Jane Addamsová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Jane Laura Addamsová
americká sociálna pracovníčka a reformátorka, predstaviteľka ženského hnutia sufražetiek]
americká sociálna pracovníčka a reformátorka, predstaviteľka ženského hnutia sufražetiek]
Narodenie 6. september 1860
Cedarville, Illinois, USA
Úmrtie 21. máj 1935 (74 rokov)
Chicago, Illinois, USA
Podpis Jane Addamsová, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Jane Addamsová
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Jane Addamsová

Jane Laura Addamsová (* 6. september 1860, Cedarville, Illinois, USA – † 21. máj 1935, Chicago) bola americká aktivistka, reformátorka, sociálna pracovníčka, filozofka, sociologička, autorka a bojovníčka za ženské právasvetový mier.

Založila prvý Hull House – azylový dom pre bezdomovcov, siroty a opustené ženy. V dobe keď sa prezidenti Theodore Roosevelt a Woodrow Wilson pokladali za reformátorov a sociálnych aktivistov, Addamsová patrila medzi tých najvýznamnejších[1] reformátorov progresívnej éry. Upozornila na problematiku detských potrieb, miestneho verejného zdravia a svetového mieru. Zastávala názor, že ak majú byť ženy zodpovedné za udržiavanie poriadku a vytvárania vhodného prostredia pre život, musia mať právo voliť. Addamsová sa stala vzorom pre ženy, ktoré sa snažili zdvihnúť povedomie ľudu zo strednej vrstvy. Považuje sa za členku americkej pragmatickej školy filozofie.[2] Bola jednou zo zakladateliek Hull House, zriadeného v roku 1889, a v roku 1920 sa pričinila k vzniku ACLU (Americký zväz pre občianske slobody).[3] V roku 1931 sa stala prvou americkou ženou, ktorej bola udelená Nobelova cena za mier. Zároveň vytvorila povolanie sociálneho pracovníka v USA.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jane Addamsová bola najmladšia z ôsmich detí illinojskej rodiny anglicko-amerického pôvodu. Jej otec John Huy Addams bol úspešný podnikateľ s drevom, dobytkom a poľnohospodárstvom, spracovával drevo a múku. Angažoval sa v politike. Založil illinojskú Republikánsku stranu, v rokoch 1855-70 bol senátorom štátu Illinois a podporoval Abrahama Lincolna, s ktorým sa dlhé roky priatelil. Jej štyria súrodenci zomreli v neplnoletom veku.[4] Keď mala Jane 2 roky, zomrela jej mama – Sarah Addamsová[5], rodená Weberová[6].

Jane strávila svoje detstvo hraním vonkajších hier a čítaním kníh. Navštevovala aj nedeľnú školu. Ako 4-ročná prekonala tuberkulóznu spondylitídu, kvôli ktorej mala krivú chrbticu, dlhodobé zdravotné problémy a krívala. Neskôr spomína, že sa ako dieťa cítila škaredá a že nechcela zahanbiť svojho otca, vyobliekaného v nedeľných šatách, tým, že vedľa neho kráča dole ulicou[7]. Ako hovorí vo svojich memoároch Dvadsať rokov v Hull House (1910), svojho otca v detstve obdivovala.

Vo svojej ranej mladosti mala veľké sny – chcela urobiť niečo užitočné pre svet. Inšpiráciou jej boli nielen Dickensove diela, ale aj vľúdne správanie matky k chudobným z mesta Cedarville. Keďže chcela žiť a pracovať pri biednych, rozhodla sa, že sa stane lekárkou.

Addamsová maturovala na Rockfeldskej dievčenskej akadémii v roku 1881[4]. Potom začala študovať medicínu na University of Pennsylvania[4], ale po roku musela štúdium prerušiť kvôli bolestiam chrbta. Bola z toho nešťastná a rozhodla sa cestovať po Európe, kde strávila dva roky.[8]

V roku 1886 sa dala pokrstiť v cedarvillskom presbyteriánskom chráme. Inšpirovalo ju k tomu rané kresťanstvo a Tolstého kniha Moje náboženstvo. Vďaka čítaniu Povinností človeka od Giuseppeho Mazziniho začala chápať demokraciu ako sociálny ideál. Avšak úloha ženy bola pre ňu nejasná. Poddanstvo ženy od Johna Stuarta Milla ju nútilo zamyslieť sa nad spoločenským tlakom na ženy, ktrorý im diktoval vydať sa a zasvätiť svoj život rodine.[9]

Hull House[upraviť | upraviť zdroj]

Jane Addamsová založila v roku 1889 Hull House v Chicagu, a to podľa vzoru londýnskeho zariadenia Toynbee Hall. V Hull House žila a pracovala až do svojej smrti. Neskôr sa z tohto azylového domu pre utečencov, bezdomovcov a opustené ženy vytvoril sociálny ústav. Bolo to výskumné centrum empirických analýz, štúdií a diskusií. Ženy z bohatých rodín sa stali dôležitými dlhodobými sponzorkami ústavu, ako napríklad: Helen Culverová, Loiuse DeKoven Bowenová, Mary Rozet Smithová, Mary Wilmarthová a ďalšie. Dobrovoľníci Hull House zakladali knižnice, umelecké galérie, škôlky, poskytovali dennú starostlivosť o deti zamestnaných matiek a úradníkov, poskytovali kurzy anglického jazyka, hudobné a umelecké kurzy. Časom sa Hull house rozrástol na 13 budov, vrátane ihriska a letného tábora.[10]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Addamsová sa počas svojho života angažovala aj politicky. Ako päťdesiatročná bojovala za volebné právo žien, pretože verila, že aj ženy by mali vyjadrovať svoje názory. Prvýkrát vystúpila v Haagu na slávnostnom otvorení budovy The Peace Palace, kde zastávala mier.[4]

Počas prvých vojnových rokov sa angažovala v medzinárodných organizáciách. Stala sa predsedníčkou Ženskej strany mieru, ktorá žiadala nové usporiadanie sveta a demokratizáciu zahraničnej politiky USA.[4][11]

Založila Medzinárodnú ligu žien za mier a slobodu, ktorej bola dlhé roky prezidentkou. Ako prvá žena sa stala predsedníčkou Národnej konferencie charity a získala prvý čestný titul na Yale University.[4][12]

Verejne sa postavila proti vstupu Ameriky do vojny, za čo bola v tlači napadnutá a vylúčená z patriotickej spoločnosti Dcéry americkej revolúcie.[13] Vo svojom boji však pokračovala ďalej. Napríklad, ženám a deťom zo zmiešaných manželstiev znepriatelených krajín posielala humanitárne zásielky. Svoje vojnové obdobie života zaznamenala aj v knihe Mier a chlieb v čase vojny, ktorou sa snažila presvedčiť spoločnosť, že práve ženy, ktoré stratili svojich synov a manželov vo vojne, sú schopné zabrániť novým vojnovým konfliktom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. John M. Murrin, Paul E. Johnson, James M. McPherson, Liberty, Equality, Power (2008) s. 538; Eyal J. Naveh, Crown of Thorns (1992) s. 122
  2. Maurice Hamington, "Jane Addams" in Stanford Encyclopedia of Philosophy (2010) portrays her as a radical pragmatist and "the first woman 'public philosopher' in United States history".
  3. Celebrating Women’s History Month: The Fight for Women’s Rights and the ACLU. Dostupné online
  4. a b c d e f Linn, James Weber (2000) [1935]. Jane Addams: A Biography. Urbana, Illinois: University of Illinois Press. s. 24. ISBN 0-252-06904-8.
  5. Kathryn Cullen-DuPont (2000). Encyclopedia of women's history in America. Infobase Publishing. s. 4–5. ISBN 978-0-8160-4100-8.
  6. Knight, Louise W. (2005). Citizen: Jane Addams and the Struggle for Democracy. Chicago: University of Chicago Press. s. 32–33.
  7. Knight, Louise W. Citizen. s. 36–37.
  8. Knight, Louise W. Citizen. s. 77–79, 109, 119–120. ISBN 0-226-44699-9.
  9. Knight, Louise W. Citizen. s. 142–145, 147–48.
  10. Ballová, Denisa. Addamsová, Jane. Vydané 8. 9. 2010. Dostupné online
  11. "Woman's Peace Party". Spartacus.schoolnet.co.uk. Retrieved 2010-04-27.
  12. "Women's International League for Peace and Freedom". WILPF. Archived from the original on 2009-05-15. Retrieved 2010-04-27.
  13. Bailey, Kennedy, Cohen. The American Pageant. Vyd. II: od 1865. 11. Ed. Houghton Mifflin, 1998. s. 574.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]