Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce)
Kostol Najsvätejšej Trojice v Mošovciach patril v minulosti medzi najmonumentálnejšie sakrálne stavby v Turci.
História
Pôvodná gotická budova kostola pochádzala z prelomu 13. a 14. storočia. Veža ako významná dominanta mestečka plnila niekoľko úloh. Informačnú funkciu mali jej štyri zvony. Najväčší z nich – Obecný, bol uliaty v roku 1704 a vážil 900 kg, druhý sa nazýval Odschod, tretí Median a štvrtý, vážiaci 70 kg, niesol meno Umrláč. Samostatne bol v kostolnom múre umiestnený maličký zvon.
Veža pred kostolom bola postavená samostatne, situovaná pri hlavnom priečelí s orientáciou na západ a obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 8,6 x 7,2 m. Výške 45 metrov musela byť prispôsobená aj hrúbka vežových stien, z ktorých tri boli hrubé 1,5 m a štvrtá bola spoločná s múrom kostola merajúcim 1,2 m. Podľa zvyšku vežovej steny môžeme túto hrúbku zistiť aj dnes. Základným stavebným materiálom bol opracovaný i neopracovaný kameň. Vežové nárožia boli zvýraznené kamennými kvádrami. Na vežu sa napájala nízka ihlanová strecha s pôvodnou šindľovou krytinou.
Asi v dvoch tretinách výšky sa nachádzali okná ukončené oblúkmi. Pod oknami na troch vežových stenách (južnej, západnej a severnej) boli umiestnené vežové hodiny. Predchodcom týchto hodín boli prastaré slnečné hodiny, umiestnené na južnej strane kostolného múru.
Koncom 19. storočia bol kostol, vtedy už takmer 600-ročný, značne poškodený a ošarpaný. Keďže bol postavený na močaristej pôde, kamenná gotická klenba, hrubá približne 1,5 m začala na mnohých miestach pukať a to aj napriek tomu, že po stranách kostola ju zabezpečovali hrubé kamenné piliere.
Hrozilo preborenie klenby, preto bol na podnet vtedajšieho patróna cirkvi – grófa Františka Révaia – kostol asanovaný.
Na rozdiel od svojho predchodcu sa objekt nového neogotického kostola, ktorý vznikol na jeho mieste, staval iba 2 roky (1912-1913). Výstavba historizujúcej sakrálnej architektúry bola už blízka dnešným stavebným postupom. Aby sa zabezpečila stabilita kostola, postavili ho na hrubej betónovej platni. Pôdorysne je nový kostol posunutý oproti pôvodnému o niekoľko metrov juhovýchodným smerom, je trojloďový, s bočnou šesťuholníkovou vežou, ktorou vedie schodisko na chór.
Najskôr bola stará veža ponechaná v pôvodnom stave. Po preskúmaní veže sa však zistilo, že je šikmá – od zvislého smeru sa odkláňala 45 cm. Zo strachu pred možným zrútením sa 21. júna 1913 rozhodlo o zbúraní starej veže a o postavení novej, na ktorej výstavbu daroval gróf Révai 80 000 korún. Počas asanačných prác však začala pristavaná stena novostavby kostola pukať, preto sa musel vežový múr znovu postaviť až do výšky vrcholu strechy kostola. Tento múr stojí v symbióze s kostolom až podnes.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošovce.
Externé odkazy
Zdroje
- BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
- LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
- REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
- TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
- TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0