Preskočiť na obsah

Kaňa močiarna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kaňa močiarna
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Circus aeruginosus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia kane močiarnej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
      Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kaňa močiarna[3] (Circus aeruginosus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae), obýva palearktickú oblasť. Tento dravec obľubuje okolie rybníkov a vodných plôch a veľmi často loví na vlhkých lúkach, kde žije veľká časť jeho obľúbenej potravy. Lieta nízko nad vodou a nad zemou. Je dobrým letcom a živí sa hmyzom, žabami, plazmi, menšími vodnými vtákmi, príležitostne aj rybami. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kaňa močiarna patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, európska populácia narastá.[1]

Kaňa je veľká približne 43 až 54 cm , rozpätie krídel dosahuje zhruba 115 až 130 cm . Váha samcov sa pohybuje okolo 400 až 650 g a váha samičiek približne okolo 500 až 800 g .

Po prílete na hniezdisko sa často ozývajú vysokým kvíí-éé. Tento hlas slúži na vyznačenie teritória aj ako hlas toku.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je zo všetkých kaní najviac rozšírená. Je sťahovavá, k nám prilieta v apríli a odlieta v septembri až v októbri.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 400 - 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny nárast o 20 do 50%. Hniezdenie bolo dokázané alebo predpokladané na 36,80 % mapovacích kvadrátov.[4] Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón.[4] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[5] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 1000 – 1500 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce.[6] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][7][8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 1000  – 1500 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný. Dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol stúpajúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca.[9]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 22. januára 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-02]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Alfréd Trnka, Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kaňa močiarna, s. 178 - 180.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  9. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rohrweihe na nemeckej Wikipédii.