Ivan Šimkovic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Šimkovic
slovenský lekár, kardiochirurg, univerzitný profesor
Narodenie28. jún 1919
Senica, ČSR
Úmrtie26. október 2007 (88 rokov)
Bratislava
Národnosťslovenská
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaIvan Fedor Šimkovic, Anna Alžbeta rodená Vaníček
Príbuznístarý otec Ján Šimkovic (* 1854 – † 1931)
Súrodencibrat Teodor Benjamín Šimkovic (* 1924)

Prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. (* 28. jún 1919, Senica – † 26. október 2007, Bratislava) bol slovenský chirurg, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Šimkovic sa narodil 28. júna 1919 do rodiny evanjelického a.v. farára v Senici. Gymnázium navštevoval v Senici a Malackách, kde v roku 1938 maturoval. V rokoch 1938 – 1944 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK) (v rokoch 1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita). 1944 MUDr. všeobecné lekárstvo. Po promócii pracoval na I. chirurgickej klinike LF pod vedením prof. Čárskeho, kde si osvojil základy chirurgie. Po založení II. chirurgickej kliniky v Evanjelickej nemocnici na Partizánskej ulici v roku 1951 sa stal jej asistentom a pod vedením doc. MUDr. Karola Šišku sa špecializoval na hrudníkovú chirurgiu a kardiochirurgiu. Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol menovaný docentom v odbore chirurgia (1956), v roku 1960 dosiahol vedeckú hodnosť CSc. (chirurgia) a v roku 1965 sa stal doktorom lekárskych vied (DrSc.). Problematiku doktorskej práce spracoval v monografii Mimotelový obeh krvi a chirurgia srdca. Od roku 1967 univerzitný profesor v odbore chirurgia na LF UK. V rokoch 1967 – 1968 absolvoval študijný pobyt v USA (Baylor University, Houston, Texas), kde pracoval s prof. Cooleym, pod vplyvom ktorého zaviedol do svojej práce aj činnosti kliniky mimoriadne veľa nových poznatkov a zlepšení. V rokoch 1968 – 1978 profesor Šimkovic pôsobil ako prednosta Chirurgickej kliniky Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF) v Bratislave a bol aj vedúcim Katedry chirurgie ILF. Po zriadení Ústavu kardiovaskulárnych chorôb na Partizánskej ulici v Bratislave sa stal prednostom Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie a viedol ju až do roku 1990. V rokoch 1979 až 1990 bol aj prednostom Kliniky a Subkatedry kardiovaskulárnej chirurgie ILF. Po penzionovaní, už ako emeritný profesor sa zaoberal najmä psychológiou chirurga a snažil sa pochopiť jeho dušu. Po namáhavom zbieraní životopisných údajov slovenských chirurgov v časopise Slovenský chirurg (2004) uverejnil prácu Chirurgovia – ako žijú a ako zomierajú. Momenty, na ktoré si už nikto zo žijúcich nepamätal, ako aj nesmierne cenné informácie z pionierskych časov slovenskej kardiochirurgie zaznamenal v knihách O chirurgii, chirurgoch a nielen o nich (2001) a knihe Začiatky a rozvoj chirurgie srdca na Slovensku (2006).[1][2][3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Šimkovic bol jedným zo zakladateľov slovenskej kardiochirurgie a prvým prednostom Chirurgickej kliniky SZU (vtedy ešte ILF). Zameral sa na chirurgiu srdca a ciev a zaslúžil sa o vznik a rozvoj tohto odboru na Slovensku. V odborných časopisoch publikoval vyše 220 vedeckých a odborných článkov, je autorom štyroch monografií a spoluautorom ďalších dvoch kníh. Spolu s doc. Dr. Ing. Jurajom Bolfom, CSc. skonštruoval prvý československý prístroj pre mimotelový krvný obeh, ktorý bol patentovaný v Československu. Konštrukčne vylepšený typ prístroja vyrábala Chirana Stará Turá od roku 1959. Bol členom tímu, ktorý dňa 8. 7. 1958 uskutočnil prvú úspešnú operáciu na otvorenom srdci na Slovensku s vlastným prístrojom na mimotelový obeh. V roku 1959 spolu s MUDr. Hubkom, ako prví v Československu, vykonali aj úspešnú operáciu mitrálnej stenózy na otvorenom srdci. Operáciami mitrálnej stenózy za kontroly zraku sa II. chirurgická klinika LF – UK zaradila medzi prvé pracoviská v Európe. Od roku 1951 do jeho odchodu do dôchodku v roku 1990 sa pod jeho vedením, resp. za jeho podstatnej účasti uskutočnilo približne 5 000 operácií srdca, 5 000 výkonov na cievnom systéme, z toho 2 000 arteriálnych rekonštrukcií. V Spolku slovenských lekárov v Bratislave pôsobil v rokoch 1992 – 1995 ako jeho predseda. V roku 2019 bol ako významná osobnosť slovenskej chirurgie uvedený do Dvorany slávy slovenskej medicíny.[4][5]

Knižné publikácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠIMKOVIC, Ivan. Mimotelový obeh krvi a chirurgia srdca. Bratislava: SAV, 1966.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. O chirurgii, chirurgoch a nielen o nich. Bratislava: Smaragd, 2001. ISBN 8096827642.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. Chirurgia srdca. Martin: Osveta, 1996. Dérerova zbierka, zv. 128. ISBN 8021705957.
  • ŠIMKOVIC, Ivan. Začiatky a rozvoj chirurgie srdca na Slovensku. Bratislava: Veda, 2007. Svet vedy, zv. č. 8. ISBN 9788022409568.

Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 – Rad práce
  • 1994, 2003 – Cena Jana Evangelistu Purkyně
  • 2004 – Sodalem Honoris Causa
  • 2006 – Pribinov Kríž II. Triedy

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SCHNORRER, Milan. Jubilant prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. Bratislavské lekárske listy: international journal for biomedical sciences and clinical medicine. 1999, 100(6), 334-335. ISSN 0006-9248.
  2. RIEČANSKÝ, Igor. Univerzitný profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. zomrel: *1919 - †2007. Kardiológia . - Roč. 16, č. 6 (2007), s. 184-185.
  3. KOTHAJ, Peter, Zomrel profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. Rozhl. Chir., 2007, roč. 86, č. 12, s. 685-686.
  4. ŠEFRÁNEK, Vladimír. 100 rokov od narodenia prof. MUDr. Ivana Šimkovica, DrSc. Vask. med., 2019,11(1):41-42
  5. RIEČANSKÝ, Igor. Slovenská kardiológia 1919-2015. Bratislava: Herba, 2016. ISBN 9788089631513. S. 81-82.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BREZA, Ján; BERNADIČ, Marián; MÁCOVÁ, Želmíra. História Slovenskej lekárskej spoločnosti. prvé. vyd. Bratislava : Slovenská lekárska spoločnosť, 2019. 463 s. ISBN 978-80-89305-54-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1]články v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice