Kováčovský potok (ľavostranný prítok Hrona)
Kováčovský potok | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Brezno |
Obec | Heľpa |
prameň | Heľpa |
- poloha | Brestinka |
- výška | 875 m |
- súradnice | 48°50′01″S 19°57′46″V / 48,8336°S 19,9628°V |
Ústie | Heľpa |
- poloha | Hron |
- výška | 628 m |
- súradnice | 48°51′17″S 19°57′12″V / 48,8548°S 19,9533°V |
Dĺžka | 3,1 km |
Rád toku | III. |
Číslo hydronyma | 4-23-01-4234 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kováčovský potok[1] je potok na území geomorfologického celku Veporské vrchy[2]. Má dĺžku 3,1 km.[3] Je tokom III. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 875 m n. m. v južnej centrálnej časti územia obce Heľpa v lesnom extraviláne, severozápadozápadne od vrchu Brestinka s 1 042 m n. m. v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji[4].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie severným smerom v lesnom extraviláne na území obce Heľpa dolinou s názvom Kováčova dolina, v 738 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 705 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok pritekajúci z úpätia pasienka Šindlárov vrch, v 632 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z úpätia pasienka Kadlub a z pasienka Za vrchom, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu Heľpy, v 628 m n. m. ústi do Hrona ako jeho ľavostranný prítok[4]. Pramení, preteká a ústi v území geomorfologického podcelku Fabova hoľa[5][2]. Pramení, preteká a ústi v regióne Horehronie. Nemá dôležitejšie prítoky.[6][7].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov potoka má pôvod v názve doliny Kováčova dolina, ktorou v hornej časti svojho toku od prameňa preteká. Z prvého elementu názvu obce po rozšírení o adjektívny formant -ov-ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kováčovský potok[8]. Názov doliny Kováčova dolina bol štandardizovaný v roku 1987[4]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2008[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kováčovský potok nie je jedinečným hydronymom (2023-03-21), existujú štyri potoky s týmto štandardizovaným názvom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-03-21.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-17].
- ↑ Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. S. 116.
- ↑ a b c Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-185/1987 z 03.06.1987. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 146 s. ISBN 80-85672-03-0. S. 44, 45, 110, 118, 134.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-250/1986 z 5.8.1986. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 211 s. S. 7, 15, 154, 160.
- ↑ Priebeh Kováčovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-03-23].
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 3. Dostupné online [3] Archivované 2021-10-08 na Wayback Machine [cit. 2022-02-24.]