Preskočiť na obsah

Juraj Selepčéni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Selepčéni
arcibiskup ostrihomský
socha Mons. Slepčianskeho v Ostrihome
socha Mons. Slepčianskeho v Ostrihome
prímas – ornament
Juraj Selepčéni - štít erbu
Juraj Selepčéni - podpis
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
1666 – 1685
Predchodca Juraj Lipai Juraj Séčéni Nástupca
Biskup nitriansky
1648 – 1666
Predchodca Ján Püsky Leopold Kolonič Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Szelepcsényi György
Narodenie24. apríl 1595
Slepčany, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko)
Úmrtie11. január 1685 (89 rokov)
Letovice, Habsburská monarchia (dnešné Česko)
PochovanýBazilika Narodenia Panny Márie v Mariazelli
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Odkazy
Juraj Selepčéni na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Juraj Selepčéni

ThDr. Juraj Selepčéni(-Pohronec) (ďalšie mená pozri nižšie; * 24. apríl 1595, Slepčany – † 11. január 1685, Letovice)[1] bol slovenský arcibiskup, politik s titulom Záchranca Viedne, uhorský prímas [2] a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec.[3]

Meno

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho meno sa v literatúre uvádza v rôznych podobách:

Slovenské mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • tvary začínajúce sa na Pohr…: Juraj Pohronec Slepčiansky[4][5], Juraj Pohronec-Slepčiansky[6], Juraj Pohronec-Selepčéni[7], Juraj Pohronec Selepčéni[8], Juraj Pohronec zo Slepčian[9][7], Juraj Pohroncius zo Slepčian[9], Juraj Pohroncius Slepčiansky[10], Juraj Pohroncius Selepčéni[10], Juraj Selepčény-Pohronec[11] (-zriedkavý tvar), Juraj Pohronec[11][12], Juraj Pohroncius[12][6], Juraj Pohronczi[12][6]
  • tvary začínajúce sa na Slepčian…: Juraj Slepčiansky-Pohronec[13], Juraj Slepčiansky Pohronec[14], Juraj Slepčiansky[12][15], Juraj zo Slepčian[6]
  • tvary začínajúce sa na Selepč…: Juraj Selepčéni-Pohroncius[13], Juraj Selepčéni-Pohronec[16], Juraj Selepčéni Pohronec[17], Juraj Selepčéni[18][19][20][12][6], Juraj Selepčény[21] (-zriedkavý tvar)
  • staršie tvary: Starším slovenským pravopisom sa písalo namiesto Selepčéni často Szelepchényi/Szelepcsény(i)/Szelepcheny/Szelepchény, takže existovali napríklad tvary: Juraj Pohronec-Szelepchény[21], Juraj Szelepcheny-Pohronec[22], Juraj Szelepchényi-Pohronec[16], Juraj Szelepchényi[19], Juraj Szelepcsény[23], Juraj Szelepcsényi[9][19](atď. - analogicky k tvarom uvedeným v predchádzajúcich odrážkach)

Cudzojazyčné mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • maďarské: Szelepcsényi György
  • latinské: Georgius (Pohroncious) Szelepcseny(i), Georgius Pohroniz Szelepcheny

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála Petra Pázmaňa študoval v rokoch 1627 – 1634 v Ríme, býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitrianskeho biskupa (1648 – 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657) a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára Ferdinanda sa viackrát zúčastnil rokovaní s Turkami v Carihrade. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni. Podporoval cirkevné školstvo a rehole, boj proti Osmanskej ríši, hlavný iniciátor súdu s protestantskými kazateľmi, publikačnú činnosť Trnavskej univerzity, výstavbu novej protitureckej pevnosti s názvom Leopoldov, podľa mena cisára Leopolda I, nových kostolov a pútnických miest, zakladateľ prvej textilnej manufaktúry v Uhorsku.[24]

Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE - arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)

Zomrel v Letoviciach na Morave, pochovaný bol v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Záznam o úmrtí v matrike Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine farnosti Letovice; prepis: "Anno. 1685. Januarius. 11. Obyt in Domino Celsissimus ac Reverendissimus Princeps Dns Dns Georgius SZELEPCHENYI Archiepiscopus Strigoniensis, Lociq et comitatus eidem Supremus ac Perpetus Comes, Primas Regni Ungariae, Legatus Natus, Summus et Secretarius Cancelarius Sac: Caes: Regiaeq Maj: intimus Consiliari. Et per Regnum Ungariae in judiciis locumtenens. ... cuj anima caelo vivat. Sepultus in Stiria apud B V M Celersem."
  2. ↑ http://www.machulince.sk/index.php?p=historia/knazi
  3. ↑ http://www.pozitavie-sirocina.estranky.sk/clanky/tajna/tajna[nefunkčný odkaz]
  4. ↑ https://issuu.com/sng.sk/docs/rocenka-sng-2011/153
  5. ↑ Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra, 2. časť. Bratislava : Obzor, 1980. 951 s. S. 474.
  6. ↑ a b c d e Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre. Selepčéni, Juraj, okolo 1595-1685 [online]. arl4.library.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 118.
  8. ↑ JANKOVIČ, Ľ. Juraj Pohronec Selepčéni - tvorca exlibrisov a portrétnej grafiky, 2006
  9. ↑ a b c Literárnomúzejný letopis. [s.l.] : Matica slovenská, 1986. 804 s.
  10. ↑ a b Kniha. [s.l.] : Matica slovenská, 1983. 228 s. S. 53.
  11. ↑ a b Literárny týždenník. Časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2000, roč. 13, č. 26
  12. ↑ a b c d e Kalendár výročí osobností trnavského regiónu 2010, Trnava, 2009, [1][nefunkčný odkaz] S. 6
  13. ↑ a b Juraj SLEPČIANSKY-POHRONEC. In: KUZMÍK, Jozef. Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1987. 142 s. (Dokumentácia.) S. 113.
  14. ↑ PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Staršia slovenská literatúra. Stredovek. [ekniha] Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 101. 102 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-927-8. S. 59.
  15. ↑ Slovenská archivistika. [s.l.] : Slovenská archívna správa, 2000. 890 s. S. 52.
  16. ↑ a b Selepčéni-Pohronec. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 641.
  17. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-09-21]. Dostupné online. Archivované 2014-07-25 z originálu.
  18. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 173.
  19. ↑ a b c Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. Praha: Cesty, 2002, S. 68
  20. ↑ HABAJ, Michal; LUKAČKA, Ján; SEGEŠ, Vladimír; MRVA, Ivan; PETRANSKÝ, Ivan A., HRNKO, Anton Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. 551 s. ISBN 978-80-8046-730-2. S. 169.
  21. ↑ a b Juraj Pohronec - Szelepchény [online]. slepcany.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. Archivované 2019-09-21 z originálu.
  22. ↑ Szelepcheny-Pohronec. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 674.
  23. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 830.
  24. ↑ KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenska 1 : od najstarších čias až do konca 19. stor. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 278, 286.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juraj_Selepčéni&oldid=7880333“