Preskočiť na obsah

Jess Franco

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jess Franco
španielsky filmový režisér, scenárista, herec a hudobný skladateľ
španielsky filmový režisér,
scenárista, herec a hudobný skladateľ
Narodenie12. máj 1930
Madrid, Španielsko, Španielsko
Úmrtie2. apríl 2013 (82 rokov)
Malaga, Španielsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jess Franco

Jess Franco, vlastným menom Jesús Franco Manera (* 12. máj 1930, Madrid, Španielsko – † 2. apríl 2013, Malaga, Španielsko[1]) bol španielsky filmový režisér, scenárista, herec a hudobný skladateľ. Počas svojej kariéry natočil viac ako 180 filmov s veľmi rôznorodou kvalitou – od vysoko cenených surrealisticko – expresionistických hororov až po lacné pornografické videofilmy – vďaka čomu sa stal kultovou osobnosťou európskej trash cinema.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jess Franco sa začal venovať hudbe v šiestich rokoch. Po španielskej občianskej vojne vyštudoval na Madridskom konzervatóriu. Po štúdiu pôsobil ako jazzový hudobník, neskôr skladateľ jazzovej hudby, operiet a soundtrackov k viac ako 20 filmom. Bol tiež hercom a neskôr režisérom v Madridskom divadle. Neskôr študoval režijnú techniku na Univerzite v Sorbonne v Paríži. Je ženatý s herečkou Linou Romay, ktorá od roku 1972 vystupuje vo väčšine jeho filmov. V 90. rokoch si urobil niekoľkoročnú prestávku a k filmovaniu sa vrátil až ako 75-ročný.

Vo filme začínal ako autor, neskôr ako pomocný režisér. Svoj režijný debut Tenemos 18 anos natočil v roku 1959. V roku 1962 natočil svoj pravdepodobne najlepšie prijatý film, gotický horor Gritos en la noche, známy najmä pod distribučným názvom The Awful Dr. Orloff. Film má prvky nemeckých expresionistických hororov z 20. rokov. Hlavnú úlohu stvárnil Howard Vernon. Franco sa k hlavnej téme filmu, ako aj k hlavným postavám, vracal pravidelne počas celej svojej kariéry, vo forme pokračovaní a remakov.

V roku 1966 spolupracoval s Orsonom Wellesom na jeho filmovej adaptácii shakespearových diel o Falstaffovi – „Chimes at Midnight“. Film bol nominovaný na British Film Award. Medzinárodnej pozornosti sa Francovi dostalo v roku 1967 na Berlínskom festivale, kde bol uvedený jeho film Necronomicon - Geträumte Sünden. Tento surrealistický horor vyhlásil legendárny režisér Fritz Lang za jeden zo svojich najobľúbenejších filmov.[chýba zdroj]

Franco vždy točil filmy s nízkym rozpočtom. Sám vo svojich filmoch často zastáva viaceré funkcie – autor scenára, režisér, kameraman, skladateľ a herec. Keďže bežne točil viac filmov naraz s rovnakými hercami, herci často strácali prehľad, ktorý film práve točia. Jeho filmársky štýl sa vyznačuje častým používaním kamerových zoomov, rozostreným obrazom a snímaním ručnou kamerou. Samotný Franco otvorene pohŕda svojimi vlastnými filmami a vyhlasuje, že si nemyslí, že by niekedy natočil dobrý film.

Na začiatku 70. rokov bol považovaný za veľmi perspektívneho filmára – spolupracoval s Orsonom Wellesom, jeho dielo vyzdvihoval klasik filmového expresonizmu Fritz Lang a katolícka cirkev ho v 70. rokoch spolu s Luisom Buňuelom označila za „najnebezpečnejšieho filmára“. Medzi Francových obdivovateľov vraj patrí aj Quentin Tarantino, známy svojím nadšením pre trash-cinema. Vo Francových filmoch sa objavovali hviezdy ako Christopher Lee, Klaus Kinski, Herbert Lom, Mark Hamill, Horst Tappert alebo Telly Savalas. Franco ako režisér je známy tým, že točil aj niekoľko filmov naraz s rovnakými hercami a neopakoval zábery. Vďaka témam, ktorým sa vo svojich filmoch venuje, nízkym rozpočtom a často zlým výkonom hercov vo svojich filmoch, ale aj vďaka svojmu prístupu a entuziazmu si Franco u americkej kritiky vyslúžil prezývku „Ed Wood európskej kinematografie“. Na rozdiel od Wooda, ktorý je známy ako najhorší režisér všetkých čias, však Franco vo svojich raných filmoch preukázal talent, technickú zručnosť a estetické cítenie. Aj do nízkorozpočtových „béčkových“ filmov sa mu podarilo vtisnúť svojský autorský rukopis. Franco režíroval viac ako 180 filmov, do česko-slovenskej distribúcie sa ich však dostalo len zopár.

Pseudonymy

[upraviť | upraviť zdroj]

Často vystupoval pod menami: Joan Almirall, Rosa Maria Almirall, Rosa María Almirall, Clifford Brawn, Clifford Brown Jr., Clifford Brown, Juan G. Cabral, Betty Carter, Candy Coster, Terry De Corsia, Rick Deconinck, Raymond Dubois, Chuck Evans, Toni Falt, Dennis Farnon, Jess Franck, J. Franco, Jesse Franco, Jess Franco, Jesus Franco, Jesús Franco, A.M. Frank, Adolf M. Frank, Anton Martin Frank, Jeff Frank, Jess Frank, Wolfgang Frank, James Gardner, Manfred Gregor, Jack Griffin, Robert Griffin, Lennie Hayden, Frank Hollman, Frank Hollmann, Frarik Hollmann, B.F. Johnson, J.P. Johnson, James Lee Johnson, James P. Johnson, David J. Khune, David Khune, D. Khunne Jr., D. Khunne, David J. Khunne, David Khunne, David Kuhne, David Kunne, David Kühne, Lulu Laverne, Lulú Laverne, Franco Manera, J. Franck Manera, J. Frank Manera, Jesus Franco Manera, Jesús Manera, Jeff Manner, Roland Marceignac, A.L. Mariaux, A.L. Marioux, John O´Hara, Cole Polly, Preston Quaid, P. Querut, Dan L. Simon, Dan Simon, Dave Tough, Pablo Villa, Joan Vincent a Robert Zinnermann.

Výber z filmografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Fangoria [online]. [Cit. 2013-04-02]. Dostupné online. Archivované 2014-01-08 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]