Preskočiť na obsah

Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján VII. Grammatikos
konštantínopolský ekumenický patriarcha
Chludovský žaltár, iluminácia zobrazujúca Jána, ktorý ničí ikonu
Chludovský žaltár, iluminácia zobrazujúca Jána, ktorý ničí ikonu
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
konštantínopolský patriarcha
837/838 – 843
Predchodca Antónios I. Metod I. Nástupca
Biografické údaje
Varianty menastarogr. Ióannes VII. Grammatikos
Narodeniekoniec 8. storočia
Konštantínopol
Úmrtiepred 867
európska časť Byzantskej ríša
Svätenia
Cirkevobrazoborectvo
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ján VII.

Ján VII. Grammatikos (iné mená: Ján Grammatikos, starogr. Ιωάννης Ζ΄ ΓραμματικόςIóannes VII. Grammatikos; * koniec 8. storočia, Konštantínopol – † pred 867, Európa) bol byzantský mních a úradník, konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 837/838 – 843. Spočiatku patril k prívržencom ikonodúlie, neskôr sa za vlády Leva V. stal horlivým nasledovníkom obrazoborectva. Keď sa cisárovná Theodora rozhodla obnoviť kult ikon, bol Ján pre svoj odpor zosadený a vyhnaný do exilu. Prezývku grammatikos získal pre svoju veľkú učenosť.[1] Možno bol kompilátorom zbierky Gnómai.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján sa narodil v Konštantínopole do aristokrarickej rodiny Morocharzianovcov (aj Morokardaniovci, Morocharzamiovci). Rod mal možno arménsky pôvod. Niekedy v rokoch 811 – 813 (vláda cisára Michala I.) sa stal nižším klerikom anagnostom v monastieri Hodegon. V tomto období bol zástancom písania ikon a podľa neskoršieho patriarchu Fótia ich zrejme i sám písal. Jeho postoj potvrdzujú aj tri dochované listy, ktoré mu adresoval horlivý ikonodul Theodoros Studitský. Po tom, čo sa cisárom stal Lev V., zmenil Ján stranu a stal sa horlivým obrazoborcom. V roku 814 bol cisárom vybraný, aby preštudoval patristické texty, ktoré by podporili obrazoboreckú doktrínu. Výsledkom Jánovej činnosti bolo florilegium, ktoré bolo následne o rok neskôr použité na obrazoboreckom koncile. Ján bol za svoju podporu odmenený postom igumena Monastiera svätých Sergia a Bakcha. V nasledujúcom období Ján viedol mnohé učené dišputy a bola mu dokonca zverená výchova princa Theofila.[2]

Po tom, čo sa Theofilos stal cisárom, bol Ján menovaný synkellom a ako diplomat bol v rokoch 829/830 vyslaný k abbásovskému kalifovi Al-Ma’múnovi. Misia dosiahla veľký úspech a po smrti patriarchu Antónia bol v roku 837 menovaný patriarchom. O jeho patriarcháte sa veľa nevie, niesol sa však v obrazoboreckom duchu. Náuka v tomto období už ale nemala veľký ohlas a okrem Konštantínopola a intelektuálnych kruhov veľkú podporu nemala. V roku 842 cisár Theofilos zomrel a za maloletého Michala III. začala ako regentka vládnuť jeho matka Theodora. Theodora sa rozhodla obnoviť kult ikon a Ján, ktorý patril k rozhodným prívržencom obrazoborectva bol v roku 843 zosadený. Novým patriarchom sa stal Metod I. a za oficiálnu bola na synode obnovená ikonodulská doktrína. Ján bol poslaný do vyhnanstva, kde neskôr zomrel.[2][3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ioannes VII. Gramatikos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 220.
  2. a b c JOHN VII GRAMMATIKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1052. (po anglicky)
  3. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. ,134.