Preskočiť na obsah

Italo Briano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Italo Briano (Savona, 7. januára 1901 – Miláno, 2. decembra 1985) bol taliansky vydavateľ, publicista a popularizátor vedy.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Italo Briano sa narodil v talianskej Savone 7. marca 1901 otcovi, ktorý bol rušňovodičom talianskych štátnych železníc FS (taliansky Ferrovie dello Stato), ktorý v ňom prebudil lásku a vášeň pre železnice. Už ako 16-ročný nastúpil na železnice a bol prijatý na sekretariát oddelenia skúšok lokomotív v Savone. Po niekoľkých rokoch získal kvalifikáciu manažéra a odišiel slúžiť najprv na niektorých staniciach v severnom Taliansku, potom sa presťahoval na Istriu, ktorá bola v tých rokoch ešte talianskou, a nakoniec skončil na staniciach v janovskom železničnom uzle. Okrem toho sa samovzdelával a v roku 1933 promoval ako účtovník a potom v roku 1939 s plným počtom bodov z ekonómie a obchodu na Univerzite v Janove. Po odchode zo železníc v roku 1942 sa s veľkým nadšením venoval publikačnej činnosti, založil vlastné vydavateľstvo „Italo Briano“, spočiatku špecializované na vydávanie vysokoškolských textov a príručiek.[1] V roku 1951 založil časopis ITALMODEL[2], prvú taliansku publikáciu zaoberajúcu sa „modelovými železnicami“, neologizmom, ktorý sám vytvoril, aby definoval železničné modelovanie. Pre túto svoju bytosť, ktorej bol do roku 1974 redaktorom a riaditeľom, napísal množstvo článkov o šírení železníc a modelárskych technikách, ktoré niekedy podpisoval pseudonymom Ranio Lobita, jednoduchým anagramom vlastného mena.

Prínos pre železničné modelárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

19. júla 1953 v Janove založil taliansku asociáciu železničných modelárov - FIMF (taliansky: La Federazione Italiana Modellisti Ferroviari ed Amatori di Ferrovia). Taktiež bol spoluzakladateľom európskej organizácie železničných modelárov MOROP. Tým mal zásadný prínos pre talianske ako aj svetové železničné modelárstvo.

Publikačná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho významné diela patrí „Príručka železničného modelára“ (taliansky Manuale del Fermodellista[3]), objemom 300 strán a vyše 300 ilustráciami, ktoré podľa inzerátu na Italmodel „vyčerpávajúco pojednávajú o všetkých odvetviach železničných znalostí. Je autorom samotného talianskeho pojmu železničné modelárstvo "fermomodellismo"[4]. Nemenej zaujímavé sú aj iné publikácie ako "Elektrina v modeloch" (v originále L'ELETTRICITA' NEI PLASTICI)[5] alebo "Stavebná úprava modelov", (v originále “Edilizia modellistica per plastici”) kde učil, ako vytvoriť všetky najcharakteristickejšie typy staníc, kabín, domov, budov a priemyselných budov veľmi často s použitím nekvalitných materiálov, ako je jednoduchá lepenka. Na propagáciu železničného modelárstva prevzal pod názvom Modelprodotti zastúpenie rôznych firiem vyrábajúcich zariadenia a materiály pre modelárstvo a pod značkou Modelcarta vyrábal a predával kartónové modely. Po dohode s importérom Rokal, priekopníka mierky TT, presadzoval tvorbu špeciálnych modelov pre taliansky trh.[6]. Publikoval knihy popisujúce série parných rušňov a nákladných vozňov v Taliansku, pričom kládol dôraz na detail a tak ku každému jednotlivému vozidlu bola pridaná jedna alebo viac fotografií, schematický nákres s tromi alebo aj viacerými pohľadmi a list s charakteristikou, historickými údajmi a technikou. Po tom, čo v roku 1974 prenechal vedenie časopisu Italmodel Enricovi Milanovi, plne sa koncentroval na písanie monumentálnej knihy „Dejiny železníc v Taliansku“ v troch zväzkoch, ktoré vydal Cavallotti v roku 1977[7] .

Osobná tragédia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho život poznačila tragická vražda jeho syna Renata Červenými brigádami 12. novembra 1980 v milánskom metre[8] . Táto udalosť ho veľmi poznačila, pričom sa z nej nedokázal spamätať do svojej smrti 2. decembra 1985, kedy zomrel vo svojom dome v Miláne.

Referencie:

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BERTAGNOLLI, Carlo. Delle vicende dell'agricoltura in Italia; studio e note di C. Bertagnolli.. Firenze, : G. Barbèra,, 1881. Dostupné online.
  2. Rivarossi [online]. www.rivarossi-memory.it, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online.
  3. Manuale del fermodellista ad uso degli appassionati di ferrovie in miniatura è un libro di LOBITA RANIO [online]. www.trenidicarta.it, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po taliansky)
  4. STRAUSS, Manfred. Gozzi, Carlo Graf: Memorie inutili della vita di Carlo Gozzi. Stuttgart : J.B. Metzler, 2020. Dostupné online. ISBN 978-3-476-05728-0. S. 1–2.
  5. L'ELETTRICITA' NEI PLASTICI nuova edizione riveduta e ampliata da Ranio Lobita: ottimo Brossura (1966) prima edizione | Historia, Regnum et Nobilia [online]. www.abebooks.it, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po taliansky)
  6. catalogue MP ModelProdotti 1958 ed. Italo Briano Genova Accessori HO - en italien | For sale on Delcampe [online]. Delcampe, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Libro ITALO BRIANO Storia delle ferrovie in Italia. Volume I. Le vicende [online]. www.trenidicarta.it, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po taliansky)
  8. Notizie sugli autori. [s.l.] : Mimesis Edizioni, 2014. Dostupné online. ISBN 978-88-575-2197-8. S. 325–327.

Externý odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Domovská stránka talianskych železníc

Domovská stránka FIMF