Kostol Matky Božej pred Týnom
Kostol Matky Božej pred Týnom (ľudovo Týnsky chrám alebo kostol Panny Márie pred Týnom), zapísaný ako národná kultúrna pamiatka, sa nachádza na Staromestskom námestí v starej časti Prahy 1. Výstavba tohto kostola začala v polovici 14. storočia a prebiehala až do 16. storočia. Táto gotická stavba je považovaná za jeden z najvýznamnejších pražských kostolov. Dnes je predná časť kostola aj s portálom obstavaná dvoma presunutými domami, jedným z nich je Týnska škola.
História[1][upraviť | upraviť zdroj]
V priebehu 12. storočia začína rásť Staré Mesto a na mieste, kde dnes stojí Týnsky chrám, bol románsky kostol zasvätený Panne Márii. Vďaka rozmachu sa kostol stával obľúbenejším a významnejším a tak bol na začiatku 14. storočia prestavaný na ranogotickú stavbu s tromi loďami a s tromi klenbenými poľami a minimálne s jednou vežou v západnom priečelí, do ktorej bol v roku 1310 vložený zvon. Časť tejto veže bola dochovaná až do roku 1849 ako kaplnka sv. Ľudmily. Celá stavba bola asi o 2/3 menšia ako v súčasnosti. Ranogotický kostol sa nachádzal na juhovýchod od dnešného chrámu a pôdorys sa čiastočne prekrýval so záverom južnej bočnej lodi a so sakristiou. Kostol sa neskôr stal hlavným staromestským kostolom.
Na stavbu mal veľký vplyv Matej z Arrasu a Peter Parler, môžeme ho vidieť na gotických oknách s rozetami a na veľkolepom severnom portáli. V tejto časti sa nachádza ikonografia kráľa Václava IV., ktorý mohol osobne navštevovať tieto umelecké diela, keďže kostol bol situovaný neďaleko nového kráľovského dvora. V roku 1380 bol prenesený oltár z pôvodného ranogotického kostola. Ešte pred vypuknutím husitských vzbúr mala stavba postavený západný štít, klenbu a krov na hlavnej veži a obidve veže. V tomto období bol kostol pod vládou husitov a farárom sa stal husitský arcibiskup Jan Rokycana, ktorý tam bol aj pochovaný. Po husitskom období mal byť krov dostavaný, ale drevo bolo použité na stavbu šibeníc, a tak bola strecha dokončená až o 20 rokov neskôr. Celková výstavba kostola bola dokončená až za vlády Jiřího z Poděbrad. Počas jeho pôsobenia bol dostavaný štít severnej veže a hlavnej lodi. Južná veža bola postavená až v roku 1511. Obidve veže siahajú až do výšky 80 m.
Po roku 1621 kostol bol opäť katolícky a odstránili sa symboly utrakvizmu. V roku 1679 vznikol v kostole požiar, dôsledkom čoho bola klenba hlavnej lodi a presbytéria nahradená barokovou klenbou. V roku 1662 bolo prinesené súsošie Kalvárie, ktoré sa prenieslo na severný oltár v bočnej lodi. V polovici 19. storočia tu prebehli úpravy, počas ktorých bola odstránená omietka a kostol nadobudol vzhľad opukového kameňa, tak ako ho poznáme dnes.
Kostol je tiež známy ako prvý kostol s liturgickým prekladom.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je postavený z kamenných kvádrov a sochy sú z miestnej opuky. Jedná sa o gotickú stavbu s dispozíciou trojloďnej baziliky s polygonálnym záverom a s dvojicou hranolových veží v západnom priečelí s trojchórom na východe. Je veľmi náročne komponovaný ako katedrálový kostol s otvorenou predsieňou a s vyzdobeným baldachýnom, ktorý mal chrániť sochársku výzdobu. Východná časť je ukončená krátkym presbyteriárom s obdĺžnikovým poľom uzatvorený štyrmi stranami osemuholníka.
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Bočné lode sú ukončené polygonálnymi kaplnkami s piatimi stranami osemuholníka. Sú zaklenuté piatimi poľami krížovej rebrovej klenby s hruškovitým profilom na takmer štvorcovom pôdoryse, ku ktorej sa pripája ešte po jednej krížovej rebrovej klenby z podvežia.
Hlavná loď a presbytérium po zničení požiarom boli zaklenuté novou barokovou valenou klenbou posadenou asi o meter nižšie, než bola pôvodná gotická klenba. Zároveň prešiel barokovou úpravou aj celý interiér a steny hlavnej lodi, tiež steny presbytéria a piliere.
V severnej bočnej lodi sa nachádza drobná ženská busta. Táto ženská busta so závojom sa nachádza na tretej prípone v severnej strane lode, ktorá bola v spodnej časti osekaná vo výške približne 3 metrov. Jej význam zatiaľ nie je zistený.
V južnej lodi nad sakristiou sa nachádza pokladnica chrámu. Je to miestnosť, do ktorej boli ukladané drahé predmety, ktoré slúžili k liturgickému pochodu kostola. Nachádzajú sa tam aj tri figurálne konzoly umiestnené nízko nad zemou v klenbených výbežkoch. Tieto tri sochárske konzoly zobrazujú lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom. Posledné klenbené rebro končí skrátené nad vchodom do miestnosti.
V interiéri kostola sa nachádza baldachýn, ktorého funkcia je chrániť hrob Augustína Luciana z Mirandoly. Nad baldachýnom sú figurálne a zoomorfné masky a z ich úst vychádzajú florálne motívy v podobe viničných listov. Baldachýn je postavený na 4 pilieroch ukončenými fialami. Medzi piliermi sa nachádzajú oblúky ukončené veľkými kvetmi. Sú tu aj ďalšie detaily ako rady zavesených kružieb. Dominantné sú kvety, plody a vinič, čo je symbolom vína premeneného na krv. Vnútro baldachýnu je klenuté hviezdovou klenbou. Tento hrob sa pokladá za jeden z najnáročnejších hrobov v Čechách.
V pokladnici sa nachádzajú tri sochárske konzoly, zobrazujúce lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom.
Mobiliár kostola je v súčasnej dobe prevažne barokový.
Portály[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol je prístupný štyrmi gotickými portálmi. Osovo sú umiestnené západný a východný portál a prelomené v úrovni druhého poľa sú severný a južný portál.
Severný portál má v tympanóne reliéf zobrazujúci tri scény z Kristových pašií. Rám tohto tympanónu má vyhradené miesta pre šesť menších sôch v hornej časti a štyri väčšie sochy po stranách. V stenách predsiene bolo miesto pripravené pre ďalších dvanásť sôch. Ďalej na portály sú tri konzoly: s biblickým vtáctvom, s Mojžišom a s prorokmi. V archivolte tympanónu je nehradený priestor pre scény. Aby bol podporený vizuálny zážitok, tympanón bol farebne polychrómovaný. Tieto veľmi kvalitné sochárske diela sa radia k najvýznamnejším pamiatkam gotického sochárstva v Česku. Cieľom scén bolo zodpovedanie najzákladnejších kresťanských otázok života stredovekého človeka, čo mala byť spása a starosť o vlastnú dušu. Predpokladá sa, že ešte pred dokončením celej stavby sa pred severným portálom konali verejné kázania. Severný portál je tvorený otvorenou predsieňou, ktorej bočné steny sú členené trojbokými a štvorbokými nikami s konzolami a s baldachýnom. Predsieň má valenú klenbu delenú šesťdielnym rebrovým obrazcom. Z celej ikonografickej koncepcie sa zachovala len malá časť. Portál vznikol za vlády kráľa Václava IV.
Západný portál dnes a aj v minulosti slúžil ako hlavný vchod k bežnému liturgickému pochodu. Sokel je v pôdoryse zalomený. Ostenie je členené ôsmimi výžľabami, striedajúcim sa hruškovcom a oblúkom. Po stranách portálu je predstavená polostĺpková architektúra s rímsou, s archivoltou a krabmi, ktorá vrcholí krížovou kvetinou. K archivolte sú pripojené pilierové fialy s figurálnymi konzolami. Konzoly predstavujú ženský a mužský portrét – Adama a Evu.
Zo zachovalých stredovekých detailov vynikajú sedílie v presbytériách oboch bočných lodí. Nad portálmi sú umiestnené erby s českým levom a ríšskou orlicou. Tieto erby sú spojované s kráľovskou prezenciou. Najdôležitejším výzdobným prvkom sú konzoly s bustami panovníkov. Je tu zobrazený kráľ Karol IV. a jeho žena Blanka z Valois. Severná sedília sa javí ako najpokročilejšia sochárska súčasť kostola. Je viditeľne druhotne vložená, stavebne však nenadväzuje, ako je to v prípade južnej sedílie.
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojice veží sú zakončené zdobenými neskorogotickými osembokými helmicami, ktoré sú doplnené ochodzou, štvoricou nárožných vížok a ďalšou štvoricou vysadených ozdobných vížok. Medzi vežami je zdobený štít s radou fiál obsahujúci barokový reliéf Panny Márie.
Kostol je osvetlený radom ukončených gotických okien vyzdobenými kamennými kružbami.
Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]
Z pôvodného vybavenia sa dodnes dochovalo v interiéri chrámu päť umeleckých prác: cínová krstiteľnica z roku 1414, najväčšia a najstaršia v Prahe, od staromestského kováča Majstra Václava. Krstiteľnica má tvar prevráteného zvonu a je postavená na troch levích labách, ktoré ukončujú polopostavy bradáčov. Kamenná kazateľnica, ktorá sa nachádza v hlavnej lodi, pochádza z 15. storočia. Z rozmedzia renesancie pochádza oltár a posledné z týchto dochovaných diel je kamenný baldachýn z roku 1493, ktorý vytvoril Matěj Rejsek. Pred jeho vznikom sa na týchto miestach nachádzal oltár Sv. Lukáša. Baldachýn kryje hrob Augistína Luciana z Mirandoly.
Kostol vďaka svojej polohe slúžil ako univerzitný kostol v 14. storočí.
Schodisko a striešku z roku 1847 vyzdobil maľovanými postavami cirkevných učiteľov Jozef Hellich a rezbami českých patrónov Eduard Veselý.
Ďalšie objekty[upraviť | upraviť zdroj]
Oltár sv. Jána Krstiteľa sa nachádza v južnej lodi a pochádza z rokov 1524 – 1525. Architektúra tohto oltára je krídlová a boli do nej vložené reliéfy. Ďalej sa tu nachádza druhý najväčší zvon v Prahe, ktorý sa volá Mária a je zavesený v južnej lodi. Pochádza z roku 1553.
Z obdobia renesancie a baroka sa dochoval z náhrobných kameňov a epigrafov náhrobník astronóma Tycho Brahe z roku 1601 a je umiestnený v prvom južnom pilieri hlavnej lodi.
Z barokového mobiliára vynikajú drevorezby ranogotických oltárov a organ od Jána J. Mundta z rokov 1670 – 1673, ktorý patrí medzi tri z najstarších dochovaných organov v Prahe.
Spomedzi ranobarokových oltárov je najcennejší hlavný oltár z roku 1649 s titulárnym obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Karla Škrétu, ktorý je autorom aj ďalších niekoľko plátien na bočných oltároch.
V kostole sú umiestnené aj diela ďalších barokových majstrov: sochári Jan Jiří Bendl a Ignác František Weiss (oltárne plastiky), Jan Heidelberher (socha Sv. Františka z Pauly v severnej lodi), maliari M. Strasser, Jan Jiří Heinsch (obraz sv. Jozefa v severnej lodi, oltárny obraz rodokmeňa Jesse), Michael Václav Halbax (obraz sv. Krišpína a Krišpiána) a jeho priateľa Petra Brandla (obraz Príjazd Sv. Václava na ríšsky snem). Z obdobia rokoka maliara Ignáca Raaba (Ján Krstiteľ) a František Xaver Palka (sv. Expeditus).
V presbytériári sa nachádzajú tiež dve rozmerné plátna od severotalianskeho renesančného maliara Romanina (roky 1484 – 1564) s námetmi Navštívenia Panny Márie a Obetovania Pána.
V interiéri sa nachádzajú aj umelecké diela z 19. storočia ako napríklad súsošie sv. Cyrila a Metoda od Emanuela Maxa, ktorý venoval chrámu Ferdinand VI.
V roku 1864 vzniká nový oltár Panny Márie Bolestivej v závere južnej lodi kostola s titulným obrazom od Antonína Lhotu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ [WWW.CLICKMEDIA.CZ], Jakub Hejda. Týn.cz - Týnský chrám - Historie [online]. www.tyn.cz, [cit. 2017-09-06]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BARTLOVÁ Milena: Chrám Matky Boží před Týnem v 15. století, in: Marginalia historica, Sborník Katedry dějin a didaktiky dějepisu, Praha 2001, s. 111-136.
- FAJT Jiří / HOMOLKA Jaromír: Gotika v západních Čechách (1230-1530), Praha, 1995.
- HERIAN Jan: Vykopávky starého špitálního kostela Panny Marie před Týnem, in: Památky archeologické, 1890.
- KALINA Pavel: Architektura jako inscenace moci. Pražský týnský kostel v předhusitské době, in: Umění 2/2004.
- KUTAL Albert: České gotické umění, Praha 1972.
- NEUMAN Jaromír/PEŠINA Jaroslav/HOMOLKA Jaromír: Hlavní farní chrám Panny Marie před Týnem na Starém městě. In: České umění gotické 1350 -1420, Praha Academia 1970,91-93.
- NOVÝ Rostislav: Chrám Matky Boží před Týnem. Praha 1924.
- PEROUTKOVÁ Jana: Diplomová práce. Praha 2014.
- PEŠINA Jaroslav (ed.): České umění gotické 1350-1420, Praha 1970.
- ZAP Karel Vladislav: Hlavní farní chrám Nanebevzetí Panny Marie před Týnem, Praha 1854.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Matky Božej pred Týnom
