Rodopske planine

	Rodopske planine; (Родопске планине)
	horská sústava
	Okolie jazera Vača v Bulharsku
Štáty	Bulharsko, Grécko, Severné Macedónsko, Srbsko
Región	Balkánsky polostrov
Nadradená ; jednotka	Trácko-macedónsky masív
Susedné ; jednotky	Srbsko-macedónsky masív, Stará planina, Hornotrácka nížina, Trácky masív, Egejské more
Podradené ; jednotky	Rila, Pirin, Vitoša, Rodopy, Slavjanka, Stargač, Falakro, Pangaeon
Súradnice	42°11′13″S 22°47′08″V / 42,186811°S 22,785645°V
Najvyšší bod	Musala
- výška	2 925 m n. m.
- súradnice	42°10′47″S 23°35′12″V / 42,17972°S 23,58667°V
Geologické zloženie	vápenec, rula, žula, svor, fylit
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Perióda	mezozoikum
	Masív na mape Európy Masív na mape Európy
	Masív na mape Bulharska Masív na mape Bulharska
	Geografický portál

Súradnice: 42°11′13″S 22°47′08″V / 42,186811°S 22,785645°V

Rodopske planine (srb. Rodopi, Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa medzi riekou Marica na východe, Dinárskou sústavou na západe a Karpatsko-balkánskou planinou na severovýchode.

Horstvo je súčasťou Trácko-macedónskeho masívu a najväčšia časť rozsiahleho celku je v juhozápadnom Bulharsku. Práve tu najstaršie jadro (Rodopy, Pirin a Rila) dosahuje vrcholom Musala výškové maximum 2 925 m n. m. Rodopske planine však zasahujú tiež na územie Srbska a Severného Macedónska.

V Srbsku, medzi riekami Ibar a Morava a v Šumadiji prevládajú nižšie vrchy a osamotené druho a treťohorné planiny. Rodopske planine ležia pozdĺž Južnej i Veľkej Moravy. Na východ od riek sú pohoria Dukat, Koćura, Besna Kobila, Vardenik, Čemernik, Ruj-planina, Seličevica, Stalaćka brda, Bukovik a Resavski humovi, na západ je to Kukavica, Vidojevica, Jastrebac, Juhor, Crni vrh a Azanjske planine.

V Macedónsku, vrátane oblasti medzi údoliami rieky Vardar a macedónsko-bulharskou hranicou, ležia Osogovska planina (2 252 m n. m.), Plačkovica (1 754 m n. m.), Ogražden (1 744 m n. m.) a Pelagonijski masiv s pohorím Jakupica (2 540 m n. m.) v centrálnej časti krajiny.

Najstaršie paleozoické jadro narušili vertikálne pohyby pozdĺž tektonického zlomu. Pohorie tvoria najmä kryštalické bridlice, mramoru, žuly a mladšie vulkanické horniny. Územie má významné zásoby chrómu, olova, zinku, železnej rudy a zlatonosných a iných rúd.

Vegetácia je väčšinou riedka, vysoké horské polohy (1800 až 2 000 m n. m.) pokrývajú pastviny.