Igor Riečanský
| Igor Riečanský | |
| slovenský lekár, kardiológ, univerzitný profesor | |
| Narodenie | 10. máj 1938 Bratislava, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 7. marec 2022 (83 rokov) |
| Alma mater | Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Manželka | Eva Koperdanová († 2000) Beata Šolarová |
| Deti | Eva Riečanská Igor Riečanský |
Prof. MUDr. Igor Riečanský, DrSc. (* 10. máj 1938, Bratislava – † 7. marec 2022, Bratislava)[1] bol slovenský kardiológ, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Po maturite na JSŠ v roku 1955 študoval všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK), ktoré ukončil v roku 1961.[2] Po promócii nastúpil ako sekundárny lekár do nemocnice v Topoľčanoch a následne prešiel do Bánoviec nad Bebravou.
Od roku 1963 pracoval na Katedre experimentálnej patológie LF UK, v rokoch 1966 – 1968 pôsobil na I. detskej klinike LF UK, 1968 – 1978 II. interná klinika LF UK Bratislava, 1968 – 1976 odborný asistent, 1971 – 1991 viedol kardiovaskulárny program v SR, od 1979 Kardiologická klinika UKVCH (NUSCH), 1979 – 2008 prednosta, Subkatedra kardiológie ILF, 1979 vedúci subkatedry. V roku 1978 habilitácia, 1995 univerzitný profesor v odbore vnútorné lekárstvo na LF UK[2] a v roku 2014 doktor lekárskych vied (DrSc.), vedný odbor vnútorné lekárstvo.
Bol členom výboru Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS, 1970) a vo výbore pracoval viac ako 30 rokov. Od r. 1981 bol vedeckým sekretárom a v rokoch 1993 – 1997 prvým predsedom Slovenskej kardiologickej spoločnosti v samostatnej SR. V Spolku slovenských lekárov v Bratislave pôsobil viac ako 20 rokov ako jeho prezident.
Prof. Riečanský bol spoluzakladateľ časopisu Neinvazívna kardiológia (1991), neskôr sa stal oficiálnym časopisom SKS a SHS pod novým názvom (Kardiológia / Cardiology). Člen redakčnej rady časopisov Lekársky obzor a Interná medicína.[3]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Profesor Riečanský vybudoval Katedru kardiológie a angiológie, prvý útvar pre postgraduálne vzdelávanie – pre výchovu slovenských špecialistov z kardiológie a angiológie. Katedra kardiológie vychovala počas svojho trvania viac ako 380 kardiológov a 50 angiológov. Prof. Riečanský bol vedúcim pracoviska, ktorému ako prvému v SR udelil v apríli 2008 výbor Európskej hypertenziologickej spoločnosti titul Centrum excelencie pre hypertenziu. Bol autorom a vedúcim prvého celospoločenského preventívneho programu – Kardiovaskulárneho programu MZ SR v rokoch 1977 – 1991. V rámci tohto projektu sa kompletne vyšetrilo a štatisticky spracovalo takmer pol milióna obyvateľov (30 – 60-roční). Ako vysokoškolský učiteľ založil vlastnú vedeckú školu. Vybudoval slovenskú echokardiografickú školu. Zastával funkciu predsedu garantov pre doktorandské štúdium vo vnútornom lekárstve SZU, bol zodpovedným riešiteľom vyše 20 výskumných úloh.
V bývalom Česko-Slovensku do klinickej praxe zaviedol stanovenie hormónov štítnej žľazy, zavedenie batérie neinvazívnych kardiologických techník a biochemických ukazovateľov v odhaľovaní skorých štádií srdcového zlyhávania a zavedenie nových postupov jeho liečby, zavedenie nových preparátov do liečby rezistentnej artériovej hypertenzie. V spolupráci s profesorom Šimkovicom bol spoluriešiteľom problematiky nahrádzania chlopní perikardiálnym homo-transplantátom.
Pod vedením prof. MUDr. I. Riečanského, DrSc. habilitovali z pracovísk 2 kolegovia, profesormi sa stali 3. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájili 12 kandidáti. Profesor Riečanský je autor a spoluautor 14 monografií a vysokoškolských učebníc, vydal viac ako 700 odborných prác.[4][5]
Knižné publikácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- RIEČANSKÝ, Igor. Srdcové zlyhanie. Bratislava : Herba, 1998. 299 s. ISBN 80-967020-9-2.
- RIEČANSKÝ, Igor. Aterosklerotické choroby : epidemiológia a prevencia z pohľadu klinickej praxe. 1. vyd. Bratislava : Herba, 2009. 252 s. ISBN 978-80-89171-64-4.
- RIEČANSKÝ, Igor. Slovenská kardiológia 1919 – 2015. 1. vyd. Bratislava : Herba, 2016. 215 s. ISBN 978-80-89631-51-3.
Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- 1993 – Dérerova cena za vnútorné lekárstvo
- 1997 – Zlatá medaila SAV za rozvoj medicínskych vied
- 2002 – Strieborná medaila Karlovej univerzity
- 2007 – Medaila Ivana Stodolu
- 2008 – Rad Ľ Štúra I. triedy
- 2013 – Čestná cena akad. T.R. Niederlanda SLS
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HÜBNER, Ralph. Who is who v Slovenskej republike. 6. vyd. Zug : Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, c2009. 979 s. ISBN 978-3-7290-0085-8.
- ↑ a b Igor Riečanský. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-05]. Dostupné online.
- ↑ BERNADIČ, Marián. Zomrel profesor MUDr. Igor Riečanský, DrSc. (10.5.1938 - 7.3.2022). Lekársky obzor, 2022, čís. 4. Dostupné online. ISSN 0457-4214.
- ↑ KAMENSKÝ, Gabriel; FABIÁN, Juraj. Profesor MUDr. Igor Riečanský, CSc., sedemdesiatročný. Kardiológia : Cardiology, 2008, roč. 17, čís. 3, s. 76 – 77. Dostupné online [cit. 2023-10-16].
- ↑ J. Maďarič, R. Hatala, Za profesorom MUDr. Igorom Riečanským, DrSc. (10. máj 1938 – 7. marec 2022) Cardiology Lett. 2022, 31(3):202-205
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BREZA, Ján; BERNADIČ, Marián; MÁCOVÁ, Želmíra. História Slovenskej lekárskej spoločnosti. prvé. vyd. Bratislava : Slovenská lekárska spoločnosť, 2019. 463 s. ISBN 978-80-89305-54-4.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam diel Igora Riečanského v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice