Koncil v Aachene (809)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Koncil v Aachene, tiež Aachenská synoda, bolo zhromaždenie franských teológov v novembri roku 809. Zvolal ho Karol Veľký s cieľom preukázať ortodoxnosť vsuvky Filioque, a tak prinútiť vtedajšieho pápeža Leva III., aby uznal záväznosť tejto dogmatickej formulácie pre celú cirkev.

Historický kontext[upraviť | upraviť kód]

V roku 381 bol počas Prvého konštantínopolského koncilu sformulovaný text Vyznania viery, ktoré neskôr vošlo do dejín pod názvom Nicejsko-carihradské vyznanie viery. V čase konania synody v Aachene bol text tohto Kréda akýmsi jednotiacim prvkom celého kresťanstva.

Efezský koncil v roku 431 zakázal akýmkoľvek spôsobom meniť text Vyznania viery, Chalcedónsky koncil v roku 451 tento zákaz ešte doplnil a sprísnil.

V najzápadnejšej časti Európy, vo Vizigótskom kráľovstve na území dnešného Španielska, sa v boji proti arianizmu kvôli zdôrazneniu rovnakej podstaty Syna a Otca zaviedla do Vyznania viery formulácia, že Duch Svätý vychádza z Otca aj Syna (Filioque).

Do akej miery Toledské koncily reflektovali dogmatickú vsuvku Filioque, nie je celkom jasné. Faktom však zostáva, že v iných súdobých západných textoch sa Filioque resp. obdobná formulácia nachádzajú pomerne často, ako príklad možno uviesť tzv. Athanasianum (… Spiritus Sanctus a Patre et Filio: non factus, nec creatus, nec genitus, sed procedens …).

Okolo roku 807 vypukol spor: grécki mnísi v Jeruzaleme obvinili franských mníchov kvôli vsuvke Filioque z herézy. Frankovia sa následne obrátili na rímskeho pápeža Leva III. s prosbou o zaujatie stanoviska k tejto záležitosti. Tvrdili, že Vyznanie viery so vsuvkou Filioque prvýkrát počuli na cisárskom dvore v Aachene, ale v konečnom dôsledku aj tak nehovorí nič iné než Athanasianum.

Pápež Lev III. nariadil franským mníchom, aby v liturgii používali doslovné znenie Nicejsko-carihradského vyznania viery, schváleného autoritou Prvého konštantínopolského ekumenického koncilu. Zároveň informoval o celej záležitosti aj cisára Karla Veľkého.

Reakcia Karla Veľkého[upraviť | upraviť kód]

Karol Veľký vzápätí poveril najvýznamnejších teológov svojej ríše, aby písomne vypracovali apológie Filioque. Nasledujúci zoznam ponúka prehľad výsledkov práce týchto teológov:

Aachenská synoda v novembri 809 napokon vydala tzv. Decretum Aquisgranense, ktorý sa v problematike Filioque z podstatnej časti opiera práve o argumenty Arna zo Salzburgu. Do Ríma sa Decretum Aquisgranense dostal až začiatkom roku 810.

Výsledok a následky[upraviť | upraviť kód]

O prijatí Decretum Aquisgranense pápežom Levom III. nám podáva správu protokol Ratio de symbolo fidei inter Leonem III Papam et missos Caroli Imperatoris. Z tohto spisu sa dozvedáme, že Lev III. síce sympatizoval s apológiou Filioque, no rázne odmietol akúkoľvek zmenu textu Nicejsko-carihradského vyznania viery. Na znak tohto svojho principiálneho postoja nechal neskôr pápež pripevniť na vstupnú bránu Chrámu sv. Petra stále platný, pôvodný latinský a grécky text Vyznania viery.

Franská cirkev však naďalej – proti vôli pápeža – používala vo Vyznaní viery vsuvku Filioque.

Do „liturgie mesta Ríma“, ktorá mala byť vzorom aj pre celý kresťanský svet, „Filioque“ oficiálne zaviedol až pápež Benedikt VIII. v roku 1014.

Dnes predstavuje vsuvka Filioque azda najväčšiu dogmatickú prekážku zjednotenia katolíckej cirkvi s nekatolíckymi cirkvami kresťanského Východu.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konzil von Aachen (809) na nemeckej Wikipédii.