Iľja Valerijevič Jašin
| Iľja Valerijevič Jašin | |
| ruský politik, aktivista a blogger | |
.png) | |
| Narodenie | 29. jún 1983 (40 rokov) Moskva, Rusko |
|---|---|
| Štátna príslušnosť | ZSSR, Rusko |
| Profesia | politik, aktivista a blogger |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Iľja Valerijevič Jašin |
Iľja Valerijevič Jašin (rus. Илья́ Вале́рьевич Я́шин; * 29. jún 1983, Moskva) je ruský politický väzeň, opozičný politik, aktivista a bloger, jeden z lídrov politickej strany Republikánska strana Ruska – Strana národnej slobody (RPR-PARNAS). Je otvoreným kritikom prezidenta Vladimíra Putina. V decembri 2022 ho potrestali osem a pol roka väzenia za jeho údajné zločiny (šírenie tzv. nepravdivých informácií o ruskej armáde, ktoré spočívalo v tom, že upozorňoval na jej vojnové zločiny, ako je masaker v Buči).
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Moskve. Po štúdiu na strednej škole študoval od roku 2000 politológiu na moskovskej univerzite MNEPU. Obhájil v roku 2005 s diplomovou prácou na tému organizácie pouličných protestov. Od roku 2007 študoval politológiu na moskovskej Vyššej odbornej škole ekonomickej (HSE). V rokoch 2002 až 2006 bol asistentom poslanca moskovského zastupiteľstva.
Od roku 2005 písal stĺpiky do liberálnych novín Novaja gazeta, jeho stĺpiky publikovali aj v ďalších ruských novinách a časopisoch.
Je slobodný, v rokoch 2011 a 2012 bola jeho priateľkou moderátorka a politická aktivistka Xenija Sobčaková.
Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
Už od mladosti bol prodemokratickým aktivistom a zúčastnil sa na protestných zhromaždeniach v Rusku i Bielorusku, v oboch krajinách sa dostal do väzenia. V rokoch 2000 – 2008 bol lídrom mládežníckeho krídla strany Jabloko, potom sa angažoval v hnutí Solidarita.
V roku 2009 sa chytil do pasce, ktorú naňho v podobe mladej zvodkyne nalíčila tajná služba. Jašina aj ďalších opozičníkov žena vodila do svojho bytu, v ktorom boli nainštalované skryté kamery a mikrofóny.
Dňa 31. decembra 2010 ho zatkli pri demonštrácii hnutia Stratégia-31, zadržovali ho 15 dní. Organizácia Amnesty International ho označila za väzňa svedomia. V rovnaký rok vyzval Vladimíra Putina na odchod v rámci kampane „Putin musí odísť“.
Neskôr Jašina spolu s ďalším opozičným politikom Alexejom Navaľným zatkli za neuposlúchnutie polície pri povolebnej demonštrácii 5. decembra 2011, zadržiavali ich opäť 15 dní. Krátkodobo ho zadržali za účasť na demonštráciách alebo ich prípravu tiež napr. v januári, marci alebo októbri roku 2012.
V decembri 2014 vyhral s Alexejom Navaľným na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu spor proti Rusku. Podľa súdu ich protiprávne zadržalo pri povolenom protestnom pochode po parlamentných voľbách v decembri 2011, a porušilo tak ich právo na zhromažďovanie a slobodu prejavu. Rusku súd nariadil vyplatiť obom politikom po 26 tisíc eur.
Koncom februára zavraždili jeho kolegu a predáka ruskej opozície Borisa Nemcova, ktorý podľa svojich slov nazbieral materiály o rozpútaní vojny na Ukrajine Putinom. Pod Nemcovovým názvom Putin. Vojna (rus. Путин. Война) vyšla 64 stránková správa, ktorú podľa týchto materiálov vypracovala skupina expertov pod vedením práve Jašina. Toho krátko pred svojou smrťou požiadal sám Nemcov o pomoc s jej dopracovaním.
Vo februári 2016 vydal správu kritizujúcu vplyv a činnosť čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova,[1] ktorý je podľa Jašina zodpovedný za smrť Nemcova. Kadyrov podľa neho tiež zneužíva federálne dotácie a buduje si osobnú armádu o sile asi 30-tisíc mužov, čím sa jeho režim stáva časovanou bombou a ohrozením ruskej národnej bezpečnosti. „Čečensko sa stalo islamským štátom vo vnútri Ruska“, uviedol Jašin.[2]
V marci 2022 odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vyhlásil, že zostane v Rusku a bude ďalej verejne prejavovať svoje protivojnové postoje a upozorňovať na rokovania ruskej vlády, hoci mu hrozí väznenie.
V júni 2022 Jašina zatkli. Úrady ho vinia z toho, že v čase ruskej invázie na Ukrajinu na internete upozorňoval na zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. O činnosti ruskej armády podľa obvinenia vedome šíril lživé informácie, hoci vedel, že „Rusko podniká opatrenia na podporu mieru a bezpečnosti“. Prokuratúra pre neho požadovala deväť rokov väzenia. Dňa 9. decembra 2022 ho odsúdili na osem a pol rokov väzenia.[3]
Dňa 19. apríla 2023 súd v Moskve zamietol Jašinovo odvolanie. Vo svojom prejave pred súdom Jašin s odkazom na zatykač, ktorý na Putina vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu, označil Putina za hľadaného vojnového zločinca. Ďalej uviedol, že Putinove zákony o trestnej zodpovednosti za šírenie „nepravdivých informácií“ o ruských ozbrojených silách porušujú platnú ruskú ústavu z roku 1993, ktorá zakotvuje právo na slobodu prejavu a výslovne zakazuje cenzúru.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ iDnes.cz: Kadyrov vybudoval vlastní armádu a ohrožuje Rusko, tvrdí opozice
- ↑ Kadyrov stojí za smrtí Němcova, řekl opozičník. Kritický projev pak ukončil bombový poplach [online]. ČT24, 2016-02-23. Dostupné online.
- ↑ Zvítězí přesně v tom okamžiku, kdy ztratíme schopnost radovat se ze života [online]. Deník Referendum, 2022-12-09. Dostupné online.
- ↑ YASHIN, Ilya. Ilya Yashin, Russian opposition figure: 'It is quite possible that Putin will be replacing me in prison' [online]. Le Monde, 2023-04-19. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iľja Valerijevič Jašin
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Osobný blog (po rusky)
- Путин. Война. (Putin. Vojna.). Elektronická verzia knihy Borisa Němcova (on-line). (po rusky)