Jozef I. Bonaparte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef I. Bonaparte
Neapolský kráľ
Španielsky kráľ
Joseph Bonaparte (by Wicar).jpg
Panovanie Neapolsko: 1806 – 1808
Španielsko: 1808 – 1813
Pôvodné meno Giuseppe Buonaparte
Grandes armas de José I Bonaparte.svg
Narodenie 7. január 1768
Corte, Korzika
Úmrtie 28. júl 1844 (76 rokov)
Florencia, Taliansko
Hrobka Invalidovňa, Francúzsko
Predchodca Ferdinand VII.
Nástupca Ferdinand VII.
Manželka Mária Júlia Claryová
Potomstvo Zénaïde Laetitia Júlia Bonaparteová
Šarlota Napoleóne Bonaparteová
Dynastia Bonapartovci
Otec Carlo Buonaparte
Matka Letízia Ramolinová

Jozef I. Bonaparte (* 7. január 1768, Korzika – † 28. júl 1844, Taliansko), pôvodným menom Giuseppe Buonaparte, bol najstarší brat Napoleona Bonaparte. Ten ho vymenoval za neapolského kráľa (1806 – 1808) a neskôr za španielskeho kráľa (1808 – 1813), kde vládol ako Jozef I..

Štúdium a kariéra doplimata[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka kráľovskému štipendiu pre chudobnú šľachtu mohli bratia Jozef a Napoleon študovať vo Francúzsku. V roku 1779 vstúpil Jozef na internát v Autune. Pôvodne mal študovať náboženstvo, no nakoniec študoval právo na univerzite v Pise, kde študoval aj jeho otec Karol (Carlo). Po dokončení štúdia pracoval ako advokát, sudca a ako francúzsky veľvyslanec sa venoval diplomatickým úlohám v Ríme. Aj konkordát uzatvorený s pápežským stolcom v roku 1801 vznikol vďaka jeho správnemu postupu pri diplomatických jednaniach.

Neapolský a španielsky kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1806 ho jeho brat Napoleon dosadil na neapolský trón. V roku 1808 ho nahradil jeho nástupca, Napoleonov generál a švagor, Joachim Murat. V tom istom roku bol vymenovaný za španielskeho kráľa. Na španielskom tróne bol váhavý, nesystematický a neprofesionálny, čím si vyslúžil bratovu kritiku. Tá spôsobila, že chcel vstúpiť do kláštora.

Exil v USA, návrat do Európy a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Po prehratej bitke pri Vittorie, v ktorej mal na prehre výrazný podiel, musel 11. decembra 1813 opustiť Španielsko. Po páde jeho brata odišiel do exilu do USA do Bordentownu v Jersey. Prežil tam 17 rokov. Zomrel v Taliansku, ale pochovaný je vo Francúzsku blízko svojho brata v parížskej Invalidovne v bočnej kaplnke.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

1. augusta 1794 sa vo Francúzsku oženil s Júliou Claryovou, s ktoru mal neskôr tri deti.

  • Júlia Jozefína Bonaparteová (* / † 1796)
  • Zénaïde Laetitia Júlia Bonaparteová (* 1801 – † 1854)
  • Šarlota Napoleóne Bonaparteová (* 1802 – † 1839)

Milenky a nemanželské deti[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie dve deti mal so svojou milenkou Máriou Giuliou, atriskou grófkou:

  • Giulio (* 1806 – † ?)
  • Tereza (* 1808 – † ?)

Jeho ďalšou milenkou bola Annette Savageová, Madame de la Folie, ktorá mu porodila ďalšie dve dcéry:

  • Paulína Anna (zomrela ako dieťa)
  • Karolína Šarlota (* 1822 – † 1890)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Bonaparte na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Bonaparte na anglickej Wikipédii.