Ján III. (Švédsko)

	Ján III.
	švédsky kráľ
Panovanie
Dynastia	Vasovci
Panovanie	1568 – 1592
Predchodca	Erik XIV.
Nástupca	Žigmund III.
Biografické údaje
Narodenie	20. december 1537
Úmrtie	17. november 1592 (54 rokov)
Rodina
Manželka	Katarína Jagelovská, Gunilla Bielke
Odkazy
	Ján III.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ján III. alebo Ján III. Vasa (* 20. december 1537 – † 17. november 1592) bol v rokoch 1568 až 1592 švédsky kráľ.

Biografia

Pôvod, mladosť

Narodil sa ako druhý syn švédskeho kráľa Gustáva I. Vasa a najstarší syn z ôsmich detí, ktoré kráľovi porodila jeho druhá manželka Margaréta Eriksdotter Leijonhufvud. Bol Gustávovým najmilším dieťaťom a otec údajne váhal, či má trón zveriť jeho staršiemu bratovi Erikovi XIV. alebo Jánovi. Svojim synom odovzdal rôzne švédske dŕžavy; Ján dostal 27. júna roku 1556, vo svojich 19 rokoch Fínske vojvodstvo a stal sa jedným z najmocnejších šľachticov vo Švédsku. Jeho ambície však boli väčšie – túžil sa stať kráľom celého Švédska.

V roku 1561 ovládol Jánov starší brat, kráľ Erik XIV., mesto Reval (dnešný Tallinn) a odtiaľ začal dobývať Estónsko. Tým sa postavil nielen záujmom Poľska a Ruska, ale aj záujmom Jána, fínskeho vojvodu, ktorý tiež hodlal rozšíriť svoje panstvo. Ján sa proti bratovi vzbúril a spojil sa s Poľskom, oženil sa s poľskou princeznou Katarínou Jagelovskou. Erik jeho vzburu potlačil a obvinil ho z velezrady. Ján bol potom parlamentom odsúdený na trest smrti. 12. augusta 1563 bol Jánovi hrdelný trest zrušený a Erik sa uspokojil s jeho uväznením. Vo väzení na hrade Gripsholm bol Ján aj so svojou manželkou držaný do októbra roku 1567, kedy bol za nie celkom jasných okolností oslobodený; za jeho oslobodením stála zrejme časť šľachty, ktorá mala v úmysle zvrhnúť kráľa, u ktorého sa stále viac prejavovala duševná choroba. Ján sa pripojil znovu k opozícii a v spojení s časťou šľachty a so svojím mladším bratom, vojvodom Karolom, inicioval v krajine v júli nasledujúceho roku povstanie. V septembri vzbúrenci prenikli do Štokholmu a 29. toho mesiaca bol kráľ Erik zajatý a uväznený. V januári nasledujúceho roku 1569 menoval parlament Jána za nového kráľa.

Jeho heslom bolo latinské "Deus protector noster" (Boh je naším ochrancom).

Kráľ

Kráľa Jána silne znepokojovalo, že v niektorých segmentoch obyvateľstva silnelo volanie po znovunastolení Erika na švédsky trón, a preto Erik v priebehu deviatich rokov vystriedal celkom šesť väzení z obáv pred jeho možným únikom; Ján nemal pokoja, kým Erik žil. Ten zomrel vo väzení na hrade Örbyhus 26. februára 1577, pravdepodobne otrávený arzénom. Dokument podpísaný Jánom III. a Bengtom Gyltom dával jeho strážcom právo otráviť ho pri podozrení na akýkoľvek pokus o jeho oslobodenie. Neskoršie analýzy Erikových ostatkov prítomnosť jedu preukázali.

Ján bol naklonený katolicizmu, ktorý v tom čase bol vo Švédsku veľmi oslabený po reformách Jánovho otca Gustáva I. Vasa, ale ktorý naberal nový dych po roztržkách, ktoré prebiehali medzi protestantmi. Ján poskytol katolíckej cirkvi určité práva, pokúšajúc sa dosiahnuť zblíženie medzi oboma vyznaniami. Svojho syna Žigmunda vychovával ako katolíka v nádeji, že sa stane dedičom poľskej koruny. V roku 1587 bol Žigmund menovaný poľským kráľom a Ján mohol vytvoriť politickú alianciu s týmto kráľovstvom. Jánove katolícke sympatie však vyvolali rozpory medzi časťou šľachty a duchovenstvom a vyústili v roztržku s jeho bratom Karolom.

V roku 1570 skončila Severská sedemročná vojna, ktorú rozpútal Erik XIV., keď vyvolával konflikt s Dánskom a Lübeckom. Ján však pokračoval v rozpínavej politike v oblasti Baltu a postavil sa vojensky proti Rusku kvôli kontrole Estónska; v týchto vojnách v rokoch 1572 – 1583 jeho velitelia dobyli mesto Narva.

V roku 1589 sa Ján pokúsil stiahnuť svojho syna do Švédska. Jeho rozhodnutie zablokoval Riksdag; Ján, chtiac zvrátiť tento rezultát, uzavrel mier s bratom Karolom. Na druhej strane však, hoci už smrteľne chorý, rozdával úrady uplácajúc nimi aristokratov a vymáhajúc na ich prísľub, že po jeho smrti nepripustia, aby Karol vládol v krajine.

Smrť, nástupca

Zomrel na štokholmskom hrade 17. novembra 1592, zanechajúc krajinu oslabenú jednak vojnami v zahraničí, ako aj vnútornými konfliktami. Bol pochovaný v uppsalskej katedrále.

Jánovým následníkom sa stal jeho syn Žigmund, čím povstala poľsko-švédska únia. Nemala však dlhé trvanie, opozícia na čele s jeho strýkom Karolom bola silná a nakoniec dosiahla v roku 1599 Žigmundovu detronizáciu. Na trón potom nastúpil vojvoda Karol ako Karol IX.

Manželstvo a deti

4. októbra roku 1562 sa oženil vo Vilniuse, Litva, s poľskou princeznou Katarínou Jagelovskou, najmladšou dcérou Žigmunda I. Starého a Bonu Sforzu, sestrou Anny Jagelovskej. Z manželstva sa narodili tri deti:

Alžbeta (* 1564 – † 1566), zvaná Izabela
Žigmund III. Vasa (* 1566 – † 1632), kráľ poľský a veľkoknieža litovský.
Anna (* 1568 – † 1625)

Druhou manželkou bola od roku 1584 Gunilla Bielke, s ktorou mal jedného syna:

Ján (* 1589 – † 1618) vojvoda z Östergötland; oženil sa so svojou sesternicou, Máriou Alžbetou, dcérou otcovho mladšieho brata Karola.

Zo vzťahu s Karin Hansdotterovou (1532 – 1596) mal štyri ďalšie, nemanželské deti:

Július Gyllenhielm (1559 – 1581)
Augustus (1557 – 1560)
Sofia (1556 – 1583), manžel Pontus De la Gardie
Lukrécia (1560 – 1585)

Odkaz

Ján III. mal veľkú záľubu v umení a je známy ako monarcha, ktorý vo Švédsku realizoval najviac umeleckých, predovšetkým sakrálnych stavieb. Nechal priviesť vynikajúcich architektov a maliarov z Nemecka a Holandska. V najväčšej obľube mal umenie talianskej renesancie.

K najlepším dielam, ktoré nechal rekonštruovať, patria sakrálne stavby, ktoré utrpeli požiarom, ako je katedrála v Uppsale, Vasterås, Skara a Linköpingu. Reštauroval katedrálu v Åbo vo Fínsku a v Estónsku katedrálu v Revale. Realizoval rekonštrukciu kostolov aj kláštorov, ako Kláštor Vreta, Varnhem alebo Alvastra. V Štokholme boli kompletne prestavané staré kostoly, ako kostol Riddarholmen, štokholmská katedrála, kostol sv. Kláry; súčasne plánoval stavbu kostolov nových, ako kostol sv. Trojice a kostol sv. Jakuba. V mnohých prípadoch sa podoba kostola výrazne zmenila.

V rade hradov vybudoval kaplnky v gotickom štýle, napr. vo Vadstene a Kalmare. Hrad vo Vadstene zmenil do renesančnej podoby, ktorá pretrvala do dnešných dní. Na žiadosť svojej manželky Kataríny Jagelovskej nariadil rekonštrukciu Drottningholmského paláca (ktorý už dnes svoju pôvodnú podobu stratil). Počas jeho panovania sa realizovala prestavba radu hradov v celej krajine.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján III. (Švédsko)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan III. Švédský na českej Wikipédii.

Vladárske tituly
Ján III.
Predchodca Erik XIV.	Kráľ Švédska 1568 – 1592	Nástupca Žigmund III.