Johann Ernst Glück

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Johann Ernst Glück
kňaz, teológ, prekladateľ Biblie
Iné menáErnst Glükk
Štát pôsob.Livónsko (patrilo Švédsku)
Narodenie1651 / 1652 / 1653 / 18. máj 1654
Wettin, Nemecko
Úmrtie5. máj 1705
Moskva, Rusko
Národnosťnemecká
Zamestnanieluteránsky kňaz
Známy vďakaPreklad Biblie do lotyštiny.
Alma materWittenberská univerzita
Lipská univerzita
PríbuzníKatarína I. (nevlastná dcéra)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Johann Ernst Glück

Johann Ernst Glück (lot. Ernsts Gliks, rus. Эрнст ГлюкErnst Gľuk; * 1651[1] /1652[2]/18. máj 1654,[3] Wettin – † 5. máj 1705, Moskva) bol nemecký luteránsky kňaz a teológ, prekladateľ Biblie do lotyštiny.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Glückovo biblické múzeum v Alūksne. Na Glückovo pôsobenie a jeho preklad v meste poukazuje aj erb mesta, na ktorom je znázornená Biblia.

Glück sa narodil do rodiny luteránskeho pastora v Saskom Wettine. Po štúdiu na latinskej škole v Altenburgu študoval viaceré predmety na Wittenberskej a Lipskej univerzite. Tu sa dostal aj do kontaktu s duchovným smerom pietizmu. Veľký vplyv naňho malo aj didaktické učenie Jána Amosa Komenského. Po štúdiách odišiel v roku 1673 do Livónska, kde pod patronátom Švédov začal vzdelávať lotyšských a estónskych roľníkov, popri čom vystriedal viacero úradov. Lotyšsky sa naučil zrejme za pomoci prekladateľa Jānisa Reitersa, neskôr sa naučil aj estónčinu a ruštinu.[2] Tri roky slúžil ako pastor v pevnosti Daugavgrīva blízko Rigy, v rokoch 1683 – 1702 pôsobil ako pastor v meste Alūksne a ako dekan Kokneského dištriktu. V roku 1683 sa podieľal na založení prvej lotyšskej školy pre roľníkov a začal sa venovať prekladaniu z nemčiny do lotyštiny. Ako prvé preložil spevníky a katechizmus, nasledovali preklady Starého a Nového zákona, ktoré publikoval v roku 1689. Šlo o prvý celkový preklad Biblie do lotyštiny, dovtedy boli preložené len niektoré pasáže. Glückova Biblia mala veľký vplyv na vývoj lotyšského literárneho jazyka. Počas Severnej vojny medzi Švédskom a Ruskom boli Glück a jeho rodina ruskou armádou presídlení do Moskvy.[1] V Rusku sa podieľal na westernizácii ruského vzdelávacieho systému a bolo mu zverené vedenie školy gymnaziálneho typu. Venoval sa tiež prekladu náboženskej literatúry do ruštiny. Z cirkevnej slovančiny do ruštiny mal tiež preložiť Bibliu, rukopis sa však nedochoval.[3] Mal tiež vytvoriť jednu z najranejších gramatík ruštiny.[4]

Pamätná tabuľa v kostole vo Wettine

Spolu s Glückom do Ruska šla aj jeho nevlastná pestúnska dcéra Marta Skavronská, ktorá sa stala milenkou a druhou manželkou cára Petra Veľkého. Po Petrovej smrti sa neskôr dokonca stala ruskou cárovnou Katarínou I. Glück v Moskve v roku 1705 zomrel a bol tam aj pochovaný na nemeckom cintoríne.[1] Glückova postava sa neskôr vyskytla vo viacerých lotyšských literárnych dielach.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c GLÜCK, ERNST (1651–1706). In: PLAKANS, Andrejs. Historical dictionary of Latvia. 2nd Ed. Lanham, Maryland, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2008. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 60.) ISBN 978-0810855151, 0810855151. S. 108.
  2. a b c PAVEL, Štoll. Lotyšská kultura a Jednota bratrská: České kontexty lotyšských kulturních tradic v 17. - 20. století. Praha : Karolinum Press, 2013-03-01. Dostupné online. ISBN 978-80-246-2284-2. S. 64 – 66. (po česky)
  3. a b Glück, Ernst In: Deutsche Biographie [online]. [Cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po nemecky)
  4. Glück, Johann Ernst In: Dictionary of Luther and the Lutheran Traditions. Grand Rapids : Baker Academic, 2017-08-22. Dostupné online. ISBN 978-1-4934-1023-1. S. 172, 293. (po anglicky)