Juan Manuel Santos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juan Manuel Santos
Juan Manuel Santos
Juan Manuel Santos, podpis (z wikidata)
59. prezident Kolumbie
V úrade
7. august 2010 – 7. august 2018
Predchodca Álvaro Uribe Iván Duque Márquez Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. august 1951 (68 rokov)
Bogota, Kolumbia
Politická stranaKolumbíjska liberálna strana (1990 – 2005)
Sociálna strana národnej jednoty (2005 – súčasnosť)
Alma materUniversity of Kansas
London School of Economics
Harvard Kennedy School
Tufts University
Profesiapolitik, ekonóm
Rodina
Manželka
Silvia Amaya Londoño (rozvedení)
María Clemencia Rodríguez Múnera(1987 – súčasnosť)
Deti3
Odkazy
Juan Manuel Santos na juanmanuelsantos.com
Spolupracuj na CommonsJuan Manuel Santos
(multimediálne súbory)
Zľava: Juan Manuel Santos, Alan García, Sebastián Piñera a Felipe Calderón (2010)

Juan Manuel Santos Calderón[1] (španielska výslovnosť: [chuan manuel santos Kalderon], * 10. august 1951 Bogota) je kolumbijský politik, ekonóm a 59. prezident Kolumbie. V roku 2016 mu bola udelená Nobelova cena mieru.[2]

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Študoval na University of Kansas, následne London School of Economics a Harvard University ekonomické a právne odbory.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

Ide o člena jednej z významných kolumbijských rodín. Jeho prastrýko Eduardo Santos bol prezidentom Kolumbie v období rokov 19381942 a majiteľom aj riaditeľom jedných z najvplyvnejších kolumbijských novín El Tiempo. Jeho otec Enrique Santos Castillo pracoval viac ako 50 rokov ako novinový redaktor. Jeho brat Enrique Santos Calderón bol riaditeľom novín viac ako desať rokov, než boli v roku 2007 predané španielskej skupine Grupo Planéta. Jeho bratranec Francisco Santos bol 8 rokov (2002-2010) viceprezidentom Kolumbie vo vláde Álvara Uribeho.

Je ženatý s Máriou Clemenciou Rodriguez. Deti sa volajú: Martin, Maria Antonia a Esteban.

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

Stal sa riaditeľom kolumbijskej delegácie na Medzinárodnú organizáciu pre kávu v Londýne. Bol ministrom zahraničného obchodu v administratíve prezidenta Césara Gaviria v roku 1991. V roku 1992 bol menovaný prezidentom VII. konferencie OSN o obchode a rozvoji na obdobie štyroch rokov. V roku 1999 bol vymenovaný za predsedu hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) a slúžil ako riaditeľ Corporación Andina de Fomento (CAF) v období 2001-2002.

V roku 1994 založil nadáciu Buen gobierno („Dobrá vláda“), ktorej deklarovaným cieľom je pomoc a zlepšenie governability a účinnosti kolumbijskej vlády. Táto organizácia predložila návrh demilitarizovaného pásma a mierové rozhovory s povstalcami z FARC.

Minister a prezident[upraviť | upraviť kód]

Od 7. augusta 2000 do 7. augusta 2002 bol ministrom financií a neskôr od 19. júla 2006 do 18. mája 2009 ministrom obrany.

Dňa 20. júna 2010 bol zvolený prezidentom Kolumbie v druhom kole prezidentských volieb, prísahu zložil 7. augusta 2010 a nahradil svojho predchodcu Álvara Uribeho. Dňa 15. júna 2014 bol zvolený na ďalšie funkčné obdobie do roku 2018.

Na konci júna roku 2016 podpísal v kubánskej Havane, za prítomnosti napr. generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a prezidenta Raúla Castra, dohodu o definitívnom prímerí s vodcom organizácie FARC, Rodrigom Londonom.[3]

V referende, vypísanom v októbri roku 2016, sa ale Kolumbijčania tesnou väčšinou vyslovili proti mierovej dohode s FARC.[4] V tom istom mesiaci bol potom následne ocenený Nobelovou cenou mieru za svoju snahu mierovou cestou uzavrieť trvalé prímerie s FARC.[5]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Juan Manuel Santos | president of Colombia [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  2. Nobelovu cenu míru získal kolumbijský prezident. Za mír s povstalci FARC [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  3. ČTK. Příměří po padesáti letech. V Kolumbii skončil konflikt se statisíci mrtvých [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  4. Prezident Kolumbie dostal Nobelovu cenu za mír s rebely. I když kvůli referendu není jistý | Svět [online]. Lidovky.cz, 2016-10-07, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  5. Dlouhá cesta: Santos se poučil z chyb svých předchůdců, vyneslo mu to Nobelovu cenu míru [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juan Manuel Santos na českej Wikipédii.