Rodopske planine
| Rodopske planine (Родопске планине) | |
| horská sústava | |
 Okolie jazera Vača v Bulharsku
| |
| Štáty |  Bulharsko,  Grécko,  Severné Macedónsko,  Srbsko
|
|---|---|
| Región | Balkánsky polostrov |
| Nadradená jednotka |
Trácko-macedónsky masív |
| Susedné jednotky |
Srbsko-macedónsky masív, Stará planina, Hornotrácka nížina, Trácky masív, Egejské more |
| Podradené jednotky |
Rila, Pirin, Vitoša, Rodopy, Slavjanka, Stargač, Falakro, Pangaeon |
| Súradnice | 42°11′13″S 22°47′08″V / 42,186811°S 22,785645°V |
| Najvyšší bod | Musala |
| - výška | 2 925 m n. m. |
| - súradnice | 42°10′47″S 23°35′12″V / 42,17972°S 23,58667°V |
| Geologické zloženie | vápenec, rula, žula, svor, fylit |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Perióda | mezozoikum |
  Masív na mape Európy
| |
 Masív na mape Bulharska
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rodopske planine (srb. Rodopi, Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa medzi riekou Marica na východe, Dinárskou sústavou na západe a Karpatsko-balkánskou planinou na severovýchode.
Horstvo je súčasťou Trácko-macedónskeho masívu a najväčšia časť rozsiahleho celku je v juhozápadnom Bulharsku. Práve tu najstaršie jadro (Rodopy, Pirin a Rila) dosahuje vrcholom Musala výškové maximum 2 925 m n. m. Rodopske planine však zasahujú tiež na územie Srbska a Severného Macedónska.
V Srbsku, medzi riekami Ibar a Morava a v Šumadiji prevládajú nižšie vrchy a osamotené druho a treťohorné planiny. Rodopske planine ležia pozdĺž Južnej i Veľkej Moravy. Na východ od riek sú pohoria Dukat, Koćura, Besna Kobila, Vardenik, Čemernik, Ruj-planina, Seličevica, Stalaćka brda, Bukovik a Resavski humovi, na západ je to Kukavica, Vidojevica, Jastrebac, Juhor, Crni vrh a Azanjske planine.
V Macedónsku, vrátane oblasti medzi údoliami rieky Vardar a macedónsko-bulharskou hranicou, ležia Osogovska planina (2 252 m n. m.), Plačkovica (1 754 m n. m.), Ogražden (1 744 m n. m.) a Pelagonijski masiv s pohorím Jakupica (2 540 m n. m.) v centrálnej časti krajiny.
Najstaršie paleozoické jadro narušili vertikálne pohyby pozdĺž tektonického zlomu. Pohorie tvoria najmä kryštalické bridlice, mramoru, žuly a mladšie vulkanické horniny. Územie má významné zásoby chrómu, olova, zinku, železnej rudy a zlatonosných a iných rúd.
Vegetácia je väčšinou riedka, vysoké horské polohy (1800 až 2 000 m n. m.) pokrývajú pastviny.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rodopske planine na srbskej Wikipédii.