Karpatsko-balkanske planine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rieka Dunaj ohraničuje územie zo severu.

Karpatsko-balkanske planine (slov. Karpatsko-balkánske vrchy) je sústava pohorí v strednej časti severného Balkánu. Zaberá priestor medzi Panónskou panvou s údolím Veľkej Moravy na západe, Rodopskou planinou na juhu, Dolnodunajskou nížinou na východe a Dunajom na severe. Tvoria ich horniny rôzneho veku a pôvodu, ako je pieskovec, vápenec a vulkanické horniny, ojedinele dosahujúce hrúbku 600 – 1000 metrov.

Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Povrchové a podzemné krasové útvary sú veľmi časté, aj keď nie rozsiahle. Z povrchových krasových javov sú zastúpené trhliny, závrty a krasové polia, doplnené o množstvo jaskýň (Resavska, Zlotska (Lazareva), Bogovinska, Ceremošnja, Dubočka, Ravanička). Planiny sú pokryté lesmi a pastvinami, v podzemí sa ukrývajú veľké zásoby hnedého a čierneho uhlia, medi, zlata i striebra. Karpatske (na severe) a Balkanske planine (na juhu) oddeľuje línia Ražanj (dolina Moravice) – Sokobanjska kotlina – Knjaževačka kotlina.

Planine[upraviť | upraviť kód]

Na území Karpatsko-balkánskych vrchov boli vytvorené 3 horské hrebene, oddelené kotlinami a údoliami riek. Vnútornú (západnú) časť tvoria pohoria Zviške, Homoljske, Beljanica, Kučajske, Rtanj, Ozren, Devica a Suva planina. Centrálnu časť tvoria celky Šomrda, Stol, Veliki Krš, Crni vrh, Tupužnica, Tresibaba a Svrljiške planine, vonkajšiu (východnú) časť tvoria pohoria Miroč, Veliki Greben, Deli Jovan i Stara planina. Táto časť má dĺžku asi 90 kilometrov a nachádza sa tu najvyšší vrchol celej sústavy i centrálneho Srbska, Midžur (2 169 m n. m.).

Údolia a rokliny[upraviť | upraviť kód]

Vrchy sú rozdelené kotlinami a tiesňavami, ktorými vedú hlavné cesty. Najznámejšie kotliny sú: Zviždška (Kučevska), Homoljska (Žagubička), Crnorečka a Zaječarska. V balkánskej horskej oblasti sú to: Knjaževačka, Sokobanjska, Svrljiška, Belopalanačka, Zaplanjska i Pirotska. Medzi kotlinami je tiež viacero tiesňav, napríklad: Đerdapska, Čestobrodica a Sićevačka.

Donjopodunavska nizija[upraviť | upraviť kód]

Donjopodunavska nizija zahŕňa Negotinsku Krajinu i Ključ, v ohybe Dunaja v blízkosti Kladova. Negotinska Krajina sa nachádza v severovýchodnej časti Srbska, ohraničená Miročom i Deli Jovanom. Predstavuje najnižšiu, úrodnú a dobre upravenú kotlinu v Srbsku (28 m n. m.). Ključ sa nachádza v ohybe Dunaja pri Kladove, medzi roklinou Železné vráta, Miročom a riekou Vratnjanska. Negotinska Krajina i Ključ predstavujú dôležitý prvok hospodárskeho významu riečnej dopravy (Dunaj), rybárstva a vinohradníctva.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 44°19′51″S 21°58′22″V / 44,330725°S 21,972656°V / 44.330725; 21.972656