Jana Pogorielová-Dušová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jana Pogorielová-Dušová
slovenská scénografka
Narodenie16. august 1938 (80 rokov)
Bratislava, Slovensko

Jana Pogorielová-Dušová (* 16. august 1938, Bratislava) je výtvarníčka a bábkarska scénografka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvovala štúdium na SUPŠ v Bratislave (r. 1957). V roku 1957-1959 viedla ochotnícky Bábkársky súbor pri Mestskom dome osvety v Košiciach, 1959-1976 spoluzakladateľka, výtvarníčka a šéfka výpravy Bábkového divadla v Košiciach, 1976-1979 výtvarníčka Bábkového divadla v Žiline, 1979-1983 výtvarníčka BD v Košiciach, od roku 1983 výtvarníčka Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Počas stredoškolského štúdia členka bábkárskeho súboru vedeného prof. Fikarim, v košickom ochotníckom bábkárskom súbore vo vlastnej výprave režijne naštudovala Tarachovského hru Na rozkaz šťuky (1958). Jej profesionálne začiatky sú charakteristické výtvarným uprednostňovaním bábky pred scénou, ktorá ešte netvorila významnú súčasť inscenácie. Bábky boli príznačné tvarovou jednoduchosťou, farebnou čistotou plochy a výraznou grafickou linkou. V roku 1959-1968 spolupracovala prevažne s externými režisérmi rôznych poetík, pričom inscenáciám udržiavala jednotný výtvarný štýl. Prítomnosť živého herca v kontexte s rôznymi druhmi bábok ju priviedla k funkčnému využitiu divadelných kostýmov a divadelných masiek (Princezná a klaun, 1969; Spiaca krásavica, 1975; Tigríček, 1977; Krása nevídaná, 1980 a i). Inšpirujúco na ňu pôsobili hry motivované slovenskými ľudovými rozprávkami, pri ktorých uplatnila široké folklórom inšpirované výrazové prostriedky. Svoj výtvarný rukopis vtlačila aj inscenáciám v Krajskom bábkovom divadle Banská Bystrica (Princezná Kukulienka, 1985; Diablov most, 1987; Pistáčik, 1988 a i.), stredajúc pri nich podnety z tradičného bábkového divadla a postupy z modernej bábkárskej scénografie. Počas hosťovania v Bábkovom divadle v Nitre s režisérom Jánom Hižnayom sugestívne spojila klasické javajky s maskami. Významná je aj jej pedagogicko-výtvarná spolupráca s ochotníckymi súbormi. Od roku 1969 spolupracuje na bábkových seriálových večerníčkoch s Československou televíziou v Košiciach. Hosťovala aj v bábkových divadlách mimo Česko-Slovenska. Za svoju prácu získala viacero ocenení.

Často spolupracuje so svojim manželom, bábkarským technológom Antonom Dušom.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]