Preskočiť na obsah

Jaskyňa Sedmička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaskyňa Sedmička
národná prírodná pamiatka
Vchod do jaskyne
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Obec Lozorno
Súradnice 48°16′52″S 17°07′37″V / 48,281088°S 17,127060°V / 48.281088; 17.127060
Správa Správa slovenských jaskýň
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Jaskyňa Sedmička
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tabuľka s informáciami na múre jaskyne
Informačná tabuľa pred vchodom do jaskyne

Jaskyňa Sedmička je jaskyňa, ktorá sa nachádza v pohorí Malé Karpaty, v katastri obce Lozorno.[1][2][3][4]

Jaskyňa bola objavená na jar v roku 1958 skupinou profesionálnych jaskyniarov, pracujúcich v národnom podniku Turista. Ich vedúcim bol Ján Majko a do jaskyne sa dostali rozšírením pukliny, z ktorej vanul studený vzduch. Postupne tu objavili asi 200 m chodieb, vrátane troch dómov: Vstupný, Skalný a Veľký. Pokračovanie hľadali v chodbe, ktorá klesala zo Skalného dómu. Profesionálny pracovníci s prácami v jaskyni prestali na jeseň 1958 a v činnosti ich vystriedal jaskyniarsky krúžok vedený Karolom Silnickým. Pokračovali vo vynášaní hliny a blata zo spomenutej klesajúcej chodby nazvanej neskôr „Bahenná“, postupne až do polovice 60. rokov 20. storočia. Oživenie prác začalo začiatkom 80. rokov 20. storočia, kedy tu začali vyvíjať aktivitu členovia oblastnej skupiny č. 20 Slovenskej speleologickej spoločnosti, čo bola nástupnícka organizácia krúžku od roku 1969. V zime a na jar 1981 sa pracovalo na „Tunelovej chodbe“.

Geológia a geomorfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky krasové jaskyne na Slovensku sú vytvorené vo vápencoch, jaskyňa Sedmička v type hrubolavicových vápencov patriacich do Prepadlianskeho súvrstvia. Táto hornina vznikla v období druhohôr, konkrétne v spodnej jure, teda asi pred 190 miliónmi rokov ako usadenina v nehlbokom mori. Podzemné priestory sú založené na puklinách rozšírených eróznym pôsobením vody, ktorá nimi v minulosti pretekala. Väčšie siene a dómy vznikli na križovaní puklín a sú poznačené rútením. Druhotne sa na stenách a v strope vytvorili sintrové náteky, stalaktity a na podlahe stalagmity. Tieto útvary sa sformovali vyzrážaním rozpusteného uhličitanu vápenatého z roztokov vznikajúcich presakovaním dažďovej vody cez vápencové nádložie. Zvlášť pekná výzdoba je v hornom poschodí (Tiffanyho puklina). Spodné časti sú vyplnené splaveným štrkom a blatom, ktoré sem prinášajú povrchové toky pri zvýšenom vodnom stave. V jaskyni je celoročne stála teplota 8,5°C.

Pretože v jaskyni nie je svetlo, nenachádzajú sa v nej žiadne rastliny. Avšak živočíchy do nej prenikajú. K občasným návštevníkom patria netopiere, ktoré tu prečkávajú zimu v spánku zavesené na strope. Z netopierov sa tu ojedinele pozoruje netopier veľký (lat. Myotis myotis). Spolu s netopiermi sa do jaskyne dostávajú aj ich parazity - kliešte a tie po nasatí môžu ostať v podzemí. Medzi trvalých obyvateľov jaskyne patria chvostoskoky (lat. Collembola), čo sú článkonožce prispôsobené životu v podzemí a pre jaskyne Západných Karpát je typický chvostoskok lat. Protaphorura janosik. Z tejto jaskyne je opísaný nový druh lat. Protaphorura borinensis, ktorý sa zatiaľ nikde inde nenašiel. Patrí k tzv. troglobiontom, teda živočíchom tráviacim celý svoj životný cyklus v podzemných priestoroch bez svetla, následkom čoho úplne stratil pigment a zrak. Veľkosť dospelých chvostoskokov je asi 3 mm a najčastejšie ich nájdeme na vodných plochách, napr. malých jazerách a kalužiach.

Speleologické možnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrstva vápencov, v ktorých je jaskyňa vyvinutá, sa tiahne v smere na východ viac než 500 m a na juh asi 3 km. Prekonaním úžin a odstraňovaním nánosov je možné v týchto smeroch objaviť ďalšie chodby. Najbližším cieľom jaskyniarov je prepojiť jaskyňu Sedmička s neďalekou Silnického jaskyňou, od ktorej ju v najnižšiom mieste delí iba okolo 20 m a podľa prúdenia vzduchu obe jaskyne komunikujú. V súčasnosti má jaskyňa zameraných 1 025 m chodieb s výškovým rozdielom 54 m. Vstup do jaskyne je možný len v sprievode registrovaných jaskyniarov, ktorí majú povolenie na prieskumnú činnosť.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zaujímavosti v okolí - jaskyňa Sedmička [online]. gabriela-slivova.racan.sk, [cit. 2022-07-23]. Dostupné online.
  2. Jaskyne [online]. bratislavaregion.travel, [cit. 2022-07-23]. Dostupné online.
  3. OMA.sk. Jaskyňa Sedmička [online]. poi.oma.sk, [cit. 2022-07-23]. Dostupné online.
  4. ssj.sk, [cit. 2022-07-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny web