Kačica chrapačka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kačica chrapľavá)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kačica chrapačka
Garganey (Anas querquedula) RWD3.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anas querquedula
Linnaeus, 1758
Synonymá
chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kačica chrapačka (iné názvy: chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka[3][4][5]; lat. Anas querquedula) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Obýva otvorené oblasti Palearktídu s plytkými vodami.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Káčer sa ozýva trrrr, ako keď ihlou prejdeme po hrebeni. Tento typický hlas počuť počas toku a za letu. Samička vydáva krátke kvákanie, podobne ako kačica chrapka.[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi, migruje a ojedinele aj zimuje. Hniezdenie bolo dokázané na 4,9 % a pravdepodobné na 8,6 % mapovacích kvadrátov. Migrácia bola zistená na 33,1 % mapovacích kvadrátov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 - 200, zimujúcich jedincov 0 - 30. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:cd - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na svojich zimoviskách sú radi v skupinách. Na hniezdisku sú prísne teritoriálne. Energicky obhajujú pomerne rozsiahly revír. Počas toku vykonávajú rituálne pohyby čistenia sa a pitia. Káčer zakláňa hlavu dozadu tak, že sa temenom dotkne chrbta a zobák smeruje k oblohe. Toto sú pomerne nezvyčajné gestá pre zástupcov rodu Anas ale časté u potápavých kačíc (rody Aythya, Netta a Marmaronetta).

Začiatok hniezdenia je daný polohou. V južnejších oblastiach začína uprostred apríla, v severných regiónoch koncom mája. Hniezdia raz do roka na brehoch plytkých vôd.

Hniezdo je tvorené priehlbinou vystlanou trávou a páperím v hustej vegetácii neďaleko brehu. Samička kladie 8 až 11 béžových vajíčok, ktoré zahrieva 21 až 23 dní. Po 35 až 42 dňoch sú už mláďatá letuschopné.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu kačice chrapačky tvorí hmyz, kôrovce, mäkkýše, semienka a vodné rastliny. Uprednostňujú živočíšnu potravu. Zbierajú ju priamo z hladiny alebo tesne pod hladinou tak, že kývajú dookola s hlavou mierne ponorenou pod vodu a s vystretým krkom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 22. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Najmenšia európska kačica [online]. SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, 16.2.2010, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
  5. chrapačka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, 2011. dostupné online
  6. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kačica chrapačka/Kačica chrapľavá, s. 136 - 138.
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knäkente na nemeckej Wikipédii.