Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Panny Márie Lurdskej
rímskokatolícky kostol
pohľad na kostol zo severu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Južen
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev
 - diecéza Sofijsko-plovdivská
Súradnice 42°07′54″S 24°45′06″V / 42,131661°S 24,751785°V / 42.131661; 24.751785
Výstavba  
 - dokončenie 1909
Dátum  
 - posvätenia 1909
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Our Lady of Lourdes Church, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol Panny Márie Lurdskej (bulh. Църква „Дева Мария Лурдска“Cărkva „Deva Marija Lurdska“) je rímskokatolícky kostol zo začiatku 20. storočia ležiaci v južnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Budova leží v južnej časti Plovdivu v štvrti „Kiučiuk Pariž“ (bulh. „Кючюк Париж“, doslovne „Malý Paríž“)[2][1][3] na ulici „Christo Matev“ (bulh. улица „Христо Матев“) č. 9.[1]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedným niekoľkých rímskokatolíckych kostolov v Plovdive.[1] Kostol bol postavený pre potreby rímskokatolíckej farnosti, ktorú vytvorilo na začiatku 20. storočia v štvrti Kiučiuk Pariž[3][2] približne 25 rodín,[2] ktoré sa v tom období do tejto štvrti prisťahovali.[3]

Socha Panny Márie umiestnená na hlavnom oltári bola do kostola privezená z francúzskych Lurd a z Francúzska pochádzajú ešte dve sochy nachádzajúce sa v kostole a to socha svätej Genovévy a svätého Františka. Na balkóne sa v kostole nachádza busta Pia X., ktorá bola v kostole umiestnená na znak vďaky tomuto pápežovi, ktorý výstavbu kostola duchovne, ako aj materiálne podporil.[2]

Kostol bol dokončený a vysvätený v roku 1909.[2][3] V roku 1996 bol chrám vyhlásený za tzv. Národnú rímskokatolícku svätyňu.[2]

Pri kostole pôsobí kláštor Sestier Matky Terezy.[1][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 363. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 231. (po bulharsky)
  3. a b c d e ELDĂROV, Svetlozar. Katolicite v Bălgarija 1878 – 1989 : Istoričesko izsledvane. Sofia : International Center for Minority Studies and Intercultural Relations. 2002. 816 s. ISBN 9548872382. S. 101. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]