Preskočiť na obsah

Ivan Šimkovic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Šimkovic
slovenský lekár, kardiochirurg, univerzitný profesor
Narodenie28. jún 1919
Senica, ČSR
Úmrtie26. október 2007 (88 rokov)
Bratislava
Národnosťslovenská
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaIvan Fedor Šimkovic, Anna Alžbeta rodená Vaníček
Príbuznístarý otec Ján Šimkovic (* 1854 – † 1931)
Súrodencibrat Teodor Benjamín Šimkovic (* 1924)

Prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. (* 28. jún 1919, Senica – † 26. október 2007, Bratislava) bol slovenský chirurg, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Šimkovic sa narodil 28. júna 1919 do rodiny evanjelického a.v. farára v Senici. Gymnázium navštevoval v Senici a Malackách, kde v roku 1938 maturoval. V rokoch 1938  1944 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK) (v rokoch 1939  1954 nazývaná Slovenská univerzita). 1944 MUDr. všeobecné lekárstvo. Po promócii pracoval na I. chirurgickej klinike LF pod vedením prof. Čárskeho, kde si osvojil základy chirurgie. Po založení II. chirurgickej kliniky v Evanjelickej nemocnici na Partizánskej ulici v roku 1951 sa stal jej asistentom a pod vedením doc. MUDr. Karola Šišku sa špecializoval na hrudníkovú chirurgiu a kardiochirurgiu. Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol menovaný docentom v odbore chirurgia (1956), v roku 1960 dosiahol vedeckú hodnosť CSc. (chirurgia) a v roku 1965 sa stal doktorom lekárskych vied (DrSc.). Problematiku doktorskej práce spracoval v monografii Mimotelový obeh krvi a chirurgia srdca. Od roku 1967 univerzitný profesor v odbore chirurgia na LF UK. V rokoch 1967  1968 absolvoval študijný pobyt v USA (Baylor University, Houston, Texas), kde pracoval s prof. Cooleym, pod vplyvom ktorého zaviedol do svojej práce aj činnosti kliniky mimoriadne veľa nových poznatkov a zlepšení. V rokoch 1968  1978 profesor Šimkovic pôsobil ako prednosta Chirurgickej kliniky Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF) v Bratislave a bol aj vedúcim Katedry chirurgie ILF. Po zriadení Ústavu kardiovaskulárnych chorôb na Partizánskej ulici v Bratislave sa stal prednostom Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie a viedol ju až do roku 1990. V rokoch 19791990 bol aj prednostom Kliniky a Subkatedry kardiovaskulárnej chirurgie ILF. Po penzionovaní, už ako emeritný profesor sa zaoberal najmä psychológiou chirurga a snažil sa pochopiť jeho dušu. Po namáhavom zbieraní životopisných údajov slovenských chirurgov v časopise Slovenský chirurg (2004) uverejnil prácu Chirurgovia – ako žijú a ako zomierajú. Momenty, na ktoré si už nikto zo žijúcich nepamätal, ako aj nesmierne cenné informácie z pionierskych časov slovenskej kardiochirurgie zaznamenal v knihách O chirurgii, chirurgoch a nielen o nich (2001) a knihe Začiatky a rozvoj chirurgie srdca na Slovensku (2006).[1][2][3]

Profesor Šimkovic bol jedným zo zakladateľov slovenskej kardiochirurgie a prvým prednostom Chirurgickej kliniky SZU (vtedy ešte ILF). Zameral sa na chirurgiu srdca a ciev a zaslúžil sa o vznik a rozvoj tohto odboru na Slovensku. V odborných časopisoch publikoval vyše 220 vedeckých a odborných článkov, je autorom štyroch monografií a spoluautorom ďalších dvoch kníh. Spolu s doc. Dr. Ing. Jurajom Bolfom, CSc. skonštruoval prvý československý prístroj pre mimotelový krvný obeh, ktorý bol patentovaný v Československu. Konštrukčne vylepšený typ prístroja vyrábala Chirana Stará Turá od roku 1959. Bol členom tímu, ktorý dňa 8. júla 1958 uskutočnil prvú úspešnú operáciu na otvorenom srdci na Slovensku s vlastným prístrojom na mimotelový obeh. V roku 1959 spolu s MUDr. Michalom Hubkom, ako prví v Československu, vykonali aj úspešnú operáciu mitrálnej stenózy na otvorenom srdci. Operáciami mitrálnej stenózy za kontroly zraku sa II. chirurgická klinika LF  UK zaradila medzi prvé pracoviská v Európe. Od roku 1951 do jeho odchodu do dôchodku v roku 1990 sa pod jeho vedením, resp. za jeho podstatnej účasti uskutočnilo približne 5 000 operácií srdca, 5 000 výkonov na cievnom systéme, z toho 2 000 arteriálnych rekonštrukcií. V Spolku slovenských lekárov v Bratislave pôsobil v rokoch 1992  1995 ako jeho predseda. V roku 2019 bol ako významná osobnosť slovenskej chirurgie uvedený do Dvorany slávy slovenskej medicíny.[4][5]

Knižné publikácie (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠIMKOVIC, Ivan. Mimotelový obeh krvi a chirurgia srdca. Bratislava: SAV, 1966.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. O chirurgii, chirurgoch a nielen o nich. Bratislava: Smaragd, 2001. ISBN 80-968276-4-2.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. Chirurgia srdca. Martin: Osveta, 1996. Dérerova zbierka, zv. 128. ISBN 80-217-0595-7.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. Začiatky a rozvoj chirurgie srdca na Slovensku. Bratislava: Veda, 2007. Svet vedy, zv. č. 8. ISBN 978-80-224-0956-8.

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967 – Rad práce
  • 1994, 2003 – Cena Jana Evangelistu Purkyně
  • 2004 – Sodalem Honoris Causa
  • 2006 – Pribinov Kríž II. Triedy

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SCHNORRER, Milan. Jubilant prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. Bratislavské lekárske listy: international journal for biomedical sciences and clinical medicine. 1999, 100(6), 334-335. ISSN 0006-9248.
  2. RIEČANSKÝ, Igor. Univerzitný profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. zomrel: *1919 – † 2007. Kardiológia . - Roč. 16, č. 6 (2007), s. 184-185.
  3. KOTHAJ, Peter, Zomrel profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. Rozhl. Chir., 2007, roč. 86, č. 12, s. 685-686.
  4. ŠEFRÁNEK, Vladimír. 100 rokov od narodenia prof. MUDr. Ivana Šimkovica, DrSc. Vask. med., 2019,11(1):41-42
  5. RIEČANSKÝ, Igor. Slovenská kardiológia 1919-2015. Bratislava: Herba, 2016. ISBN 978-80-89631-51-3. S. 81-82.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BREZA, Ján; BERNADIČ, Marián; MÁCOVÁ, Želmíra. História Slovenskej lekárskej spoločnosti. prvé. vyd. Bratislava : Slovenská lekárska spoločnosť, 2019. 463 s. ISBN 978-80-89305-54-4.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • články v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice