Ján Valentini (básnik)
| Ján Valentini | |
| slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik, historik, prírodovedec | |
| Narodenie | 10. november 1756 Turčiansky Michal, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl 1812 (55 rokov) Kláštor pod Znievom, Slovensko |
Ján Valentini (Valentiny, Valentinyi; * 10. november 1756, Turčiansky Michal – † 4. apríl 1812, Kláštor pod Znievom) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik, historik, prírodovedec.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec Ján Valentini a matka Žofia Valentiniová. Roku 1776 – 1782 študoval filozofiu a teológiu na gymnáziu a v kňazskom seminári v Budíne, 1782 vysvätený za kňaza. Roku 1782 rímskokatolícky kaplán v Slovenskej Ľupči, 1783 – 1787 v Prievidzi, v Bojniciach, od 1787 správca fary, 1788 farár v Kláštore pod Znievom. Príslušník staršej generácie v bernolákovskom hnutí. Autor historickej latinskej klasicistickej príležitostnej poézie. Zaoberal sa aj balneológiou a fyzikou, špeciálne elektrostatikou, ktorú využíval ako liečiteľ. Od 1795 člen Slovenského učeného tovarišstva, ústredná osobnosť v jeho pobočnom stánku v Banskej Bystrici.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Onomasticon... Gabrieli Zerdahelyi episcopo Neosoliensi, Banská Bystrica roku 1803
- Elegia salutans... dnum Josephum regni Hungariae palatinum..., Banská Bystrica (1806)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike; pokrstený ako Joannes Valentini
- Záznam o úmrtí - uvedeny ako farár v Kláštore pod Znievom