Hypotetická planéta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hypotetická planéta je planéta, ktorej existencia sa predpokladá alebo predpokladala, ale zatiaľ nebola dokázaná. Existencia hypotetických planét sa môže predpokladať na základe teoretických úvah, nepresných pozorovaní alebo na mýtoch a legendách starovekých civilizácií. Aj planéty, ktoré boli predpokladané na základe odchýlok dráh iných telies pred tým, ako boli objavené (Neptún a bývalá planéta Pluto), možno do ich objavu pokladať za hypotetické planéty. Existenciu niektorých hypotetických planét sa podarilo takmer so stopercentnou istotou vyvrátiť.

Hypotetické planéty v slnečnej sústave[upraviť | upraviť zdroj]

Faetón[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie hypotetické planéty patrí domnelá planéta nachádzajúca sa medzi obežnou dráhou Marsa a Jupitera. Jej existencia bola predpokladaná na základe Titius-Bodeho pravidla. V tomto mieste bol neskôr objavený pás planétok, ale žiadna planéta. Vyskytli sa aj teórie, že pás planétok môže byť pozostatkom po rozpadnutej planéte. Táto hypotetická planéta bola pomenovaná Faetón alebo Phaethon. Množstvo hmoty v pásme asteroidov je však príliš malé na to, aby utvorilo planétu. Jeho hmotnosť je len jednou pätinou hmotnosti Mesiaca. Ďalšia hypotetická planéta medzi Marsom a Jupiterom dostala názov Tiamat.

Vulkán[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vulkán (planéta)

Ďalšou hypotetickou planétou je Vulkán, ktorého existenciu predpokladal francúzsky matematik Jean Joseph Le Verrier, ktorý správne vypočítal aj polohu Neptúnu z porúch obežnej dráhy Uránu. Takisto aj Merkúr vykazoval nezvyčajné odchýlky od predpokladanej polohy. Preto Le Verrier v roku 1860 vyslovil domnienku, že medzi Merkúrom a Slnkom sa ešte jedna planéta nachádza. Vyskytli sa dokonca aj neoverené správy o jej pozorovaní, napríklad pri prechode cez slnečný disk. Väčšina týchto pozorovaní sa vysvetlila napr. prítomnosťou guľatej slnečnej škvrny. Napriek usilovnému pátraniu sa Vulkán nepodarilo objaviť. Poruchy dráhy Merkúra neskôr dobre vysvetlila teória relativity.

Transneptúnske hypotetické planéty[upraviť | upraviť zdroj]

Po objave Neptúna sa vyskytli domnienky o existencii ďalších planét za jeho obežnou dráhou. Ani objav Pluta v roku 1930 nedokázal uspokojivo vysvetliť poruchy jeho obežnej dráhy. Tieto poruchy sú dnes pripisované nepresnostiam vo výpočtoch. Prítomnosť hypotetických planét by však vysvetľovala napr. aj zmeny obežných dráh komét v Oortovom mračne. Vo všeobecnosti sa hypotetická planéta obiehajúca vo veľkej vzdialenosti od Slnka nazýva planéta X. Planéta X by mala byť viac ako trikrát väčšia ako Zem (niekedy je jej predpokladaná hmotnosť až hmotnosť hnedého trpaslíka) a veľký sklon k ekliptike.

Existujú dva verzie toho, ako by planéta X mohla vyzerať a akú by mala mať dráhu. Prvá verzia hovorí, že chýbajúca planéta je planéta Nibiru. Jej obežná dráha by mala mať perihélium hlboko v planetárnej časti Slnečnej sústavy a táto jej obežná dráha pretína obežnú dráhu Zeme. Druhá verzia stotožňuje planétu X s Nemesis, hypotetickým dvojčaťom Slnka. Nemesis má byť veľmi hmotná, jej hmotnosť je prakticky na hranici hviezdy a má obiehať v Oortovom oblaku komét, alebo aspoň týmto mrakom prechádzať alebo sa k nemu približovať. Jej gravitácia potom narušuje obežné dráhy komét, ktoré sú katapultované do hlbších častí slnečnej sústavy.

Výsledky pozorovaní však neobsahujú nijaký náznak existencie týchto planét.