Ignác Alpár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ignác Alpár
uhorský architekt
Ignác Alpár, okolo roku 1905
Ignác Alpár, okolo roku 1905
Dielo
Významné stavbyReálna škola, Bratislava, Zochova ul.
Evanjelické lýceum, Bratislava, Palisády
Kursalon, Piešťany
Osobné informácie
Narodenie17. január 1855
 Budapešť
Úmrtie27. apríl 1928 (73 rokov)
 Zürich
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ignác Alpár
(multimediálne súbory na commons)

Ignác Alpár ( * 17. január 1855, Budapešť - † 27. apríl 1928, Zürich) bol uhorský architekt, predstaviteľ budapeštianskej neskorej eklektiky.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a vysoká škola[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Budapešti 17. januára 1855 pod menom Ignác Schöckl, ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterbergovcov, otec Matej Schöckl bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár sa po skončení základnej školy sa stal murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. "Schinkelovu medailu". V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku. V rokoch 1882-1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov "Herkules" získal ocenenie Františka Jozefa I. Ešte v tomto roku sa oženil s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvoril vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napredovala a dostal sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 50 súťaží sa mu podarilo 22 vyhrať.

Významné obdobie jeho tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, gotický, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, v roku 1899) dostalo miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár František Jozef I.

Tvorba na území Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú známe jeho stavby v Bratislave ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, ale aj Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.

Reálna škola na Zochovej ulici[upraviť | upraviť zdroj]

Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila doba.

Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.

V súčasnosti v budove sídli Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Evanjelické lýceum, Palisády[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.

Ďalšie projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kursalon Piešťany, v roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej, jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
  • Smolenický zámok, od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
  • Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola v Žiline mu býva pripisovaná ako architektonické dielo. Návrh nesie jeho meno, no tvorcami sú dvaja mladí architekti, Alpárov švagor Ambrus Orth a Emil Somló, ktorí v Alpárovom ateliéri začínali, kým si nezaložili spoločný ateliér.[1]

Tvorba na území Maďarska[upraviť | upraviť zdroj]

Priečelie maďarskej národnej banky, Budapešť

Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianskych stavieb ako nap. Rakúsko-Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianska obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.

Charakteristika jeho tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Alpárove rané diela majú znaky historizmu. Neskôr používa prvky z renesancie a z baroka. Na prelome storočia, na niektorých jeho stavbách, sa objavujú prvky secesie. Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.

Jeho celoživotnú tvorbu pripomína pamätná tabuľa umiestnená na stene nim postavenej známej historickej budovy „Vajdahunyadvár“ v Budapešti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. arch. Ignác ALPÁR - Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola [online]. [Cit. 2008-10-19]. Dostupné online. Archivované 2011-11-19 z originálu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]