Kardinál-biskup
Kardinál-biskup je člen najprestížnejšej kardinálskej triedy (ordo). Pôvodne išlo o šesť alebo sedem biskupov, ktorí sa striedali po celý týždeň vo vedení bohoslužieb v lateránskej bazilike, a ktorí boli biskupmi diecéz bezprostredne susediacich s diecézou Rím (tzv. suburbikálna diecéza). Z nich sú volení dekan a vicedekan kardinálskeho kolégia.
Najstaršiemu kardinálovi-biskupovi prislúcha titul kardinál-protoepiscopus (prvý biskup).
História
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1965 pápež Pavol VI. v Motu proprio Ad purpuratorum Patrum Collegium[1] do triedy kardinálov-biskupov zaradil aj východných katolíckych patriarchov, ktorí boli menovaní kardinálmi; nie je im prideľovaná titulárna diecéza, pretože majú svoj patriarchálny titul. Tento princíp prešiel aj do Kódexu kánonického práva z roku 1983 (CIC, can. 350). Pápež František 28. júna 2018[2] začal menovať ďalších kardinálov-kňazov a diakonov do triedy kardinálov-biskupov, pričom si ponechávajú svoje tituly alebo diakónie (povýšené Pro hac vice), a sú vo všetkom postavení naroveň kardinálom titulárom suburbikálnych.
Žijúci kardináli-biskupi
[upraviť | upraviť zdroj]
Titulárni biskupi suburbikálnych diecéz
[upraviť | upraviť zdroj]- Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia od roku 2020
- Francis Arinze
- Tarcisio Bertone
- José Saraiva Martins
- Beniamino Stella
- Robert Francis Prevost
Kardináli-biskupi bez titulárnych diecéz
[upraviť | upraviť zdroj]- Pietro Parolin, štátny sekretár Vatikánu (od 28. júna 2018)
- Leonardo Sandri, vicedekan kardinálskeho kolégia (od 28. júna 2018)
- Marc Ouellet (od 28. júna 2018)
- Fernando Filoni, veľmajster Rádu Božieho hrobu (od 28. júna 2018)
- Luis Antonio Tagle (od 1. máj 2020)
Kardináli z radov patriarchov východných katolíckych cirkví
[upraviť | upraviť zdroj]Dekan kolégia kardinálov
[upraviť | upraviť zdroj]Na čele celého kardinálskeho kolégia stojí dekan, volený z radov kardinálov-biskupov; zastupuje ho vicedekan. Volia ho ostatní kardináli-biskupi, voľba je potvrdzovaná pápežom. Jeho funkcia je čestná (je primus inter pares), vedie kardinálsky zbor počas konzistória, spoluorganizuje pápežský pohreb a liturgicky ho vedie a predsedá konkláve, pokiaľ zvolený pápež nie je biskupom, udeľuje mu v konkláve biskupské svätenie, pri inaugurácii novozvoleného pápeža. Podľa starobylej tradície po svojom vymenovaní prijíma pálium ad personam, hoci nie je metropolitom. Pôvodne bol volený na doživotie, ale v roku 2019 pápež František rozhodol,[3] že dekan bude volený na päť rokov (s možnosťou byť zvolený ešte raz), a potom sa stane emeritným dekanom kardinálskeho kolégia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vatican News. Pavol VI., motu proprio Ad purpuratorum Patrum Collegium, Rím 11. februára 1965 [online]. catholicnewsagency.com. Dostupné online.
- ↑ Vatican News. Išlo o reskript z audiencie substitutovi sv. sekretariátu [online]. catholicnewsagency.com. Dostupné online.
- ↑ Vatican News. Pápež František , motu proprio Nel corso dei secoli , Rím 21. 12. 2019 [online]. . Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kardinál-biskup na českej Wikipédii.