Ján Huňady

Ján Huňady
sedmohradský šľachtic a vojvodca
Narodenie	1387/1400/1407 Hunedoara, Uhorsko
Úmrtie	11. august 1456 (69/57/49 rokov) Zemun, Srbsko
Podpis
Odkazy
Commons	Ján Huňady
Biografický portál

Ján Huňady (* 1387/1400/1407, hrad Huňad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15. storočia. Bol otcom Mateja Korvína a Ladislava Huňadyho a známym bojovníkom proti Turkom. Pochádzal z rodu Huňadyovcov.

V roku 1437 viedol so svojím banderiálnym vojskom protihusitskú výpravu smerom do Čiech, za čo sa stal bánom Severínu. Od roku 1441 bol sedmohradským vojvodom, temešským županom a belehradským kapitánom. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi. V rokoch 1446 – 1452 bol regentom Uhorska.

Pôvod

Rodina Huňadyovcov pochádzala z Valašska (dnes Rumunsko). Ján bol synom Rumuna menom Voicu (Vojk) a Alžbety Morzsinayovej. Vojk získal za odmenu od kráľa Žigmunda Luxemburského za svoju dlhoročnú vojenskú službu na dvore hrad Hunyad (Vajda-Hunyad/Hunedoara) v Sedmohradsku. Odtiaľ pochádza pravdepodobne priezvisko Huňady.

Prívlastok Corvinus prvýkrát použil životopisec jeho syna Mateja, ale niekedy je používaný aj v súvislosti s Jánom.

Vzostup

Ján sa dostal do kráľovskej družiny, s ktorou prešiel Taliansko, Česko a iné krajiny, kde si osvojil najnovšie poznatky vojenského umenia, najmä husitského. Neskôr, na čele malej žoldnierskej armády, bojoval proti tureckým výbojom na Balkáne. V roku 1437 zahnal Turkov od Smedereva v Srbsku. Za úspechy v boji získal okrem rozsiahlych majetkov aj titul sriemskeho bána, územia ležiaceho na juhu Uhorska, pri Karpatoch, medzi riekami Dráva, Sáva a Dunaj. Táto oblasť bola v ustavičnom ohrození osmanských Turkov.

Boje s Turkami

Osmanské ťaženia Jána Huňadyho, 1440 – 1456

Po náhlej smrti kráľa Albrechta II., bol presvedčený, že Uhorsko v týchto časoch potrebuje kráľa-bojovníka, preto sa v bojoch o uhorskú kráľovskú korunu postavil na stranu protihabsburského krídla uhorských veľmožov, vojská ktorých porazili v boji prohabsburskú časť magnátov. Za odmenu dostal od uhorského kráľa Vladislava I. (poľský kráľ Vladislav III.) tituly sedmohradského vojvodu, temešského správcu a hlavného kapitána Belehradu (Nándorfehérvár). Stal sa tak jedným z najbohatších a najmocnejších veľmožov Uhorska a súčasne terčom závisti a nenávisti ostatnej šľachty. Svoju moc a bohatstvo využíval hlavne na organizovanie a výcvik bojaschopnej armády, jadro ktorej tvorili žoldnieri. S touto armádou tiahol do boja proti Turkom spolu s vojskami susedných štátov. V roku 1441 víťazstvom pri Semedereve a v roku 1442 neďaleko Sibiu zničil veľkú tureckú armádu a znovu vrátil Uhorsku vazalské štáty Valašsko a Moldavsko. V júli porazil pri Železných vrátach tretiu tureckú armádu. Povzbudený víťazstvami vypravil sa spolu s kráľom Vladislavom na výpravu, známu ako „dlhá výprava“. Huňady na čele predvoja vstúpil na Balkán cez Trajánovu bránu, zmocnil sa mesta Niš, pričom víťaziac nad troma tureckými pašami obsadil mesto Sofia. Po spojení s hlavnou armádou porazil oddiely osmanského sultána Murada II. pri Snaime. Netrpezlivosť kráľa a krutá zima ho prinútili vrátiť sa domov. V tom istom roku na pápežovo naliehanie, resp. na naliehanie jeho vyslanca Juliana Cesariniho bola zorganizovaná veľká križiacka výprava proti Turkom. Jedným z veliteľov výpravy bol Ján Huňady. Križiacke vojská v bitke pri Varne utrpeli porážku, ktorá nepriamo zhoršila taktiež vnútropolitické pomery v Uhorsku. Vypukla feudálna anarchia. Rozvadení veľmoži vzájomnými útokmi objektívne oslabovali vojenskú moc Uhorska, čím sa vpád Turkov stal reálnym nebezpečenstvom.

Po Vladislavovej smrti

Po mnohých sporoch sa konečne dostal k moci uhorský kráľ Ladislav V. (český kráľ Ladislav Pohrobok) a Uhorský snem v roku 1446 vymenoval Jána Huňadyho za regenta krajiny do čias plnoletosti kráľa. Ján Huňady sa po svojom menovaní ostro postavil proti veľmožom a za pomoci drobnej šľachty a miest usiloval sa o posilnenie centrálnej moci a o vybudovanie armády, s ktorou by mohol udrieť na Turkov. V roku 1448 spolu sa s vojskami Skanderbega stretol s vojskom Osmanskej ríše a utrpel porážku v Druhej bitke na Kosovom poli. V dôsledku tejto fatálnej chyby, po ktorej sa jeho pozície otriasli v Uhorsku. V roku 1452 sa vzdal regentstva. Kráľ ho vymenoval za hlavného krajinského kapitána s úlohou chrániť Uhorsko pred zahraničným nepriateľom, ale dvorania a veľmoži mu v tejto úlohe málo pomohli, hoci sa osmanský sultán Mehmed II. rozhodol dobyť čo najskôr Belehrad, ktorý pokladal za strategicky dôležitý bod pre vstup do Uhorska. V roku 1456 Ján Huňady narýchlo zorganizoval križiacke vojsko, udrel na Turkov pri Belehrade a zahnal ich späť. Zo svojho najväčšieho víťazstva sa však tešil dosť krátky čas. Zomrel 11. augusta 1456 v Zemune na mor, ktorý sa rozšíril vo vojenskom tábore.

Pozri aj

• Bitka pri Varne (1444)
• Druhá bitka na Kosovom poli (1448)
• Bitka pri Belehrade (1456)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Huňady