Ingmar Bergman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ingmar Bergman
švédsky filmový režisér
švédsky filmový režisér
Narodenie14. júl 1918
Uppsala, Švédsko
Úmrtie30. júl 2007 (89 rokov)
ostrov Fårö, Švédsko
PodpisIngmar Bergman, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkahttp://www.svenskfilmdatabas.se/sv/item/?type=person&itemid=61807 ingmarbergman.se
CommonsSpolupracuj na Commons Ingmar Bergman

Ernst Ingmar Bergman (* 14. júl 1918, Uppsala, Švédsko - † 30. júl 2007, ostrov Fårö, Švédsko) bol švédsky filmový režisér.

Vyslúžil si uznanie za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Debutoval filmom Kris (Kríza, 1945), ale prvým z tematicky a štýlovo inovátorských filmov, ktoré sú pre neho charakteristické, prišiel až v roku 1949. Po nich nasledoval rad filmov, ktoré dokladali Bergmanove umelecké vyzrievanie, napr. Leto s Monikou (Sommaren med Monika, 1953). Bergman neprestal skúmať nové naratívne postupy a tematické oblasti, o čom svedčí stredoveká moralita Prameň panny (Jungfrukällan, 1959), film Diablovo oko (Djävulen öga, 1960) i znepokojujúce snímky Ako v zrkadle (Såsom is spegel, 1961) a Mlčanie (Tystnaden, 1963). V USA zaznamenal najväčší úspech s filmom Šepoty a výkriky (Viskningar och rop, 1972).

Všeobecné uznanie ako jeden z najväčších filmových režisérov svojej doby získal vo Švédsku ako aj v zahraničí filmom Fanny a Alexander, 1981), ktorý nakrútil po návrate z dobrovoľného exilu v Nemecku. Jeho filmy boli veľa ráz nominované na Oscara, ktorého mu udelili za Prameň panny, Ako v zrkadle a Fanny a Alexander. Najvyššie ocenenia za svoje filmy získal Bergman aj na festivaloch v Berlíne a Cannes.

Ingmar Bergman napísal v 80. a 90. rokoch minulého storočia viacero zväzkov svojich pamätí, resp. pamätí bergmanovskej rodiny (Laterna Magika, Dobrá vôľa, Nedeliatko, Obrazy), z ktorých niektoré preložil M. Žitný do slovenčiny.

O esejistický výklad Bergmanovej filmárskej osobnosti a niektorých jeho kľúčových filmov sa pokúsil Július Vanovič v knihe Za kulisy života (Existenciály Ingmara Bergmana, 2011).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]