Jozef I. Bonaparte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef I. Bonaparte
Neapolský kráľ
Španielsky kráľ
Jozef I. Bonaparte
Jozef I. Bonaparte, erb
Panovanie
DynastiaBonapartovci
PanovanieNeapolsko: 1806 – 1808
Španielsko: 1808 – 1813
PredchodcaFerdinand VII.
NástupcaFerdinand VII.
Biografické údaje
Pôvodné menoGiuseppe Buonaparte
Narodenie7. január 1768
Corte, Korzika
Úmrtie28. júl 1844 (76 rokov)
Florencia, Taliansko
PochovanieInvalidovňa, Francúzsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
Zénaïde Laetitia Júlia Bonaparteová
Šarlota Napoleone Bonaparteová
OtecCarlo Buonaparte
MatkaLetízia Ramolinová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJozef I. Bonaparte
(multimediálne súbory na commons)

Jozef I. Bonaparte (* 7. január 1768, Corte, Korzika – † 28. júl 1844, Florencia, Taliansko), pôvodným menom Giuseppe Buonaparte, bol najstarší brat Napoleona Bonaparte. Ten ho vymenoval za neapolského kráľa (1806 – 1808) a neskôr za španielskeho kráľa (1808 – 1813), kde vládol ako Jozef I..

Štúdium a kariéra doplimata[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka kráľovskému štipendiu pre chudobnú šľachtu mohli bratia Jozef a Napoleon študovať vo Francúzsku. V roku 1779 vstúpil Jozef na internát v Autune. Pôvodne mal študovať náboženstvo, no nakoniec študoval právo na univerzite v Pise, kde študoval aj jeho otec Karol (Carlo). Po dokončení štúdia pracoval ako advokát, sudca a ako francúzsky veľvyslanec sa venoval diplomatickým úlohám v Ríme. Aj konkordát uzatvorený s pápežským stolcom v roku 1801 vznikol vďaka jeho správnemu postupu pri diplomatických jednaniach. V roku 1793 vstúpil v Marseille do slobodomurárskej lóže Parfaite Sincérité, a v roku 1804 ho brat Napoleon Bonaparte vymenoval za veľmajstra lóže Veľký Orient Francúzska (Grand Orient de France). V Neapolskom kráľovstve bol veľmajstrom lóže Veľký Orient Talianska.

Neapolský a španielsky kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1806 ho jeho brat Napoleon dosadil na neapolský trón. V roku 1808 ho nahradil jeho nástupca, Napoleonov generál a švagor, Joachim Murat. V tom istom roku bol vymenovaný za španielskeho kráľa. Na španielskom tróne bol váhavý, nesystematický a neprofesionálny, čím si vyslúžil bratovu kritiku. Tá spôsobila, že chcel vstúpiť do kláštora.

Exil v USA, návrat do Európy a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Po prehratej bitke pri Vittorie, v ktorej mal na prehre výrazný podiel, musel 11. decembra 1813 opustiť Španielsko. Po páde jeho brata odišiel do exilu do USA do Bordentownu v Jersey. Prežil tam 17 rokov. Zomrel v Taliansku, ale pochovaný je vo Francúzsku blízko svojho brata v parížskej Invalidovne v bočnej kaplnke.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

1. augusta 1794 sa vo Francúzsku oženil s Júliou Claryovou, s ktorou mal neskôr tri deti.

  • Júlia Jozefína Bonaparteová (* / † 1796)
  • Zénaïde Laetitia Júlia Bonaparteová (* 1801 – † 1854)
  • Šarlota Napoleone Bonaparteová (* 1802 – † 1839)

Milenky a nemanželské deti[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie dve deti mal so svojou milenkou Máriou Giuliou Colonna, grófkou di Atri:

  • Giulio (* 1806 – † ?)
  • Tereza (* 1808 – † ?)

Jeho ďalšou milenkou bola Annette Savageová, Madame de la Folie, ktorá mu porodila ďalšie dve dcéry:

  • Paulína Anna (zomrela ako dieťa)
  • Karolína Šarlota (* 1822 – † 1890)

Syna Félixa Jozefa Františka Lacoste (* 1825) mal aj s Émilie Hémartovou (1798 - 1879).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Josef Bonaparte na českej Wikipédii a Joseph Bonaparte na anglickej Wikipédii.