Preskočiť na obsah

Kováčovský potok (ľavostranný prítok Hrona)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kováčovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Obec Heľpa
prameň Heľpa
 - poloha Brestinka
 - výška 875 m
 - súradnice 48°50′01″S 19°57′46″V / 48,8336°S 19,9628°V / 48.8336; 19.9628
Ústie Heľpa
 - poloha Hron
 - výška 628 m
 - súradnice 48°51′17″S 19°57′12″V / 48,8548°S 19,9533°V / 48.8548; 19.9533
Dĺžka 3,1 km
Rád toku III.
Číslo hydronyma 4-23-01-4234
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kováčovský potok[1] je potok na území geomorfologického celku Veporské vrchy[2]. Má dĺžku 3,1 km.[3] Je tokom III. rádu.

Pramení v 875 m n. m. v južnej centrálnej časti územia obce Heľpa v lesnom extraviláne, severozápadozápadne od vrchu Brestinka s 1 042 m n. m. v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji[4].

Od prameňa tečie severným smerom v lesnom extraviláne na území obce Heľpa dolinou s názvom Kováčova dolina, v 738 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 705 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok pritekajúci z úpätia pasienka Šindlárov vrch, v 632 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z úpätia pasienka Kadlub a z pasienka Za vrchom, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu Heľpy, v 628 m n. m. ústi do Hrona ako jeho ľavostranný prítok[4]. Pramení, preteká a ústi v území geomorfologického podcelku Fabova hoľa[5][2]. Pramení, preteká a ústi v regióne Horehronie. Nemá dôležitejšie prítoky.[6][7].

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka má pôvod v názve doliny Kováčova dolina, ktorou v hornej časti svojho toku od prameňa preteká. Z prvého elementu názvu obce po rozšírení o adjektívny formant -ov-ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kováčovský potok[8]. Názov doliny Kováčova dolina bol štandardizovaný v roku 1987[4]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2008[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kováčovský potok nie je jedinečným hydronymom (2023-03-21), existujú štyri potoky s týmto štandardizovaným názvom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-03-21.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-17].
  3. Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. S. 116.
  4. a b c Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-185/1987 z 03.06.1987. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 146 s. ISBN 80-85672-03-0. S. 44, 45, 110, 118, 134.
  5. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-250/1986 z 5.8.1986. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 211 s. S. 7, 15, 154, 160.
  6. Priebeh Kováčovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-03-23].
  7. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 3. Dostupné online [3] Archivované 2021-10-08 na Wayback Machine [cit. 2022-02-24.]