Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Vilnius)

	Katedrála Nanebovzatia Panny Márie; (Vilniaus Dievo Motinos Ėmimo į Dangų katedra)
	katedrála
Štát	Litva
Mesto	Vilnius
Mestská časť	Staré Mesto
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	pravoslávna
Súradnice	54°40′51″S 25°17′31″V / 54,68092°S 25,29194°V
Štýl	gotika
Výstavba	1346
	Litva s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Orthodox Cathedral of the Dormition of the Theotokos in Vilnius
	Webová stránka: http://www.soborvilnius.lt
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 54°40′51″S 25°17′31″V / 54,68092°S 25,29194°V

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je pravoslávna katedrála vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy. Nachádza sa v Starom meste na brehu rieky Vilija, neďaleko od Kostola Sv. Anny.

Je to jeden z najstarších kresťanských chrámov vo Vilniuse, založený v roku 1346 za vlády litovského kniežaťa Algirdasa, Gediminasovho syna. Pamätná tabuľa založenia chrámu sa nachádza pri jeho vchode. Vo februári 1495 sa tu konala svadba dcéry Ivana Veľkého (jej hrob sa nachádza v chráme) s litovským kniežaťom Alexandrom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám bol postavený podľa vzoru Chrámu sv. Sofie v Kyjeve a na Algirdasovo pozvanie vysvätený Vladimírom Alexejom (kyjevským metropolitom). Počas vlády Vytautasa tento chrám stal katedrálnym chrámom Vilniusu.

Neskôr začal chrám upadať. Počas tohto obdobia ho na vlastné náklady veľkého horlivca pravoslávia vo veľkom litovskom kniežatstve – Konstantina Ivanoviča Ostrožského (1511 – 1522) zrekonštruovali. Od roku 1609 patril uniatskej cirkvi. Mnohokrát vyhorel a postupne strácal pôvodný pôdorys chrámu. Po roku 1748 sa v ňom nekonali bohoslužby, pretože chrám vyhorel a zostal opustený.

V roku 1808 budovu predali Vilniuskej univerzite. Po veľkej prestavbe architekta Michaila Schultza v duchu klasicizmu sa z chrámu stal divadelno-kultúrny komplex s miestom pre výučbu študentov. V roku 1841, keď vznikla mediko-chirurgická fakulta, univerzita musela malé priestory v budove opustiť. Nahradili ju kasárne, mestský archív, obchodné a obytné priestory a kováčska vyhňa.

Z iniciatívy Michaila Nikolajeviča Muravjeva (1845 – 1900) v roku 1864 sa znova začalo uvažovať o obnovení pôvodného úmyslu, na ktorý bola stavba postavená. V rokoch 1865 – 1868, chrám prešiel veľkou rekonštrukciou podľa projektu architektov Alexandra Ivanoviča Rezanova a Nikolaja Michailoviča Čagina.

Obnovený chrám bol opätovne vysvätený októbri roku 1868 (podľa gregoriánskeho kalendára v novembri 1868). V chráme sa nachádza veľký ikonostas so 73 ikonami od Ivana Petroviča Trutneva.

V rokoch 1949 – 1957 chrám prešiel veľkou rekonštrukciou, ktorú dokončili až v 80. rokoch 20. storočia. Posledná rekonštrukcia bola v roku 1998.