Termodynamický dej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Termodynamický dej alebo tepelný dej je dej, pri ktorom sa menia niektoré zo stavových veličín.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Termodynamické deje možno rozdeliť na

  • vratné deje (reverzibilné), pri ktorých možno pôvodný (východiskový) stav dosiahnuť obrátením poradia jednotlivých parciálnych úkonov.
  • nevratné deje (ireverzibilné), ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia iba v jednom smere, čiže východiskový stav už nemožno dosiahnuť iba obrátením postupu úkonov. Na dosiahnutie pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá musí byť do sústavy dodaná. V bežnom (nie ideálnom) prostredí sú všetky reálne deje nevratné.

Kruhový dej je taký, pri ktorom sa po vykonaní parciálnych úkonov systém vráti do pôvodného stavu. Kruhový dej môže byť vratný aj nevratný. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

Termodynamický dej s konštantnou stavovou veličinou[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa dejov prebieha tak, že niektorá z termodynamických veličín zostáva počas deja konštantná.

Konštantná stavová veličina Názov
Teplota Izotermický dej
Tlak Izobarický dej
Objem Izochorický dej
Teplo Adiabatický dej
Entropia Izoentropický dej
Entalpia Izoentalpický dej

Rovnica stavu plynu[upraviť | upraviť zdroj]

Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno definovať všeobecnú rovnicu pre zmenu stavu plynu (Poissonov zákon) v tvare

p.V^k = \mbox{konst} \,,

kde p je tlak plynu, V je jeho objem a k je konštanta.

Pre k=1 ide o vzťah pre izotermický dej, pre k rovné Poissonovej konštante \kappa ide o adiabatický dej. Ak  k = n\in (1,\kappa), ide o polytropický dej. Pre k=0 ide o rovnicu izobarického deja a pre k\to\pm\infty ide o izochorický dej.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]