Ján Móry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján (Mory) Móry
hudobný skladateľ a pedagóg
Ján Móry
Narodenie10. júl 1892
Banská Bystrica
Úmrtie5. máj 1978 (85 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Móry
Hotel Móry na Novom Štrbskom plese, rok 1910
Hrob Jána Móryho v Banskej Bystrici

Ján Móry (Mory) (* 10. júl 1892, Banská Bystrica - † 5. máj 1978, Bratislava) bol hudobný skladateľ a pedagóg. Pseudonym: H. Tschirmer

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Emil Móry
  • matka: Vilma rod. Maršovská
  • manželka: Magda rod. Szakmáryová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1902-1910 absolvoval katolícke gymnázium v Banskej Bystrici, školský rok 1905/1906 absolvoval na mariánskom chlapčenskom ústave v Budapešti. V rokoch 1910-1912 študoval na Vysokej škole obchodnej v Budapešti, potom bol na obchodnej praxi v Hamburgu, Berlíne a v ďalších miestach Európy a v zámorí. V hre na klavíri sa vzdelával 8 rokov u prof. Jakuba Scheinbergera v Banskej Bystrici, kompozíciu študoval u prof. Sándora Dobóa v Budapešti a 1921-1925 u Hermana Büchela v Berlíne. Do roku 1921 viedol rodinný obchod v Banskej Bystrici, ktorý predal súrodencom Klimovcom (potraviny Klimo na Námestí SNP č. 9). Najdlhšie pôsobil ako majiteľ hotelového areálu Móry na Novom Štrbskom Plese. Tu ho navštevovali popredné osobnosti kultúrneho a hudobného života - maliar Edmund Gwerk, skladatelia Alexander Albrecht, Béla Bartók, Viliam Figuš-Bystrý,Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, speváci Marta Krásová, Josef Munclingr, Oldřich Nový, Štefan Hoza, manželia Sylvia a Rudolf Macudzinski, klavirista Michal Knechtsberger s manželkou Elenou, libretista jeho operiet Günther Bibo, generálny hudobný riaditeľ Hermann Büchel a mnohí ďalší. Spolu s manželkou Magdou tu usporadúval hudobné salóny, na ktorých obaja aj s hosťami koncertne účinkovali. Radiojournal Košice z nich vysielal priame prenosy, ktoré v knihe hostí Móryovci nazvali Radio Monte Móry.

V rokoch 1945-1960 učiteľ, potom riaditeľ Hudobnej školy v Spišskej Novej Vsi, napokon žil v Bratislave. Podnety pre hudobnú teóriu a prax získal od V. Figuša-Bystrého, s ktorým sa stýkal v Banskej Bystrici a vo Vysokých Tatrách.

Známou osobnosťou hudobného života ako tvorca zábavnej hudby na Slovensku sa stal v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Piesne, operety, spevohry sa hrali okrem Slovenska aj v Česku a v Nemecku. Skladby sa nahrávali na gramofónové platne. Väčšina jeho operiet má charakter salónnych, konverzačných hier, kde sa uplatnili typické móryovské piesne a duetá, tance a ouvertúry. Je autorom dvanástich hudobno-javiskových diel, vyše dvesto piesní, komorných, orchestrálnych, sakrálnych a inštruktívnych skladieb. V Banskej Bystrici založil športový klub BAC so silným futbalovým mužstvom. Jeho pozostalosť je uložená v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Orchestrálna hudba
  • Pod Kriváňom, suita, 1924
  • Slovenské pastierske tance, 1925
  • Pod Tatrami, symfonická báseň, 1926
  • Torrero, predohra, 1929
  • V tieni hôr, suita 1930
  • Španielska serenata, 1931
  • Karpatský pochod, 1932
  • Spišské tance, 1933
  • Kabylské tance, 1934
  • Obrazy zo Slovenska, 1940
  • Posledná cesta hrdinova, smútočný pochod, 1943
  • Baletná hudba z opery Zlatovláska, 1943
  • Symfonické obrazy, suita, 1950
  • Zbojnícka rapsódia, 1951
Operetná hudba
  • Biela holubica (Die weisse Taube), spevohra, libreto Richard Wilde (Nemecké divadlo Brno, 1925, Košice, 1926)
  • Buckelpeter (Hrbatý Petríček), detská rozprávková hra so spevmi, libreto Gertruda Scholzová - Kallivodová (Matejovce pri Poprade, 1927, Nemecká opera Opava, Nemecká opera Moravská Ostrava, 1928, Hamburg)
  • A sors kissaszony (Osud, Vyžrebovaná nevesta), opereta, 1928, libreto Andor Kardos, nepredvedená
  • Zimný románik (Zimná rozprávka, Wintermärchen), opereta, libreto Olbrich a Wonger (Moravská Ostrava, 1927; Brno, 1928; SND Bratislava, 1932; Mestské divadlo Opava, 1933)
  • Torrero, spevohra, 1929, libreto Richard Wilde, nepredvedená
  • La Valliére (Z lásky k vlasti, podľa románu Idyla kráľovskej lásky od Dory Dunckerovej do slovenčiny preložila a upravila Viera Strelcová - Zachová), spevohra, libreto Günther Bibo (Schiller Theater Berlin, 1933; SND Bratislava, 1935; Košice, 1936; Slovenská televízia, 1960)
  • Levočská Madona (Die holzgeschnitzte Madona), opereta, libreto Wilhelm Neményi (Rozhlas Brno, 1935, Praha)
  • Slečna vdova (Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy, Die vierte von rechts), libreto Hans Tschirmer (Ján Móry), texty piesní Oldřich Nový (Zemské divadlo Brno, 1935; Nové divadlo Praha, 1936; Thalia Theater Hamburg, 1936; SND Bratislava, 1940)
  • Pre teba všetko, opereta, libreto Oldřich Nový (Nové divadlo Praha, 1939)
  • Námorný kadet (Der Seekadett), prepracovaná komická opereta F.Zella a R.Genéea, texty upravil Günther Bibo, slovenský preklad Karol Jakub (SND Bratislava 1940, Košice, Nitra)
  • Nevesta z lepších kruhov (Moja dcéra sa má vydávať), opereta, 1941 (?), (Slovenské ľudové divadlo Bratislava, 1945; Nitra).
  • Zlatovláska, detská rozprávková opera, libreto Dr. Otto Rosenauer a Ján Móry, nepredvedená
Piesňové cykly pre spev a klavír
  • Móry János: Nótáskönyve, 14 piesní na maďarské texty
  • Tagore Album, op.12, piesne na slová Rabindranátha Thákura
  • Spišské balady a piesne, op. 23
  • Spišské ľudové piesne
  • Zemplínske ľudové piesne
  • Šesť piesní na slová Rity Reiners
  • Šesť piesní na slová Ľuda Trégera
  • Pozdrav jari, 4 piesne
  • Motívy zo Slovenského raja
  • Orientálne piesne
Zborová tvorba
  • Spišské piesne, l. a 2. zošit
  • Spišské ľudové piesne, zmes, 1.- 3. zošit
  • Zemplínske ľudové piesne, zmes, 1.-4. zošit
  • Naše krásne Pohronie
  • Mestá mladých
  • Pozdrav vlasti
  • Cirkevná hudba vo verziách pre spev a klavír alebo organ, pre spev, zbor a klavír alebo organ
  • Ave Maria, op.13
  • Spišská omša
  • Salve Regina
  • Salve mundi Domina
  • Ave verum
  • Regina coeli
  • Laudate Dominum
  • O, Maria, virgo pia
  • Benedicta es tu
  • Komorná tvorba
  • Symfonické obrazy, úprava orchestrálne skladby pre klavír štvorručne a pre dva klavíre
  • Parafráza na slovenskú ľudovú pieseň pre klavír
  • Deux poemes pre husle a klavír
  • Horský potok pre husle a klavír
  • Song pre husle a klavír
  • Capriccio pre husle a klavír
  • Intermezzo pre hoboj
  • Poeme pre violoncello
  • Consolation pre fagot
Inštruktívne a prednesové skladby
  • 14 prednesových skladieb pre 32-basovú harmoniku
  • 4 tance pre 80-basovú harmoniku
  • 11 ľahších prednesových skladieb pre 32 - 80-basovú harmoniku
  • Malý harmonikár, cyklus skladieb
  • Deti spievajú a hrajú, 25 skladbičiek pre najmladších klaviristov

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
  • Slovenský biografický slovník
  • BÁRDIOVÁ, M. Ján Móry (1892-197. Tatranský skladateľ a hotelier. Bratislava: Slovenská muzikologická asociácia v spolupráci s Ústavom hudobnej vedy SAV, 2013. 264 s. ISBN 978-80-971440-6-7.
  • BÁRDIOVÁ, M. Ján Móry. Heslo. In JURÍK, M. – ZAGAR, P., ed. 100 slovenských skladateľov. Bratislava: NHC, 1998, s.195 - 198.
  • BÁRDIOVÁ, M. Duchovná hudba Jána Móryho. In Lengová, Jana ed. Duchovná hudba v premenách času. Prešov: Súzvuk, 2001, s. 65 -71.
  • BÁRDIOVÁ, M. Ján Móry a bratislavské inscenácie jeho operiet v prvej polovici 20.- storočia. In LENGOVÁ, Jana, ed. Vybrané štúdie k hudobným dejinám Bratislavy. Bratislava: Veda, 2006, s. 117 – 140. ISBN 80-224093-8-3.
  • Biografický slovník, zv. IV. Martin: Matica slovenská, 1990, s.223 - 224.
  • Československý hudební slovník osob a institucí, sv. II. Praha: SHV, 1965, s. 117 - 118.
  • MAŽÁRIOVÁ, T., zost. Ján Móry. Zborník referátov zo sympózia, ktoré sa uskutočnilo v rámci podujatí k 100. výročiu narodenia skladateľa v Banskej Bystrici v dňoch 21.-22. mája 1992. Banská Bystrica: Literárne a hudobné múzeum, 1992, Edícia Naši rodáci.
  • POTÚČEK,J. Súpis slovenských hudobnín a literatúry o hudobníkoch. Bratislava: SAVU, 1952, s.174 - 176.
  • URSÍNYOVÁ, T. Marginálie k vývoju hudobno - zábavného divadla na Slovensku. In GRUN, B. Dejiny operety, Bratislava: OPUS, 1980, s. 504 - 506.
  • URSÍNYOVÁ, T. Cesty operety. Bratislava: OPUS, 1982, s. 60 - 65.
  • VAJDA, I. Slovenská opera. Bratislava: OPUS, 1988, s.30, 200, 203 - 205, 207 - 208.
Diskografia
  • Karpathen Marsch. Karl Woitschach, Blas - Orchester. 1933 (?). Made in Germany, SAMPLE RECORD P B 1873.
  • Ja, du allein. Lied aus der Operette:" La Valliére" (Janos von Mory - Günther Bibo). Joseph Schmidt mit Orchester unter Leitg. v. Kapellmstr. O.Dobrindt, Carl Lindstöm ArG, PARLOPHON B.48 810 - II BIEM 133752. Germany.
  • Ja du - du allein bist die Frau. Aus der Operette "La Valliére", (Janos von Mory) Text: Günther Bibo. Louis Graveure mit Orchester, ELECTROLA Berlin, Kat. Nr. E.G. 2776, / 60 - 2255 / B.I.E.M.
  • Sei Gegrüsst mein Lieb in der Ferne. Aus der Operette "La Valliére" (Janos von Mory) Text: Günther Bibo. Louis Graveure mit Orchester, ELECTROLA Berlin, Kat. Nr. E.G. 2776, / 60 - 2254 / B.I.E.M.
  • Ján Móry : Len ty jediná. Operetné melódie. Spev Dagmar Be¬začinská, Tamara Brummerová, Alžbeta Trgová, Margaréta Vajdová, Ľubomír Kizek, Jozef Kundlák, Slovak Sinfonietta Žilina, dir. Pavol Tužinský. Edit, notes: Marianna Bárdiová MUSIC MASTER Banská Bystrica P+C 1997, MM 0008-2-031.
  • Vám lásky sľub skladám. Liebesversprechen. Ján Móry. Spev Sylvia Kurpašová a Jan Susík. BB Band & Jazz Band, kapelník Jozef Karvaš. CD z piesňovej tvorby Jána Móryho. 2007. ŠVK - Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica a Matica slovenská Martin. Edit, notes, executive producer: Marianna Bárdiová. Music Master jaroslav Stráňavský MM 0095-2-531.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]