisnej misie opravu optiky ďalekohľadu. Obrázky Hubblea boli ostrejšie než akékoľvek iné snímky od roku 1979, keď okolo planéty preletela medziplanetárna sonda Voyager 2. Zároveň hrali dôležitú úlohu pri štúdiu dynamiky zrážky kométy s Jupiterom, udalosti, ktorá sa stáva len raz za niekoľko storočí.

Medzi ďalšie významné objavy ďalekohľadu patria proto-planetárne disky (anglicky skrátene proplyds - protoplanetary disks) v hmlovine M 42;[48] dôkazy prítomnosti extrasolárnych planét okolo hviezd podobných Slnku;[49] a pozorovania optických náprotivkov stále nedostatočne vysvetlených zábleskov gama žiarenia.[50] Vesmírny ďalekohľad bol použitý aj na študovanie objektov na okraji Slnečnej sústavy - trpasličích planét - Pluta[51] a Eris.[52]

Unikátny odkaz, ktorý nám zanechal projekt Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu, sú snímky tzv. Hubbleovych hlbokých a ultra-hlbokých polí. Pri ich snímaní bola využitá jedinečná citlivosť prístroja na vlnových dĺžkach viditeľného svetla, čím sa vytvorili obrázky malých kúskov oblohy. Na nich je možné vidieť galaxie vzdialené miliardy svetelných rokov. Nikdy predtým sa takto vzdielené objekty nepodarilo astronómom zobraziť vo viditeľnom svetle. Hubbleov ďalekohľad nám tak poskytol pohľad do ranného štádia vývoja vesmíru. Téma hlbokých polí sa zakrátko stala hlavnou náplňou mnohých vedeckých prác.

Význam ďalekohľadu pre astronómiu

Prenos a spracovanie údajov

Prenos na Zem

Údaje získané ďalekohľadom sú v prvej fáze uložené priamo v teleskope. Keď bol Hubble vypustený, na uskladnenie údajov slúžili magnetofónové pásky. V priebehu servisných misií 2 a 3A nahradil tieto médiá pevný disk. Z paluby teleskopu sa údaje odosielajú na zemský povrch cez Sústavu satelitov pre prenášanie údajov (Tracking and Data Relay Satellite System - TDRSS) - systém satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré môžu komunikovať so Zemou približne 85 % času jedného obehu. Údaje sa z TDRSS prenášajú na pozemné strediská; najprv do Goddardovho centra pre vesmírne lety a potom finálne do Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu (STScl), kde sa archivujú.[53]

Archivácia

Všetky údaje z Hubblea sú dostupné v archíve STScI.[54]. Dáta sú zvyčajne autorizované - a poskytujú sa po dobu 1 rok len oprávneným osobám - vedúcim vedeckých projektov (väčšinou ide o renomovaných astronómov). Po skončení tejto doby sú dostupné širokej verejnosti. Oprávnené osoby z STScI môžu túto ročnú dobu skrátiť alebo predĺžiť podľa okolností.[55]

Pozorovania uskutočnené v tzv. Director's Discretionary Time sú z tohto zariadenia vybraté a poskytnuté širokej verejnosti takmer okamžite. Kalibračné údaje sú taktiež prístupné krátko po získaní. Všetky údaje z teleskopu sa archivujú v grafickom formáte FITS. Ten je vhodný pre astronomické analýzy, nie však pre verejné použitie.[56] Vďaka existencii Projektu Hubbleovo dedičstvo (Hubble Heritage Project) sú vybrané fotografie spracované do formátu JPEG a TIFF. Potom sa prezentujú širokej verejnosti.[57]

Spracovanie

Astronomické údaje, zachytené na CCD čipoch, musia prekonať niekoľko kalibračných krokov predtým, než sa dajú použiť pre astronomické analýzy. STScI vyvinul sofistikovaný software, ktorý automaticky kalibruje údaje, keď je o ne požiadané. Tento proces, pri ktorom počítače v priebehu výpočtového času kalibrujú údaje a zároveň vykonávajú iné aktivity, umožňuje, že aj žiadosti o veľké množstvo údajov sú vybavené a vrátené naspäť k žiadateľom do niekoľkých dní. Proces, v priebehu ktorého sa údaje kalibrujú automaticky, sa nazýva automatická kalibrácia údajov (pipeline reduction), a v stále väčšej miere sa využíva na hlavných pozemských observatóriách. Pokiaľ astronómovia chcú, môžu získať kalibračný program pre seba a vykonávať kalibráciu lokálne vo svojich strediskách. To sa hodí vo chvíľach, keď sú kalibračné kapacity vyťažené.[58]

Analýza

Údaje z teleskopu môžu byť analyzované pomocou mnohých rozdielnych programov. STScI presadzuje na mieru vyrobený software Systém na analýzu dát z vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope Science Data Analysis System - STSDAS), ktorý obsahuje všetky programy potrebné pre priebeh potrebnej redukcie na nespracovaných údajoch. Obsahuje tiež ďalšie prostriedky pre spracovanie astronomických údajov. Program je naviac upravený presne na formát údajov prichádzajúcich z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Tento software beží tiež ako modul Image Reduction and Analysis Facility (IRAF), populárneho počítačového programu pre spracovanie astronomických dat.[59]

Význam pre verejnosť

V roku 2001 nechala NASA na internete hlasovať verejnosť, ktorý obrázok z ďalekohľadu je najkrajší. S drtivou väčšinou zvíťazila Hmlovina Konská hlava.

Pre projekt Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu bolo vždy dôležité mať na svojej strane priazeň širokej verejnosti, pretože na jeho stavbu a prevádzku boli vynaložené značné príspevky daňových poplatníkov.[60] Po ťažkých začiatkoch, pri ktorých chyba hlavného zrkadla znížila hodnotu projektu v očiach verejnosti, prvá servisná misia reputáciu napravila. Po nej začala nová optika ďalekohľadu dodávať na Zem množstvo mimoriadnych fotografií.

O informovanosť verejnosti sa stará hneď niekoľko aktivít. Projekt Hubbleovho dedičstva bol založený preto, aby ľuďom sprístupňoval výber kvalitných snímok zajujímavých a zvláštnych vesmírnych objektov. Tím projektu je zložený z amatérskych aj profesionálnych astronómov a tiež ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti astronómie. Snaží sa zdôrazňovať estetickú stránku vzniknutých snímok. Projekt má k dispozícii iba malé množstvo pozorovacieho času ďalekohľadu. Využíva ho na vytváranie "vďačných" snímok pre verejnosť, ktoré ale nie sú kvôli nižšiemu rozlíšeniu príliš prínosné pre skutočnú vedeckú prácu.[61]

Ďalšiu aktivitu pre verejnosť vykonáva STScI, ktorý sa stará o niekoľko obsiahlych webových stránok.[62][63][64][65]

Replika Hubleovho vesmírneho ďalekohľadu

Tieto činnosti koordinuje Kancelária pre verejný význam (Office for Public Outreach), založená v roku 2000, aby zaistila daňovým poplatníkom určitú spätnú väzbu za podporu celého programu.

Od roku 1999 bolo pre osvetovú činnosť Hubbleovho programu v Európe založené Hubbleovo centrum Európskej kozmickej agentúry (Hubble European Space Agency Information Centre - HEIC).[66] Kancelária sa nachádza v koordinačnom stredisku vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope - European Coordinating Facility) (ST-ECF) v nemeckom Mnichove. Kancelária plní osvetovú a vzdelávaciu funkciu Európskej kozmickej agentúry k projektu vesmírneho ďalekohľadu. Hlavnou činnosťou je produkcia fotografií a najnovších vedeckých poznatkov.

Replika Hubbleovho vesmírneho ďalekohšľadu je vystavená v areáli súdneho dvora v meste Marshfield v štáte Missouri, rodisku Edwina Hubblea, po ktorom bol teleskop pomenovaný.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hubble Space Telescope na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. ↑ ref name="Green Light">BOYLE, Alan. NASA gives green light to Hubble rescue [online]. MSNBC, 31. október 2006, [cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online.
  2. ↑ NASA Consolidated Launch Manifest [online]. NASA, [cit. 2007-04-24]. Dostupné online.
  3. ↑ Spitzer, Lyman S (1979), History of the Space Telescope, Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society, v. 20, p. 29. PDF version here.
  4. ↑ Spitzer, History of the Space Telescope, pp. 33-34.
  5. ↑ Spitzer, History of the Space Telescope, p. 34.
  6. ↑ The path to the Hubble Space Telescope [online]. NASA. Dostupné online.
  7. ↑ a b Dunar A.J., Waring S.P. (1999), Power To Explore -- History of Marshall Space Flight Center 1960-1990, US Government Printing Office, ISBN 0160589924 (Chapter 12, Hubble Space telescope: [1])
  8. ↑ Hubble: The Case of the Single-Point Failure [online]. Science Magazine. Dostupné online.
  9. ↑ HUBBLE SPACE TELESCOPE STAND-IN GETS STARRING ROLE. 21. september, 2001. http://www.gsfc.nasa.gov/news-release/releases/2001/h01-185.htm
  10. ↑ Hubble Space Telescope Systems [online]. Goddard Space Flight Center, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  11. ↑ Dunar, p. 508.
  12. ↑ Brandt J.C. et al. The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results. Publications of the Astronomical Society of the Pacific, 1994, s. 890–908. Dostupné online. DOI: 10.1086/133457.
  13. ↑ Bless R.C., Walter L.E., White R.L. (1992), High Speed Photometer Instrument Handbook, v 3.0, STSci
  14. ↑ Chyba Lua v modulu package.lua na řádku 80: module 'Module:Citation/CS1/Suggestions' not found.
  15. ↑ Dunar, pp. 486–487.
  16. ↑ Nancy Grace Roman, "Exploring the Universe: Space-Based Astronomy and Astrophysics", in NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown Chapter 3, p. 536.
  17. ↑ Primer, Chapter 2.
  18. ↑ Diane Karakla, Editor and Susan Rose, Technical Editor (2004). HST Primer for Cycle 14.
  19. ↑ Hubble Space Telescope Servicing Mission 4 Space Telescope Operations Control Center [online]. NASA. Dostupné online.
  20. ↑ Tatarewicz, SP-4219, p. 371.
  21. ↑ STS-31 [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  22. ↑ The European Homepage for the NASA/ESA Hubble Space Telescope — Frequently Asked Questions [online]. [Cit. 2007-01-10]. Dostupné online.
  23. ↑ Burrows C.J. et al. The imaging performance of the Hubble Space Telescope. Astrophysical Journal, 1991, s. L21. Dostupné online. DOI: 10.1086/185950.
  24. ↑ Tatarewicz, SP-4219, p. 375.
  25. ↑ Dunar, pp. 514–515.
  26. ↑ Allen, The Hubble Space Telescope Optical Systems Failure Report, chapter VII.
  27. ↑ Dunar, p. 512.
  28. ↑ Allen report, page 9–3.
  29. ↑ Mirror, Primary Backup, Hubble Space Telescope. [online]. National Air and Space Museum, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  30. ↑ Chaisson, Eric (1994) The Hubble Wars; Astrophysics Meets Astropolitics in the Two-Billion-Dollar Struggle Over the Hubble Space Telescope. Harper Collins Publishers, ISBN 0-06-017114-6, p. 184.
  31. ↑ Allen, The Hubble Space Telescope Optical Systems Failure Report, appendix E.
  32. ↑ Tatarewicz, SP-4219, p. 376.
  33. ↑ Jedrzejewski R.I., Hartig G., Jakobsen P., Crocker J.H., Ford H. C.. In-orbit performance of the COSTAR-corrected Faint Object Camera. Astrophysical Journal Letters, 1994, s. L7–L10. Dostupné online. DOI: 10.1086/187581.
  34. ↑ Tatarewicz, SP-4219, p. 376.
  35. ↑ Tatarewicz, SP-4219, str. 384–387.
  36. ↑ Servicing Mission 1 [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  37. ↑ Trauger, Ballester, Burrows, Casertano, Clarke, Crisp aj.. The on-orbit performance of WFPC2 [online]. Astrophysical Journal Letters, 1994, [cit. 2008-07-24]. Dostupné online. (Anglicky)
  38. ↑ Trauger J.T., Ballester G.E., Burrows C.J., Casertano S., Clarke J.T., Crisp D.. et al.. The on-orbit performance of WFPC2. Astrophysical Journal Letters, 1994, s. L3–L6. Dostupné online. DOI: 10.1086/187580.
  39. ↑ Servicing Mission 2 [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupné online. (Anglicky)
  40. ↑ a b NICMOS Temperature History [online]. STSI, [cit. 2008-07-24]. Dostupné online. (Anglicky)
  41. ↑ Servicing Mission 3A Overview [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupné online. (Anglicky)
  42. ↑ Lockheed Martin Missiles and Space. Hubble Space Telescope Servicing Mission 3A Media Reference Guide [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. S. 5-9, sekcia 7.1.1.. Dostupné online. (Anglicky)
  43. ↑ Servicing Mission 3 [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupné online. (Anglicky)
  44. ↑ W. L. Freedman, B. F. Madore, B. K. Gibson, L. Ferrarese, D. D. Kelson, S. Sakai, J. R. Mould, R. C. Kennicutt, Jr., H. C. Ford, J. A. Graham, J. P. Huchra, S. M. G. Hughes, G. D. Illingworth, L. M. Macri, P. B. Stetson. Final Results from the Hubble Space Telescope Key Project to Measure the Hubble Constant. The Astrophysical Journal, 2001, s. 47–72. Dostupné online. DOI: 10.1086/320638. . Preprint available here.
  45. ↑ Supernova Cosmology Project [online]. Lawrence Berkeley Laboratory, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  46. ↑ Hubble Confirms Existence of Massive Black Hole at Heart of Active Galaxy [online]. Goddard Space Flight Center, NASA, 1994-05-25, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  47. ↑ Gebhardt, K. and Bender, R. and Bower, G. and Dressler, A. and Faber, SM and Filippenko, A.V. and Green, R. and Grillmair, C. and Ho, L.C. and Kormendy, J. and others. A Relationship between Nuclear Black Hole Mass and Galaxy Velocity Dispersion. The Astrophysical Journal, 2000, s. L13–L16. DOI: 10.1086/312840. Preprint here.
  48. ↑ Hubble Confirms Abundance of Protoplanetary Disks around Newborn Stars [online]. STScI, 1994-06-13, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  49. ↑ Hubble Finds Extrasolar Planets Far Across Galaxy [online]. NASA, 2006-10-04, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  50. ↑ Autopsy of an Explosion [online]. NASA, 1999-03-26, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  51. ↑ APOD: March 11, 1996 - Hubble Telescope Maps Pluto [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  52. ↑ Astronomers Measure Mass of Largest Dwarf Planet [online]. NASA, 2007-06-14, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  53. ↑ Primer, section 7.
  54. ↑ The Hubble Telescope [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  55. ↑ Primer, section 7.2
  56. ↑ Primer, Chapter 7.
  57. ↑ The Hubble Heritage Project [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  58. ↑ Primer, section 7.2.1
  59. ↑ Primer, Section 7.1.1
  60. ↑ National Aeronautics and Space Administration 2003 Strategic Plan [online]. NASA. Dostupné online.
  61. ↑ The Hubble Heritage Project [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  62. ↑ HubbleSite [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  63. ↑ NewsCenter [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  64. ↑ News Release Archive: Entire Collection [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  65. ↑ Hubble Public Talks [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  66. ↑ The European Homepage For The NASA/ESA Hubble Space Telescope [online]. ESA, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.

[2]

Iné projekty


Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hubblov_vesmírny_ďalekohľad&oldid=1745231“