Khakkhara

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Khakkhara (Sanskrit: khakkhara; Tibetské písmo: འཁར་གསིལ; čínsky: 錫杖; pinyin: xīzhàng; japonsky: shakujō; kórejsky: 석장; romanizácia: seokjang; vietnamsky: hiền trượng; „Zen tyč“, v angličtine často „pewter staff“, teda „cínová tyč“) je tradičný symbol budhistických mníchov. Jej výskyt je častý vo Východnej Ázii. Jedná sa o starobylý a veľmi symbolický budhistický predmet pochádzajúci z Indie.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Khakkhara

V sútre Mahayana sa spomína, že Buddha svojim mníchom nariadil nosiť takúto palicu, keďže on samotný pri svojej ceste podobnú mal.[1]

Vzhľad a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to tyč, žezlo, na ktorej vrchole sú umiestnené železné prstene, umiestnenie týchto prsteňov má za úlohu vytvárať hlasný zvuk. Mnísi ju držali v pravej ruke, obvykle je sprevádzaná miskou na almužnu v ľavej ruke.[2] Mnísi držiaci khakkharu sú zobrazovaní na sochách v chrámoch naprieč Áziou.

Forma khakkhari má symbolizovať „tridsaťsedem aspektov na ceste k osvieteniu“. Dlhá časť obyčajne vyrobená zo železa, dreva či bambusu, často má posilnenú hornú časť, kde ju mních drží, dĺžka môže byť aj 182 cm, prípadne je kratšia.[2][3] Na vrchu sa nachádza niekoľko kruov, rôzny počet má rôznu symboliku.[4] Štyri kruhy symbolizujú "Štyri vznešené pravdy skromného mnícha", šesť zas "Šesť dokonalostí Bódhisattavu", ďalej sa počet môže zvýši't aj na osem a dvanásť.[5]

Pôvodne khakkhara slúžila mníchom pri presúvaní ako palička na podoprenie sa pri chôdzi. Pridaním prsteňov vznikal zvuk, ktorý mal upozorniť drobnú zver, aby sa predišlo zašliapnutiu. Taktiež signalizoval príchod mnícha do domu, prosiaceho o almužnu. Mnísi boli mnohokrát pod prísahou mlčanlivosti, a bolo mu poďla pravidiel vinaya zakázané pohľadnúť na ženu, a tak práve khakkhara a jej zvuk oznamoval jeho prítomnosť. Najskôr ňou zatriasol trikrát, potom päť a nakoniec ešte sedemkrát, ak na ne nikto nereagoval, mních sa pustil ďalej.[6]

V prípade nebezpečenstva bolo možné khakkharu použiť aj ako zbraň na sebaobranu, keďže cesty cez rôzne územia vedeli byť nebezpečné. Prstene na vrchole mohli byť použité proti útočníkovi, hodené mu do tváre, čo mohlo mať za následok aj slepotu. Tyč sa mohla stať útočnou palicou na udieranie slabých miest protivníka. [6]

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa textu buddhistického mnícha Fa-šiena sa v meste Nagara nachádzal chrám, kde uchovávali pôvodnú buddhovu khakkharu, bola vyrobená zo santalového dreva, vysoká 16 až 17 chi (tradičná čínska jednotka dĺžky). Bola údajne tak ťažká, že na jej zdvihnutie nestačila ani sila niekoľko tisíc mužov. [7] [8]

Známou postavou zobrazovanou s khakkharou je Kšitigarbha, bódhisattva detí, žien a pocestných, zachránca podsvetných svetov a sprievodca detí posmrtnými ríšami. V Japonsku je známy ako Džizó a v Číne ako Ti-cchang.[9] Jeho khhakhara ma tradične šesť kruhov, každý kruh symbolizuje jeden zo šiestich svetov, v čínskej ikonografii má ale šesť zvončekov a občas je zobrazovaný s korunou podobnou tej, ktorá je zobrazovaná na Buddhovi Vairóčanovi.

Džizō bodhisattva socha v chráme Mibu-dera

V hore Paj-jun v čínskej provincii Kuang-čou sa nachádza prameň známy ako "Pewter Staff Spring" (錫泉). Legenda hovorí, že do miesta odkiaľ prameň vyteká udrel mních svojou palicou.[10]

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Postavy zobrazované s khakkharou ju v populárnej kultúre často používajú ako zbraň, ako v Japonsku, tak aj v Číne. V Číne sa jedá najmä o wuxia filmy.

Shakujō je v japosnkých kreslených seriáloch (anime) a aj vo videohrách zobrazovaná mnohokrát. Známych je napríklad niekoľk postáv z Naruta[11] či Miroku z Inuyasha[12], ktoré boli predtavené práve so Shakujō.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ GOMBRICH, Richard. South Asia - K. R. Norman: A philological approach to Buddhism: the Bukkyo Dendo Kyōkai Lectures 1994. (Buddhist Forum, Vol. v.) xx, 193 pp. London: School of Oriental and African Studies, 1997. £16.. Bulletin of the School of Oriental and African Studies, 1999-01, roč. 62, čís. 1, s. 153–155. Dostupné online [cit. 2020-05-10]. ISSN 0041-977X. DOI: 10.1017/s0041977x00017912.
  2. ↑ a b The Handbook of Tibetan Buddhist Symbols. [s.l.] : Serindia Publications, Inc., 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-932476-03-3. (po anglicky)
  3. ↑ The staff of the mountain monk: history and meaning of the shakujo [online]. East London Shorinji Kempo - Practical Martial Art, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ KIESCHNICK, JOHN, 1964-. The impact of Buddhism on Chinese material culture. Princeton : Princeton University Press, 2003. Dostupné online. ISBN 0-691-09675-9.
  5. ↑ The Handbook of Tibetan Buddhist Symbols. [s.l.] : Serindia Publications, Inc., 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-932476-03-3. (po anglicky)
  6. ↑ a b The staff of the mountain monk: history and meaning of the shakujo [online]. East London Shorinji Kempo - Practical Martial Art, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ FAXIAN; LEGGE, James. A record of Buddhistic kingdoms : being an account by the Chinese monk Fâ-hien of his travels in India and Ceylon (A.D. 399-414) in search of the Buddhist books of discipline [online]. Rare & Special e-Zone, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online.
  8. ↑ YANG, Hsüan-chih. A Record of Buddhist Monasteries in Lo-Yang. [s.l.] : Princeton University Press, 2014-07-14. Google-Books-ID: lOj_AwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-5754-8. (po anglicky)
  9. ↑ JAANUS / Juuichimen Kannon　十一面観音 [online]. www.aisf.or.jp, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online.
  10. ↑ JOHNSTON, Reginald Fleming. From Peking to Mandalay. [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2018-09-20. Google-Books-ID: WdpvDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-3-7340-1155-9. (po anglicky)
  11. ↑ Shakujō [online]. Naruto Profile Wiki, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Miroku's shakujō [online]. InuYasha, [cit. 2020-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Khakkhara&oldid=7044131“