Katedrála svätého Ruperta a Virgila

Katedrála svätého Ruperta a Virgila je rímskokatolícka katedrála, hlavný kostol salzburskej arcidiecézy a najznámejšia sakrálna stavba mesta Salzburg. Fasáda a mohutná kupola prezrádzajú typické znaky raného baroka. Kostol je venovaný zemským patrónom, sv. Rupertovi a sv. Virgilovi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny jej vzniku a vývoja sú tesne spojené s narastajúcou mocou duchovných vládcov Salzburska. Veľakrát zničená ohňom, vždy znovu obnovená a stále mohutnejšia, väčšia a honosnejšia. 400 rokov potom, čo bola postavená prvá stredoveká podoba salzburskej katedrály, bola táto stavba 11. decembra 1598 z veľkej časti zničená požiarom. Arcibiskup Markus Sittikus von Hohenems poveril svojho talianskeho staviteľa a architekta Santina Solariho stavbou nového chrámu. Zlúčil ranobarokový štyl s prvkami starej rímskej architektúry a tak vznikol prvý ranobarokový chrám na severnej strane Álp. Dňa 25. septembra 1628, uprostred vojnovej vravy tridsaťročnej vojny, chrám slávnostne vysvätil arcibiskup Paris von Lodron. Slávnosť vysvätenia bola najväčšia a najmonumentálnejšia v dejinách Salzburgu. V roku 1944 bola pri jednom z náletov na Salzburg, baštu nacizmu, zničená kupola chrámu a časť oltára. Po niekoľkých rokoch stavebných prác bola katedrála obnovená vo svojej bývalej kráse a v roku1959 novo vysvätený.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Na hlavnej fasáde sú umiestnené štyri monumentálne sochy: apoštolovia Peter a Pavol s kľúčom a mečom a obaja zemskí patróni Rupert a Virgil so sudom soli a modelom chrámu. Oba erbovné znaky, umiestnené v štíte, pripomínajú arcibiskupov, ktorí dali chrám vystavať. Tri letopočty na mrežiach vstupných brán pripomínajú, že chrám bol trikrát vysvätený, a to v rokoch 774, 1628 a 1959.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Z vnútorného vybavenia katedrály stojí za zmienku krstiteľnica v ktorej bol pokrstený Wolfgang Amadeus Mozart, hlavný organ, strážený svätými patrónmi Rupertom a Virgilom a anjelmi hrajúcimi na rôzne hudobné nástroje, a tiež chrámová brána z bronzu, dielom sochárov Ewalda Mataré, Giacoma Manzú a Toniho Schneidera Manzella.

Hudba v salzburskej katedrále[upraviť | upraviť zdroj]

Wolfgang Amadeus Mozart skomponoval vo funkcii dvorného chrámového organistu nespočetné omše a duchovné skladby určené práve pre tento chrám.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Franz Fuhrmann: Salzburger Dom. 18. Auflage. Christliche Kunststätten Österreichs, Nr. 4. St. Peter, Salzburg 1999.
Ferdinand Grell: Das Salzburger Dombüchlein – zum 350-jährigen Bestand des Doms, geweiht von Paris Lodron am 25. September 1628. Verlag der Salzburger Druckerei, Salzburg 1978, ISBN 3-85338-125-1.
Wolfgang Lippmann: Der Salzburger Dom 1598–1630: unter besonderer Berücksichtigung der Auftraggeber und des kulturgeschichtlichen Umfeldes. VDG, Weimar 1999, ISBN 3-89739-059-0. Zugleich: Dissertation. Universität Bonn 1992 unter dem Titel: Der Salzburger Dom und die italienische Kirchenbaukunst nördlich der Alpen um 1600.
Johannes Neuhardt: Der Dom zu Salzburg: offizieller Führer des Domkapitels. Fotos: Kurt Gramer. 2. Auflage. Große Kunstführer, Nr. 78. Schnell & Steiner, Regensburg 1998, ISBN 3-7954-1139-4.