Rodopske planine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°11′13″S 22°47′08″V / 42,186811°S 22,785645°V / 42.186811; 22.785645
Rodopske planine
(Родопске планине)
horská sústava
VachaLake.jpg
Okolie jazera Vača v Bulharsku
Štáty Bulharsko Bulharsko,  Grécko Grécko,  Severné Macedónsko Severné Macedónsko,  Srbsko Srbsko
Región Balkánsky polostrov
Nadradená
jednotka
Trácko-macedónsky masív
Susedné
jednotky
Srbsko-macedónsky masív, Stará planina, Hornotrácka nížina, Trácky masív, Egejské more
Podradené
jednotky
Rila, Pirin, Vitoša, Rodopy, Slavjanka, Stargač, Falakro, Pangaeon
Súradnice 42°11′13″S 22°47′08″V / 42,186811°S 22,785645°V / 42.186811; 22.785645
Najvyšší bod Musala
 - výška 2 925 m n. m.
 - súradnice 42°10′47″S 23°35′12″V / 42,17972°S 23,58667°V / 42.17972; 23.58667
Geologické zloženie vápenec, rula, žula, svor, fylit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Perióda mezozoikum
Masív na mape Európy
Red pog.svg
Masív na mape Európy
Masív na mape Bulharska
Red pog.svg
Masív na mape Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rodopske planine (srb. Rodopi, Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa medzi riekou Marica na východe, Dinárskou sústavou na západe a Karpatsko-balkánskou planinou na severovýchode.

Horstvo je súčasťou Trácko-macedónskeho masívu a najväčšia časť rozsiahleho celku je v juhozápadnom Bulharsku. Práve tu najstaršie jadro (Rodopy, Pirin a Rila) dosahuje vrcholom Musala výškové maximum 2 925 m n. m. Rodopske planine však zasahujú tiež na územie Srbska a Severného Macedónska.

V Srbsku, medzi riekami Ibar a Morava a v Šumadiji prevládajú nižšie vrchy a osamotené druho a treťohorné planiny. Rodopske planine ležia pozdĺž Južnej i Veľkej Moravy. Na východ od riek sú pohoria Dukat, Koćura, Besna Kobila, Vardenik, Čemernik, Ruj-planina, Seličevica, Stalaćka brda, Bukovik a Resavski humovi, na západ je to Kukavica, Vidojevica, Jastrebac, Juhor, Crni vrh a Azanjske planine.

V Macedónsku, vrátane oblasti medzi údoliami rieky Vardar a macedónsko-bulharskou hranicou, ležia Osogovska planina (2 252 m n. m.), Plačkovica (1 754 m n. m.), Ogražden (1 744 m n. m.) a Pelagonijski masiv s pohorím Jakupica (2 540 m n. m.) v centrálnej časti krajiny.

Najstaršie paleozoické jadro narušili vertikálne pohyby pozdĺž tektonického zlomu. Pohorie tvoria najmä kryštalické bridlice, mramoru, žuly a mladšie vulkanické horniny. Územie má významné zásoby chrómu, olova, zinku, železnej rudy a zlatonosných a iných rúd.

Vegetácia je väčšinou riedka, vysoké horské polohy (1800 až 2 000 m n. m.) pokrývajú pastviny.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Panoráma[upraviť | upraviť kód]

Panoráma pohoria

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rodopske planine na srbskej Wikipédii.