Izobarický dej

Izobarický dej je termodynamický dej, pri ktorom sa nemení tlak termodynamickej sústavy. Pri izobarickom deji je teda $p={\mbox{konst}}$ , teda $\mathrm {d} p=0$ .

Ideálny plyn[upraviť | upraviť zdroj]

Zo stavovej rovnice možno pre ideálny plyn odvodiť Gay-Lussacov zákon

{\frac {V}{T}}={\mbox{konst}}

,

kde $V$ je objem a $T$ je termodynamická teplota plynu. Pri izobarickom deji je podiel objemu V a termodynamickej teploty plynu T stály.

Izobara[upraviť | upraviť zdroj]

Závislosť tlaku na objeme pri izobarickom deji je v p-V diagrame vyjadrená priamkou rovnobežnou s osou V, ktorá sa nazýva izobara.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pri izobarickom deji sa s teplotou mení objem plynu, a preto plyn koná prácu. Podľa prvého termodynamického zákona sa dodané teplo spotrebuje na zvýšenie vnútornej energie i na vykonanie práce.

Podľa prvého termodynamického zákona je možné s využitím stavovej rovnice ideálneho plynu napísať

\delta Q=nC_{V}\mathrm {d} T+p\mathrm {d} V=nC_{V}\mathrm {d} T+nR\mathrm {d} T=n(C_{V}+R)\mathrm {d} T=nC_{p}\mathrm {d} T

,

kde $n$ je látkové množstvo, $p$ je tlak, $V$ je objem, $T$ je termodynamická teplota, $R$ je univerzálna plynová konštanta $C_{V}$ reprezentuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom objeme a $C_{p}$ označuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom tlaku.

Vnútornú energiu možno pri izobarickom deji určiť pomocou mernej tepelnej kapacity ako

\mathrm {d} U=nC_{V}\mathrm {d} T

Z predchádzajúcich vzťahov je jasné, že práca konaná pri izobarickom deji je určená vzťahom

\delta A=p\mathrm {d} V

Ak dodáme sústave pri izobarickom deji rovnaké množstvo tepla ako pri izochorickom deji, bude prírastok teploty plynu pri izobarickom deji menší ako pri izochorickom deji. Pre molárne tepelné kapacity teda platí $C_{p}>C_{V}$ .