Krivánska Fatra
Krivánska Malá Fatra je časť pohoria Malá Fatra, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Veľká časť Krivánskej Malej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 Národným parkom.
Úvod
V Krivánskej Malej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry - Veľký Kriváň (1708,7 m) a Malý Kriváň (1670,9 m), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomedovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1609,7 m).
Veľkú časť Krivánskej Malej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Malá Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.
Geológia
Geologické jadro pohoria tvoria žuly . Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce…).
Vo vápenitých horninách vznikly tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetávajúcivh hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Rozsutec...).
Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry
Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1468 m). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1462 m) na Stratenec (1513 m), potom cez sedlo Priehyb (1462 m) na Malý Kriváň (1670,9 m), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1510 m) a vrcholom Pekelníka (1609 m) je Malý Kriváň oddelený od najvyšieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1708,7 m). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1524 m) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1645,6 m), Hromové (1636 m), Steny, Poludňový grúň (1460 m) do Stohového sedla (1230 m). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1607,4 m) a cez sedlo Medziholie (1185 m) na najkrajší vrchol - Veľký Rozsutec (1609,7 m). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1225 m) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1343,5 m). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.
Zaujímavosti
V Krivánskej Malej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.