Kája Saudek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kája Saudek
Kája Saudek
Narodenie 13. máj 1935
Praha, Česko
Úmrtie 25. jún 2015 (80 rokov)
Praha, Česko
Národnosť česká
Súrodenci Jan Saudek
Manželka Johan
Deti Berenika Saudková
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Kája Saudek

Kája Saudek, vlastným menom Karel Saudek (* 13. máj 1935, Praha – † 25. jún 2015, Praha) bol významný český maliar a komiksový kresliar. Jeho špecifické výtvarné dielo doplnilo aj niekoľko filmov a populárno náučný televízny seriál Okná vesmíru dokorán, ilustroval tiež rad kníh a časopisov. Bol bratom (jednovaječné dvojča) fotografa Jana Saudka. Od apríla 2006 ležal vo vegetatívnom stave v Motolskej nemocnici.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Kája Saudek sa narodil v Prahe, ale jeho rodina z matkinej strany pochádza z južných Čiech.[2] Otec sa narodil v Děčíne. Na konci druhej svetovej vojny sa kvôli svojmu polovičnému židovskému pôvodu dostal spolu so svojím dvojčaťom Janom do koncentračného tábora v Sliezsku pre tzv. miešancov.

S americkými komiksmi sa zoznámil už v detstve. V päťdesiatych rokoch nemohol z politických dôvodov študovať, stal sa teda technickým kresličom a kulisárom vo filmových štúdiách na Barrandove. V roku 1966 použil jeho kresby Miloš Macourek vo filme Kdo chce zabít Jessii?. Tým sa dostal do širšieho povedomia a jeho kresby začali byť publikované v širšom zmysle. Zrejme najväčším projektom mal byť komiks podľa scenára Miroslav Macourka Muriel a andělé. V roku 1969 z neho však vyšla časopisecky len ukážka niekoľkých strán, kniha samotná už vyjsť nemohla (nakoniec bola vydaná v roku 1991). Zaujímavosťou je, že si ako predobraz ústredných postáv vybral skutočné osoby - pre generál-seržanta Xerona (jedinú hlavnú zápornú postavu) svojho brata Jana, s ktorým mal v tom čase rozpory, a pre Muriel herečku Olgu Schoberovú - vtedajší česko-slovenský sexsymbol. K tomuto komiksu rovnaká dvojica autorov vytvorila aj druhý diel (Muriel a oranžová smrt), ktorý vyšiel až v roku 2009 (okrem iného aj pre podobnosť príbehu s inváziou v roku 1968; časť originálnych kresieb sa stratila v tlačiarni). V roku 1971 spolupracoval ešte na filme Čtyři vraždy stačí, drahoušku.

Začiatkom 70. rokov sa niekoľko rokov živil kreslením seriálov pre časopis Mladý svět. Dva roky vychádzal seriál Lips Tulian podľa dobrodružných románov 19. storočia (bol ukončený na zásah cenzúry), ďalšie dva roky seriál kreslený na libreta opier (v seriáli boli karikovaný speváci populárnej hudby, niektorí - zvlášť Karel Gott - proti tomu protestovali). Potom boli komiksy v Mladom svete zrušené. V rokoch 1976-1978 maľoval Saudek pre pioniersky magazín Stezka ešte komiks na motívy seriálu 30 prípadov majora Zemana - všetkých päť nakreslených dielov spolu s novým (Poslední případ majora Zemana, napísal Jan Reinisch podľa novely Jiřího Prechádzky Zločin na zámku) vyšlo v roku 1999 pod názvom Major Zeman a jeho 6 případů.

Kája Saudek v polovici 80. rokov

V roku 1979 nadviazal spoluprácu s Českou speleologickou spoločnosťou, ktorá mu umožnila vydávať komiksy v nákladoch niekoľkých tisíc výtlačkov ako materiál pre svoju vnútornú potrebu (tzv. záujmová tlač). V nasledujúcom desaťročí tak vyšli príbehy podľa scenárov rady známych spisovateľov a scenáristov.

V osemdesiatych rokoch tiež spolu s Vladimírom Železným a Jiřím Grygarom spolupracoval na seriáli Slovenskej televízie Okná vesmíru dokorán.

V druhej polovici 80. rokov často svojimi ilustráciami sprevádzal rozvoj počítačovej gramotnosti u nás. V polovici roka 1989 ilustroval návod a prebal magnetofónovej kazety prvej oficiálne predávanej počítačovej hry v predrevolučnom Česko-Slovensku - Město robotů.

Na začiatku deväťdesiatych rokov boli prakticky všetky jeho diela znovu vydané. On sám ilustroval titulné stránky komiksových magazínov Kometa a znovuvydaných zošitov príbehov Boba Hurikána.

V posledných rokoch maľoval pre časopis NeI Report.

Stal sa vzorom aj pre ďalších kresliarov. Zrejme najvýznamnejšími z nich sú Štěpán Mareš a Miroslav Schoenberg.

Od nehody v apríli 2006, keď mu v hrdle zaskočilo sústo, ležal vo vegetatívnom stave v motolskej nemocnici.[1] V motolskej nemocnici zomrel 25. júna 2015 vo veku 80 rokov.[3]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou Johan mal dcéru Bereniku, ktorá je maliarkou, a syna Patrika.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Komiksy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Honza Hrom (1968, celkom 7 dielov, vlastný scenár, vyšlo v časopise Pop Music Expres)
  • Pepík-Hipík (1969, celkom 4 diely, scenár Rudolf Křesťan, Karel Hvížďala, Karel Šmíd, vyšlo v časopise Čtení pod lavicí)
  • Muriel a andělé (1969, podklady sa stratili, vyšlo až v roku 1991 v nakladateľstve Comet, scenár Miloš Macourek, ISBN 80-85216-05-1)
  • Muriel a oranžová smrt (1970, časť podkladov zmizla v tlačiarni, 1. vydanie vyšlo až v decembri 2009 v nakladateľstve Albatros, ISBN 978-80-00-02447-9, vo februári 2010 už vypredané a pripravuje sa dotlač na december roku 2010[4])
  • Čtverylka (1971, 22 stripov, scenár Rudolf Křesťan, Haiduková, Tikalová, Pacovský, vyšlo v časopise Mladý svět)
  • Výprava ze Sixie, (1971-72, celkom 24 strán komiksu, scenár Miloš Polášek, vyšlo v časopise Ostravský Kulturní Zpravodaj)
  • Lips Tullian, najobávanejší náčelník lupičov (1972, námet Kvidon z Felsů, scenár Jaroslav Weigel, vyšlo v časopise Mladý svět)
  • Diamantová šifra (1972, celkom 12 dielov - nedokončené, scenár Svatopluk Novotný, vyšlo v časopise Mladá Fronta)
  • Fantom opery uvádí (1973, Rigoletto 10 strán, Carmen 15 strán, Dívčí válka - Šárka 11 strán, Dívčí válka - Vlasty skon 5 strán, scenár Jaroslav Pacovský, Jiří Šebánek, vyšlo v časopise Mladý svět)
  • Černý Filip (1974, scenár Jaroslav Weigel, vyšlo v časopise Mladý svět)
  • Major Zeman (1978-1979, scenár Jaroslav Weigel, vyšlo v časopise Pionýrská stezka)
  • Tajemství zlatého koně (1979, vlastný scenár, vydala Česká speleologická společnost)
  • Po stopách sněžného muže (1980, scenár Josef Nesvadba, vydala Česká speleologická společnost)
  • Trať se ztrácí ve tmě (1980, námet V. Kafka, vydala Česká speleologická společnost)
  • Stříbrný poklad (1982, námet K. z Felsů, scenár J. Weigel, vydala Česká speleologická společnost)
  • Studňa (1984, celkom 12 strán, scenár Miloš Voš (Volný a Ščepka), vyšlo v časopise Film a Divadlo)
  • Modrá rokle (1984, scenár Jaroslav Foglar, vydala Česká speleologická společnost)
  • Peruánský deník (1984, Miloš Macourek, vydala Česká speleologická společnost)
  • Konec Sahrbergovy bandy (1985, Jaroslav Weigel, vydala Česká speleologická společnost)
  • Ztracený kamarád (1987, scenár Jaroslav Foglar, vydala Česká speleologická společnost)
  • Arnal a dva dračí zuby (1988, scenár Ondřej Neff, vydala Česká speleologická společnost)
  • Štěstí a jiné příběhy (1989, scenár Ondřej Neff, vydala Česká speleologická společnost)
  • Jeskyně Saturn (199091, scenár J. Foglar, vydala Česká speleologická společnost)
  • Šarlatáni (1989) scenár J. Reinisch, vydala MF (časopis Pionýrská stezka - Filip)
  • Cesta hrdinů (1990) scenár J. Reinisch, časopis Filip
  • 31. případ Majora Zemana (1992) scenár J. Reinisch, časopis Reflex

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b iDnes. Kreslíř Kája Saudek bojuje v nemocnici o život. iDnes, 2006-04-21. Dostupné online [cit. 2014-02-19].
  2. Český rozhlas České Budějovice. V Českých Budějovicích jsem doma, říká Berenika Saudková, dcera slavného kreslíře. 2014-07-08 [cit. 2014-07-16]. Dostupné online.
  3. ČRo. Zemřel král českého komiksu Kája Saudek. Český rozhlas, 2015-06-26. Dostupné online [cit. 2015-06-26].
  4. Dotisk knihy Muriel a oranžová smrt plánovaný na prosinec roku 2010 (na kosmas.cz)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kája Saudek na českej Wikipédii.