Kantončina (Kanton)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kantončina
(廣東話)
Regiónčasť delty Perlovej rieky v provincii Kuang-tung, malá časť provincie Kuang-si
Počet hovoriacichnie je známy
KlasifikáciaSinotibetská jazyková rodina
Písmotradičné alebo zjednodušené čínske znaky
Postavenie
Úradný jazyknie je
Jazykové kódy
ISO 639-3yue
Wikipédia
Adresazh-yue.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Kantončina (iné slovenské názvy pozri v článku kantončina; čínske znaky zjednodušené 广东话, tradičné 廣東 話 - slov. prepis: Kuang-tung chua - pchin-jin: guǎngdōng huà - doslova: "kantonská reč") je skupina dialektov (ojedinele chápaná ako jazyk), ktorými sa hovorí najmä v týchto 4 oblastiach (ktoré sa geograficky bezprostredne vzájomne nedotýkajú):

Táto skupina dialektov sa nazýva aj kuang-fu (pchin-jin: guangfu) v užšom zmysle a je hlavnou podskupinou skupiny nazývanej jüe-chaj (pchin-jin: yuehai; iný názov: kuang-fu v širšom zmysle), ktorá je hlavnou podskupinou skupiny nazývanej jüe. Prestížny variant kantončiny sa nazýva štandardná kantončina či spisovná kantončina; tento sa však v písomnej podobe používa okrem Hongkongu len ojedinele. [1]

V užšom ponímaní sa slovom kantončina označuje len nárečie (veľkej časti) mesta Kanton, čiže len časť vyššie uvedenej skupiny dialektov.[1] Ďalšie významy slova kantončina pozri v článku kantončina.

Na tejto mape je vyznačená: 1. dialektová skupina jüe: všetky farby; 2. dialektová podskupina jüe-chaj (=kuang-fu v širšom zmysle): tyrkysová, bledohnedá, fialová, bledomodrá; 3. kantončina (= kuang-fu v užšom zmysle): bledohnedá farba, pričom ale kantončina v skutočnosti zahŕňa aj nárečie z mesta Wu-čou (pchin-jin: Wuzhou), čo by na mape bola malá časť ružovej oblasti.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka ekonomickému Hongkongu pod britskou nadvládou, ktorá trvala do 30. júna 1997, získala kantonská čínština kultúrny význam nielen v rámci Číny, ale aj v ďalších ázijských krajinách. Množstvo známych ázijských filmov bolo nakrútených práve v kantončine. Populárna je aj miestna populárna hudba, tzv. cantopop (skratka z: Cantonese popular music). Existuje aj kantonská opera, ktorá patrí medzi tie najznámejšie v celej Číne.

Význam kantončiny ale v súčasnosti opäť klesá, mladí ľudia uprednostňujú spisovnú čínštinu (t.j. mandarínčinu).[2]

Rozšírenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na nedostatok štatistických údajov je presný počet používateľov tohto jazyka veľmi ťažké určiť. Kantončina je aj lingua franca nielen v časti provincie Kuang-tung, ale aj v čínskych menšinách v mnohých krajinách sveta. Ako svoj hlavný jazyk ju používajú početné čínskej komunity v juhovýchodnej Ázii, v Kanade a v Spojených štátoch amerických.[3]

Jazyková charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kantončina má 6 tónov, 19 iniciál a 56 finál.

Postavenie kantončiny v Hongkongu[upraviť | upraviť zdroj]

V Hongkongu má kantončina svoju vlastnú podobu, tzv. hongkonskú kantončinu[4]. Ide o kultúrny a národný jazyk tohto regiónu (ako materinský jazyk uviedlo kantončinu 88 % ľudí, naopak spisovnú čínštinu 3,9 %).[5] Množstvo obyvateľov používa kantončinu na dennej báze. Aj napriek tomuto musí tento jazyk čeliť istým problémom, či už v rámci Hongkongu alebo provincie Kunag-tung.

Veľký podiel na potláčaní kantončiny má zavádzanie spisovnej čínštiny do škôl (72 % základných škôl vyučuje v spisovnej čínštine [5]). Organizácia Scolari (Standing Committee on Language Education and Research), ktorá poskytuje informácie vláde a radí jej, akým spôsobom vykonávať reformy v oblasti školstva a výučby jazykov[6], uskutočnila množstvo programov zaoberajúcich sa rozvojom jazyka v školstve v Hongkongu. Väčšina z nich je však orientovaná v prospech spisovnej čínštiny, poprípade angličtiny.

Kantončina je považovaná za dialekt či jazyk, ktorý pomaly ustupuje predstave jednotnej Číny a teda aj jednotného jazyka v nej. V školách (nielen v Hongkongu) je kantónčina nahradzovaná spisovnou čínštinou [7], preto čoraz menej mladých ľudí hovorí po kantonsky. V hongkonských školách bola zavedená "bilingválna a trilingválna" výučba, čo vlastne znamená, že deti sa učia písať spisovnou čínštinou a angličtinou a hovoriť spisovnou čínštinou, angličtinou a kantončinou [6]. Výsledok je taký, že mladí ľudia prestávajú kantončinu používať.

Vyskytujú sa oficiálne protesty za lepšie postavenie kantončiny a ľudia svoj nesúhlas vyjadrujú aj rôznymi inými spôsobmi (napr. pri stretnutiach spievajú piesne v kantončine).[7]

Postavenie kantončiny v provincii Kuang-tung[upraviť | upraviť zdroj]

Pre množstvo obyvateľov provincie Kuang-tung je kantončina materinským jazykom a u starších ľudí často aj tým jediným jazykom, ktorý ovládajú.

V súčasnosti sa často sa stáva, že rodičia s deťmi komunikujú po kantonsky, ale deti odpovedajú po čínsky, pretože je to pre nich jednoduchšie. Kantončina je nahradzovaná čínštinou na oficiálnych miestach (v školách, na úradoch, v televízií)[8]. Oznamy v metre a autobusoch sú tiež len spisovnej čínštine. Pán Žao (pchin-jin: Rao) v roku 2010 napísal knihu ako učiť deti po kantonsky a poskytol ju škole vo svojom meste. Kniha však bola na druhý deň miestnymi úradníkmi zo školy odobratá a následne zakázaná.[9] Vyskytol sa prípad v škole v meste Jüe-siou (Yuexiu), kde deti mali zakázané používať kantončinu, a to aj počas prestávok. Ak ju používali, zhoršilo sa im hodnotenie.[10]

Známy je spor medzi organizáciou CPPCCO a Kantonskou televíziou. Organizácia CPPCOO vyslovila návrh na obmedzenie používania kantončiny na minimum a jej nahradenie spisovnou čínštinou a zaslala ho televízií. Televízia tento návrh odmietla a ako dôvod uviedla „historické príčiny a súčasné požiadavky“. Mnoho ľudí začalo protestovať a tento návrh sa stretol s kritikou obyvateľstva nielen v Kantone, ale aj v Hongkongu a Macau.[11]

K negatívnemu postaveniu kantončiny prispeli aj jazykové regulácie z roku 2012. V tomto období vošiel do platnosti zákon, ktorí núti všetkých štátnych zamestnancov, učiteľov a zamestnancov televízií, aby používali výhradne spisovnú čínštinu. Ak ľudia tento zákon nedodržujú, sú exemplárne potrestaní.[12] K úpadku kantončiny v súčasnosti prispieva aj migrácia. Provincia je najbohatšou v celej Číne a tým láka prisťahovalcov (predovšetkým Chanov). V priemere je to až 20 miliónov ľudí ročne.[13]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku čínština na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. a b Pozri zdroje uvedené v článku kantončina.
  2. Why has Cantonese fallen out of favour with Guangzhou youngsters? [online]. scmp.com, 2018-03-12, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online.
  3. Lau, Kam Y. Cantonese Phrase book. Lonely planet publishing, 1999. ISBN 0-86442-645-3.
  4. MOK, Peggy P. K.; ZUO, Donghui; WONG, Peggy W. Y.. Production and perception of a sound change in progress: Tone merging in Hong Kong Cantonese. Language Variation and Change, 2013-09-27, roč. 25, čís. 3, s. 341–370. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 0954-3945. DOI10.1017/s0954394513000161.
  5. a b HANSEN EDWARDS, Jette G.. ‘I have to save this language, it’s on the edge like an endangered animal’: perceptions of language threat and linguistic mainlandisation in Hong Kong. Journal of Multilingual and Multicultural Development, 2019-11-13, roč. 42, čís. 4, s. 307–326. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 0143-4632. DOI10.1080/01434632.2019.1691565.
  6. a b LEE, Kwai; LEUNG, Wai. The status of Cantonese in the education policy of Hong Kong. Multilingual Education, 2012, roč. 2, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 2191-5059. DOI10.1186/2191-5059-2-2. (po anglicky)
  7. a b LAM, Ming-kei. English-Cantonese code-switching and code-mixing in online chats in Hong Kong [online]. [Cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  8. Law of the People’s Republic of China on the Standard Spoken and Written Chinese Language. Chinese Law & Government, 2016-07-04, roč. 48, čís. 4, s. 275–278. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 0009-4609. DOI10.1080/00094609.2016.1118307.
  9. Why Cantonese teenagers are ditching their mother tongue for Mandarin [online]. Inkstone, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Chinese Business Review, 2010-07-28, roč. 09, čís. 07. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 1537-1506. DOI10.17265/1537-1506/2010.07.
  11. physiopraxis, 2010-07-28, roč. 8, čís. 07/08. Dostupné online [cit. 2021-05-30]. ISSN 1439-023X. DOI10.1055/s-002-21221.
  12. CBS News National Callback Survey, January #2, 2011 [online]. ICPSR Data Holdings, 2012-05-18, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  13. DAMJANOVSKI, Vlado. CCTV. [s.l.] : Elsevier, 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-12-404557-6. S. 152–211.